Grécke Atény patria k najvýznamnejším mestám sveta. Stáročia sa v nich tvorili dejiny sveta a hoci dnes sa situácia zmenila, každému kto miluje dejiny pripravia Atény nezabudnuteľné chvíle. Pohoda, lenivá atmosféra, chuť souvlaki a unikátne stavby spravia to, že odtiaľto nebudete chcieť odchádzať.

Za najslávnejším chrámom staroveku

Zo známej štvrte Monastiraki to je na Akropolu už len chvíľa. Popri zbytkoch Hadriánovej knižnice začínam pozvoľna stúpať. Samotná cesta hore je vcelku príjemná. Okolo sú stromy, kvety, staré domy a každým metrom sa krása v podobe Akropole približuje. V takomto prípade človek nemá šancu byť unavený a snaží sa ísť do kopca ešte rýchlejšie. Pred vstupom sa začínajú zhromažďovať početné skupiny návštevníkov. Vydláždenou cestou okolo divadla Heroda Attika sa rozlieva babylon hlasov a zvukov.

Gréčtina sa mieša s angličtinou, medzi ne sa pripletie pár nemeckých fráz a skupinka energických dôchodcov gestikuluje pomocou španielčiny. Japonskí turisti ukrytí pred slnkom pod slnečníkmi, malé aj veľké strapce ľudí, všetci spoločne kráčajú za rovnakým cieľom. Starovekí Gréci by určite s úškrnom na tvári sledovali ako sa snažia niektoré turistiky vyliezť až hore na vysokých opätkoch. Divadlo je prázdne, no vyzerá že čoskoro sa tu bude konať jedno z antických predstavení. Je neobyčajne zachované a tým pádom často využívané na hry klasických autorov. Musí to byť vynikajúci zážitok. Sedieť v antickom divadle, jedným okom sledovať Aristofanovu komédiu a druhým zaujímavé prostredie.

Za divadlom sa dvíha zelený pahorok Filopappos s pomníkom vytesaným z bieleho mramoru utopeného medzi voňavými borovicami. V hĺbke pod Akropolou sa stráca Areopagos, dôležitý kamenný pahorok, kde sa stretávala rada starších. Ešte stále sú viditeľné schody vytesané do kameňa, ktoré sa používajú desiatky storočí.

Pri prechode úzkym „tunelom" sa každým krokom viac a viac odkrývajú kúsky z Parthenonu. Konečne sa môže pohľad nerušne ponoriť do žltkastého pentelského mramoru najslávnejšieho chrámu bohyne Atény. Bohyňa je ochrankyňa mesta, tak si určite zaslúži takéto veľkolepé dielo. V súboji o mesto porazila Poseidona a Aténam darovala olivy na základe čoho veľmi zbohatli.

Na svoju bohyňu preto nikdy nezabudli. Jej kultovú sochu zo zlata a slonoviny zhotovil samotný génius, známy Feidias. Parthenon má veľmi pohnuté osudy. Po tom čo sa pominuli slávne časy gréckej demokracie a mesto sa dostalo do rúk Turkom sa z chrámu stal sklad pušného prachu. Náhoda chcela aby pušný prach explodoval a došlo k zničeniu časti chrámu. Väčšinu výzdoby odniesol šľachtic Thomas Bruce do Británie a tie teraz zapĺňajú sálu Britského Múzea v Londýne.

Za chrámom si posadali ľudia na veľké kamene a počúvajú výklad sprievodcu. Všetci otáčajú hlavu doľava a doprava ako na tenisovom zápase. Hltajú každé slovo, pretože učiť sa o gréckej histórii priamo tam, kde sa odohrávala má niečo do seba. Parthenon dnes hrdo stojí nad Aténami, aby tisícky ľudí zdvihlo každodenne hlavu smerom k nebu a na vlastné oči videlo tento nekorunovaný div sveta. V jeho tieni stojí nemenej známy Erechteion. Jeho zadnú stranu krášli 6 ideálov ženskej krásy zhmotnených do mramoru. Nádherné Kyriatidy vytvorené Alkimenesom slúžili ako stĺpy a dnes patria azda k najfotogenickejším momentkám z Akropole.

Výmena stráži

Atény sú antikou doslova nasiaknuté. Dokazuje to, že prechádzam len jednou ulicou a na jej konci stojí Hadriánov oblúk. Kedysi rozdeľoval mesto na rímsku a grécku časť. Cez plot a pár stromov vidno stojace stĺpy Olympeionu. Meno Olympeion prischlo chrámu preto, lebo je zasvätený Diovi Olympijskému. Stavba začala už v 6.storočí pnl. a v období helenizmu bola dokonca najväčším chrámom antického sveta. Štadión Kalimarmaro je ďalšou zastávkou pri objavovaní Atén.

