II.Časť stopom po Nórsku – Stanovanie v prírode vs. kempy

22.Okt 2015 | 20:43
Autor: Betka Zemančíková
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: nórsko zápisky z ciest

Ak ste tie „trampské" typy, pre ktoré je spacák druhou kožou a stan druhým domovom, Nórsko je pre vás dokonalé. Ale ak ste typ ako ja, mestské dievča so svojimi „maniermi" a určitou, nazvime to pohodlnosťou, tak Nórsko je skoro dokonalé aj pre vás.


Keďže našim cieľom bolo maximálne si užiť Nórsko za minimum peňazí, vždy sme sa snažili nájsť nejakú tú cestičku ako sa vyhnúť plateniu, alebo znížiť cenu. Nórsko má veľmi veľa kempov na vysokej úrovni za prijateľné ceny (niekedy medzi 8-13€, napríklad v meste Kristiansand, alebo Stavanger), ale aj tak sme skúšali vymyslieť spôsob, ako si kemp užiť zadarmo. Áno, je to možné, dokonca niekedy aj legálne! Hneď prvú noc sme spali v meste Larvik, niekoľko kilometrov od Sandefjordu. Je to malebné mestečko s príjemným centrom, burácajúcim morom a jedným veľkým jazerom. Naše miesto bolo vzdialené pešo od centra cez lesík asi polhodinu chôdze. V jazere bola voda krásne čistá, takže sme si tam dali prvú nórsku sprchu (moje prvé umývanie v jazere vôbec) a dokonca aj prvú nórsku kávu na skale s výhľadom na jazero.

Ďalej sme pokračovali do mesta Arendal, kde sa nám v noci podarilo nájsť miesto pri ceste (bola to taká bežecké poľná cesta, kde sa sem-tam previezlo jedno auto). Nebolo to tam ideálne, ale takisto to bolo pri jazere. V Nórsku platí zákon, že stanovať je možné takmer kdekoľvek okrem kempov, ak to je 150m od súkromného pozemku, alebo verejného priestranstvaOzajstné potešenie nás čakalo až po pár dňoch v meste Kristiansand. Tam sme našli kemp Roligheden a v ňom prevádzkara – Poliaka. Tento starší pán nám za deci slivovice dovolil spať asi 20m od kempu, priamo na pláži, na závideniahodnom mieste a popritom neobmedzene používať kempové sprchy, wc, kuchyňu a dokonca nám bezplatne ponabíjal všetky telefóny a tablety.

Po pár dňoch v krásnom meste Kristiansand, ktorého prednosťou je to, že jedna z pláží sa nachádza priamo v centre, blízko námestia sme šli ďalej do mesta Mandal. Podľa mňa je to jedno z najkrajších nórskych miest. V kempe Sjøsanden sme recepčného neukecali, ale aj napriek tomu sme si stan postavili v neďalekom lesíku a skoro vôbec ho tam nebolo vidno. A kempové sociálne zariadenia a kuchynku sme veselo používali. Dokonca sme mali tú drzosť vysedávať v kempingovom altánku. Tu v Mandali sa odohral aj jeden osudový nákup potravín. Objavili sme ultralacné keksy Mariekjeks. Jedli sme ich stále, najčastejšie s džemom a nutelou. Všetky chvíle, nech to bolo kdekoľvek v Nórsku, boli s Marjekjeks jednoducho dokonalé. Tento kemp bol skvelý, bol blízko centra a pár krokov od nekonečnej pieskovej pláže lemovanej borovicami. Cez deň sme sa kúpali a večer sme sa prechádzali po romantických mólach s luxusnými jachtami.



Ďalšia zastávka bolo mesto Flekkefjord, konkrétne kemp Egenes. Keďže sme sa naučili, že v kempoch, kde sa po postavení stanu nemusia na stan vešať visačky s číslom z recepcie, vedeli sme, že sa tu môže takisto spať zadarmo. Tu sme teda už nemali ani snahu vyjednávať s recepciou, jednoducho sme si postavili stan. V meste sme neboli, takže neviem posúdiť, či by to tam stálo za to. Kemp bol pomerne fajn, takisto pri jazere, ale chýbala mu istá neopísateľná atmosféra, ktorá v minulých kempoch bola.

Po pár dňoch strávených v Nórsku sme sa vybrali na menšiu túru, na Preikestolen (v preklade Kazateľnica). Je to velikánske bralo nad fjordom, kde však chodí neuveriteľne veľa ľudí, takže nemáte dojem, že ste na túre v prírode, ale že vystupujete na Eiffelovku. Blízko východiskového bodu na Preikestolen bol malý horský hotel pri jazere a okolo neho malá pláž a skalnatý les. Mysleli sme si, že keď si postavíme stan 150m od hotela, tak všetko bude v poriadku. Na druhý deň nás však prišla „vyhodiť" pani z hotela (hoci doteraz nevieme, ako zistila, že sme si tam postavili stan, keďže sme sa predierali húštinou a pochybujem, že hotel má namontované bezpečnostné kamery na stromoch)… Vraj pozemok hotela je až do polovice jazera. Miesto na spanie sa nám podarilo nájsť na rovnej skale, ale nebol to žiadny pôžitok. Tak sme si po jedenej noci museli rýchlo zbaliť stan a odísť. V istej bezútešnej situácii v ktorej sme sa ocitli pod Preikestolenom nám pomohol jeden Švéd a tento nešťastný večer bol vstupom do novej dimenzie výletu v Nórsku, ale o tom až v nasledujúcich článkoch. Každopádne, sme si postavili stan v meste Jorpeland, pri mori na plošinke, kde stálo pár karavanov. Ale viac údajov o mieste si už nepamätá nik z našej partie…