Na druhej strane štadióna sa vyníma päť kruhov, symbol Olympijských hier. Práve na tomto mieste sa konali prvé novodobé olympijské hry. Príjemnou cestou okolo mnohých stromov a parkov sa presúvam k palácu Syntagma. Dnes sídli vo vnútri grécky parlament. Veľmi často býva preto kulisou pri všemožných demonštráciách. Pred budovou stojí v očakávaní klbko ľudí. Miesto je vyhľadávané nielen kvôli palácu, ale predovšetkým kvôli pohľadu na „Evzones".

Sú to vojaci oblečení v tradičných uniformách pozostávajúcich z topánok, ktoré majú na špičke veľký čierny bombrlec, z vysokých bielych podkolienok, slabohnedej uniformy previazanej čiernym opaskom a červenej baretky. Každý krok vojaka sprevádza niekoľko bleskov z fotoaparátu. Na prvý pohľad veľmi zaujímavé a nevšedné divadlo, ktorému príde na chuť každý návštevník. Za ich chrbtami stojí pomník neznámeho vojaka. Denne mu prichádzajú niekoľko krát zasalutovať.

Po ceremónii sa oblak ľudí rozptýli do priľahlých uličiek. Niektorí nájdu oddych na príjemnom námestí priamo pod palácom a iných zláka široký bulvár plný obchodíkov. Medzi Syntagmou a štvrťou Monastiraki stojí byzantský kostol Kapnikarea. Pochádza z 11.storočia, no mal šťastie lebo len na príkaz kráľa sa mu vyhla demolácia spoločne s celou ulice. Všade naokolo sú moderné budovy a pohľad na starý kostol ozdobenými mozaikami má zvláštny nádych starých Atén. Hlavná tepna mesta Ermou sa s pribúdajúcim časom zapĺňa nielen domácimi, ale aj turistami.

Kto už má dosť histórie si prezerá nekonečné výklady moderných obchodov, butikov, alebo si sadne do jednej z mnohých kaviarní. Večer sa zovšadiaľ ozýva tradičná hudba a menšie uličky sú plné nekonečných rozhovorov pri rozvoniavajúcom gyrose či typickom nápoje ouzo. Toto obľúbené jedlo nájdete nielen v Aténach, ale aj v celom Grécku na každom kroku a stalo sa jedno z jeho symbolov. Veď kde inde si lepšie vychutnáte gyros ako v uličkách, ktoré sa zvažujú na Akropolu? Reštaurácie sú na každom kroku a mladíci v slušivých oblekoch ťahajú medové motúzy popod nos, až je veľmi ťažké odolať.

Aj ja som sa rozhodol, že dnešný večer zakončím výbornou gréckou kuchyňou. Jedálny lístok ponúka mnoho neznámeho. Jediný spôsob ako zistiť o čo ide je skúšať. O chvíľu sa predomnou vyčaruje souvlaki, grilované mleté mäso so zemiakmi a typickou omáčkou tzatziky.

Kde sa tvorili dejiny

Najkrajšou pamiatkou starej Aténskej Agory je chrám Theseion, ktorý býva často označovaný ako Hefaisteion. Dodnes je najlepšie zachovalou budovou celej Agory. Vyzerá úžasne. Od chrámu je výhľad na celé staroveké námestie. Medzi pamiatkami sa prechádza množstvo ľudí ako v staroveku. Síce už nikto z nich nemá svoje telo oblečené v snehobielej tóge, aj tak zovšadiaľ dýcha staroveká atmosféra.

Okrem ľudí som si všimol, že je miesto doslova posiate zelenými stromami. Okolo bývalého Bouleterionu kde sídlila mestská rada, pomníku venovanému hrdinom a mnohými inými pozostatkami starovekého miesta sa dostávam až k veľkej budove Atallovej Stoe. Dnes je pekne zrekonštruovaná a vo vnútri je malé múzeum. K videniu tu je niekoľko nesmierne zaujímavých kúskov. V Stoe sa môžu ľudia prechádzať ako to robili starí Gréci.

Hľadieť do tváre starých filozofov, alebo sa nechať inšpirovať a prísť s novými nápadmi. V rohu Agory stojí malý byzantský kostolík so zaujímavou freskovou výzdobou. Takýmito malými kostolmi je grécka krajina posiata a prísť dnu a cítiť vôňu medových sviečok je celkom milým zážitkom. Ulicou sa rozlieva príjemná vôňa čo nepriamo ukazuje na čas obeda. Zapadám do malej reštaurácie s cieľom ochutnať ďalšie prekvapenie gréckej kuchyne. Voľba padla na mousaku. Po chvíli prichádza na stôl mousaka, lákavý kúsok mletého mäsa so zemiakovou kašou, baklažánmi a zapečeným syrom.

V čase obeda sa blízke podniky zaplnia rýchlosťou svetla. Ďalším kúskom do aténskej skladačky je antické pohrebisko Kerameikos. Pohrebiskom, ktoré sa používalo už od 12.storočia pr.Kr. viedla posvätná cesta z neďalekej Eleuzíny. Tá pokračovala Panathenajskou cestou cez Dipylskú bránu až hore na Akropolu. Medzi malými kopčekmi sú zasadené majstrovsky zhotovené kamenné stély. Originály sú v múzeách, no tieto kópie sú na nerozoznanie. Medzi náhrobkami sa „preháňa" niekoľko suchozemských korytnačiek.

Uličkami Plaky

Štvrť Plaka ponúka útek pred smogom zaliateho mesta medzi príjemné uličky plné všelijakých obchodíkov. Ak hľadáte suveníry, tak ste na správnom mieste. Priateľskí predavači Vás pozvú do svojich obchodov a o všetkom ochotne porozprávajú. Predvedú maličké maľované vázy plné antických vzorov, knihy, pohľadnice, alebo originálne suveníry v podobe fľašiek naplnených ouzom. Uličky sú plné voňavej kvetinovej výzdoby. Na konci jednej z nich stojí na malom námestí Lysikratov pomník. Je kruhového tvaru ozdobený šiestymi korintskými stĺpmi s kupolou na ktorej stojí kamenný kvet. V stredoveku z neho spravili kapucíni knižnicu a dokonca v jej útrobách dokončil svoje dielo Childe Haroldovú púť lord Byron.

Malé kaviarne či reštaurácie vábia návštevníkov podmanivou vôňou šíriacou sa z kuchyne. Gréci si jedlo vždy dokázali dokonale vychutnať a teraz to učia aj svojich hostí. Túlam sa tak dlho až som sa ocitlol na blšom trhu v Monastiraki. Tovar od výmyslu sveta je vystavený na drevených stoloch alebo len tak na zemi. Jednu časť tvorí zelenina a ovocia, ale čím ďalej sa človek ponára do úzkych uličiek trhu, tým zaujímavejšie vecí objaví. Historické kúsky nábytku, staré zdobené lampy, zaprášené bronzové nádoby, sto rokov staré mince a mnoho iného.

Nad Rímskou Agorou stojí malá turecká mešita Fethiye postavená v 15.storočí na pamiatku obsadenia mesta Mehmedom II. Dobyvateľom. K dominantám Agory patrí známa Veža Vetrov. Dnes jej domáci takmer nepovedia inak ako „Aérides" (vetry). Svoje meno získala veža vďaka reliéfom zachytávajúcich personifikáciu starovekých vetrov.

Pohľad za milión

Poobede viac než dobre padne prechádzka okolo parkov ležiacich pod Akropolou. Knižného sprievodcu nechajte odpočívať na izbe a vyberte sa len tak, kam Vás zanesú nohy. Atény majú tú neskutočnú výhodu, že človek nemusí hľadať pamiatky, pretože sa im nedá vyhnúť. Pod hvezdárňou Astroskopeoin leží veľká plochá skala, ktorá predstavuje Diov oltár. Časť skaly slúžila pre tehotné ženy. Tie sa šmýkali dolu a dúfali, že aj ich pôrod bude tak ľahký. S pahorkom susedí o niečo menší Pnyx.

Dnes je tu divadlo pod šírym nebom, ale v časoch gréckej svetovlády sa práve na tomto mieste schádzalo zhromaždenie ľudu. Priamo tu rozhodovali o všetkých dôležitých štátnych veciach. Svoje prejavy tu predniesli aténskemu ľudu Themistokles, Perikles či Démosthénes, O Ríme sa vždy hovorí ako o meste vybudovanom na slávnych pahorkoch. Pri pohľade na dnešné hlavné mesto Grécka sa však zdá, že aj tu je pahorkov viac než dosť. Ak si musíte vybrať len jeden jediný, nech ním je Filopappos. So svojimi 147 metrami je najvyšším pahorkom južnej časti Atén.

Starovekí Gréci ho prezývali Mouseion, lebo verili, že práve tu sídlia Múzy. Cesta na vrchol sa kľukatí pomedzi voňavé borovice, cez ktoré sa otvára nádherný výhľad na celú Akropolu. Z hora má človek Atény ako na dlani. Na jednej strane sa v diaľke ligoce more plné malých vlniek s prístavom Pireus v Saronskom zálive a na strane druhej sa nad modernú zástavbu týči pýcha Atén – Akropola s Parthenonom. Sedím na skale a pozerám sa okolo seba na všetku tú krásu vytvorenú pred 2 a pol tisíc rokmi.

Človek tu môže presedieť hodinu, dve, ale je takmer isté, že v celých Aténach nenájde príjemnejšie miesto. Ľudí je tu málo, menej ako by si toto čarovné miesto zaslúžilo. Akoby sa turistom nechcelo vyšliapať si pár desiatok metrov až pod pomník a preto tu často niet ani živej duše. Len vietor pohrávajúci sa s borovicami a tichý pohľad na aténsku nádheru. Oplatí sa počkať na západ slnka a kým sa umelé osvetlenie dotkne stĺpov Aténinho chrámu. Noc plná hviezd za spevu múz sa vryje hlboko do pamäti.

Autor: Tomáš Kubuš

WEB: https://www.streetfoodhunters.com/
FB: https://www.facebook.com/streetfoodhunters/