Stavanger. Prvé veľké mesto ktoré sme navštívili, práve počas Food Festivalu. Škoda, že nemajetní slovenskí študenti nemali toľko nórskych korún, aby mohli ochutnať nórske špecialitky… Tu sme však spali v prvom platenom kempe, keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadne vhodné miesto 150m od súkromného pozemku a zároveň blízko centra. Tak sme zamierili do kempu Mosvangen, ktorý bol ako takmer všetky kempy pri jazere. Zároveň to bola chránená vtáčia rezervácia, takže nám popred stan behali agresívne labute. A predstavte si to idylické ráno, keď sa zobudíte, vyjdete zo stanu dúfajúc v pohľad na ranné jazero a východ slnka, keď vás prekvapí zem plná hnedých, labutích, veď viete čoho. Odhliadnuc od týchto negatív, priamo v kempe boli lacné potraviny a pláž bola asi hodinu pešo. Na výber boli dve pláže, buď tá, ktorá bola pri otvorenom mori, alebo smerom k fjordu. My sme chceli ísť na tú oceánsku, ale zablúdili sme na tú pri fjorde. Aj tak to stálo za to. Mimochodom, v Stavangeri sme stretli dve Nemky a po pár minútovom rozhovore v šoku zistili, že to práve MY sme tí ľudia, ktorým všetci závideli v Kristiansande naše perfektné, „nelegálne" miesto na stan.



Zo Stavangeru sme šli do mesta Odda v horách. Odda je podľa mňa centrum horskej turistiky, keďže je tam veľa zelených kopcov a ľadovec, na ktorom sa dá lyžovať. My sme šli odtiaľ na túru Trolltunga (Trollov jazyk). Je to úžasná, 22-kilometrová túra, ale o tom takisto až v ďalších článkoch. V Odde je veľký kemp (OddaCamping), kde sa každý turista po príchode hneď stane členom kempovej rodiny. Každý si všetko požičiaval, všetci sa so všetkými rozprávali, jednoducho, príjemná komunita. Tu sme na recepcii nahodili smutné výrazy a použili osvedčené formulky: „Sme študenti zo Slovenska a ceny v Nórsku nás véééľmi prekvapili. Okrem toho máme challenge nájsť kemp, kde sa dá vyspať max. za 5€/noc. Šlo by to? Nechceme minúť viac, pretože potrebujeme peniaze hlavne na jedlo…" Tu srdce nejednej pani na recepcii zmäklo. Slečna v Odde nás tu nechala 5 dní zadarmo.

Potom sme šli do Bergenu, kde sme však nenašli žiadny vyhovujúci kemp, tak sme sa v Bergene zoznámili s jednou slečnou, ktorá nás pozvala k sebe domov. Myslím, že rozumnejšie by bolo, keby sme podobné situácie riešili cez couchsurfing.com , ale vtedy nás to nenapadlo… A z Bergenu sme šli priamo cez hory, naprieč Nórskom do Osla. V Osle sme spali opäť v lesíku blízko kempu Ekeberg. Bolo to asi 5 minút pešo cez cestu. Kemp bol super, na kopci, s výhľadom na Oslo. Stačilo zísť dolu kopcom a boli sme v centre. Po ceste naspäť sme spali v lesíku nad Sandefjordom a potom nás čakala už len cesta späť do rodnej hrudy.



Ešte pár tipov na záver:

  • ak chcete spať v kempoch, vyberajte si skôr tie menej komerčné, tam kontroly nie sú až tak prísne, takže sa tam dá spať aj len tak – zadarmo vždy si dávajte pozor, aby ste nekempovali menej ako 150m od súkromného pozemku
  • vždy sa oplatí mať pri sebe nejaký tvrdší alkohol zo Slovenska, je to perfektná výmenná mena, za čokoľvek
  • keďže Nóri sú veľmi kultivovaní, nám sa stále osvedčila slušná komunikácia, aj pri zjednávaní ceny kempu
  • je dobré si nechať poradiť od Nórov, ktorí vás vezú nejaký dobrý, osvedčený kemp. Väčšina kempov kde sme boli sú práve tie, ktoré nám odporučili


Autor: Betka Zemančíková
Foto: Betka Zemančíková


Predchádzajúce časti:

I.ČASŤ – STOPOM PO NÓRSKU
Čo vás ako prvé napadne, keď sa hovorí o Nórsku? Pre mňa Nórsko vždy bola chladná bohatá krajina s blonďavými ľuďmi a sem-tam nejaký ten fjord. Minulé leto sa moje oklieštené poznatky o tejto krajine značne rozšírili. Boli sme partia štyroch kamarátov, dvaja chlapci a dve dievčatá . Ani sme sa nenazdali a plán na august 2014 bol jasný. Rozhodli sme sa stopovať a stanovať v Nórsku...<čítať ďalej>