Dánska metropola Kodaň sa „pýši" tak 170 daždivými dňami ročne. Ja som sa k tomu vybrala na výlet v októbri, kedy zvykne pršať celkom často. Niet divu, že ma v Kodani privítala čierna obloha, z ktorej sa lialo. Mesto napriek tomu nebolo prázdne. Ulice žili. Na bicykloch sa nimi preháňali domáci, pre ktorých zlé počasie neexistuje. Iba zlé oblečenie.

Bez ohľadu na počasie som sa v Kodani cítila od začiatku veľmi príjemne. Neviem celkom vysvetliť prečo. Možno ma hneď zasiahlo to slávne hygge, o ktorom všetci rozprávajú. Tak či onak, niekoľkodňový pobyt v Kodani mi potvrdil, že je to skutočne neskutočné mesto so svojskou atmosférou.

Plavidlom za pamiatkami i smeťami

Voda ma v Kodani aj potešila, veď je mestom kanálov. Na pohľadniciach nájdete ten najznámejší – legendárny Nyhavn. Turistický, gýčový, no gýčovo krásny. Na farebné budovy, ktoré sa odrážali na hladine, som sa nevedela vynadívať za svetla, ani za tmy. Z Nyhavnu vyrážajú i organizované prehliadky loďou. Ich ponuka je v Kodani bohatá. Z vodnej hladiny vám za hodinu a s výkladom sprievodcu (živého či audio) ukážu najdôležitejšie miesta – budovu opery, paláce Amalienborg či Christianborg, knižnicu, BLOX i Malú morskú vílu.

Program mali fajn, a podľa hodnotení turistov sú obľúbené, no nakoniec som sa pre ne nerozhodla. V kanáloch Kodane ma zaujali oveľa peckovejšie aktivity. Radšej som sa chcela stať kapitánkou vlastnej lode a preskúmať kanále vlastným tempom. Aktivitu ponúka niekoľko spoločností. Ja som si vybrala tú, na ktorú som narazila pri potulkách – FriendShips.

Plavila som sa skutočnými historickými kanálmi, nie žiadnym mini okruhom vyhradeným pre turistov. Elektrickou lodičkou som vyrazila do bežnej premávky. Občas to bolo desivé. Najmä v momente, keď sa za mnou objavila obrovská loď verejnej dopravy a ja som sa točila na mieste. Bola to však veľká sranda. Ešte väčšia bude, ak sa na loď vyberiete viacerí. Na palubu s malým stolíkom si môžete priniesť aj občerstvenie.

Okrem čerstvého vzduchu a pohľadu na farebné budovy, ktoré sa odrážajú na trblietavej vode, si tam užijete aj piknik. Pri plavbe i prechádzkach si na hladine všimnete aj kajaky. V Kodani sú tiež obľúbené. Z kajaku si nielen pozriete mesto, môžete i pomôcť životnému prostrediu. Niektoré výlety sú totiž zamerané na zber odpadu. Mne sa zdalo, že je na kajak na jeseň chladno, domácim to však nevadilo. Mnohí z nich kajakovali, a ešte vo väčšom počte posedávali na zemi, terasách či na plávajúcej drevenej pláži netradičného Kayak Baru.

Všetkými farbami

Na jeseň vám Kodaň najlepšie počasie nezaručí. Síce som si tu užila niekoľko príjemných slnečných dní, rovnako bolo daždivých. Jeseň je napriek tomu fajn obdobím na návštevu. Metropola Dánska je totiž neskutočne zelená. Neplatí to len z hľadiska ekológie a udržateľnosti, ale i doslova. Až jednu štvrtinu mesta tvoria zelené plochy. Za každým rohom je park či záhrada. Mňa dostala rozľahlá renesančná záhrada pri zámku Rosenborg. Stavbu zo začiatku 17. storočia oddeľuje od zvyšku sveta vodná priekopa, na ktorej sa občas kúzelne odráža. Híkať nad budovou môžete zvonku, ale aj z vnútra, kde sa ukrývajú najvzácnejšie poklady dánskych kráľov a kráľovien.

Hneď cez cestu od zámku sa mi ukázala ďalšia obrovská zelená plocha – Botanická záhrada pri Natural History Museum. Okolo jazera a rôznymi chodníčkami popri krásnych a vzácnych rastlinách i drevinách sa dá prejsť zadarmo. Vstupné zaplatíte, ak chcete navštíviť múzeum alebo dom paliem. Rozľahlé zelené more zdá sa nemá konca a tiahne sa aj pri Statens Museum for Kunst.

V diaľke, medzi zeleňou, zrazu upútalo moju pozornosť niečo žlté. Dlhé rady sýtožltých domov zo 17. a 18. storočia, ktoré volajú Nyboder, kedysi ubytovávali námorníkov. Niekoľko desiatok metrov od nich sa opäť ukáže zeleň. Hotový les uprostred mesta, ktorý ukrýva pre mňa najkrajšie miesto Kodane. Svoje tajomstvá však odhaľuje postupne.

Najskôr sa objavia stromy, niekoľko sôch, veterný mlyn a až nakoniec pevnosť. Kastellet, hviezdicovú pevnosť zo 17. storočia, zo všetkých strán obklopuje voda. Zeleným kobercom obrastené hradby prepájajú cestičky a mosty. Jeden z nich vedie k vysokej veži anglikánskeho kostola, ktorý, spolu s kaskádovou fontánou podčiarkne výnimočnosť miesta. Blízko toho veľkolepého je aj niečo miniatúrne – Malá morská víla. Väčšou atrakciou než samotná mikro soška sa mi však zdali turisti, ktorí s ňou tak veľmi chceli mať selfie, že sa takmer vykúpali.

Vôňa slobody a „trávy"

Všetkými farbami, hoci trochu v inom zmysle, hrá Freetown Christiania. V bývalej vojenskej základni v štvrti Christianshavn sa ešte začiatkom 70. rokov usadili hipíci. V zaujímavých, a pre bežného človeka nepredstaviteľných podmienkach, vytvorili komunitu s vlastnými pravidlami. Autoritu dánskej vlády neuznávajú. Po svojom si tu dnes žije okolo 1000 squatterov. Snažia sa fungovať ekologicky a šetrne k životnému prostrediu. V komunite a oblasti sú zakázané autá. Obyvatelia majú k dispozícii stanicu opätovného použitia, kde si vymieňajú rôzne veci, alebo spoločné sprchy, pre ktoré sa voda hreje solárnymi panelmi.

Takisto do nádrží zhromažďujú dažďovú vodu či kompostujú obsah toaliet. Pestujú si vlastné, samozrejme organické jedlo, ktoré tu vyskúšate v niekoľkých reštauráciách. Teda, skôr v búdkach, kde ponúkajú jedlo. Komunita je však zelená aj inak – svojou „legendárnou" trávou. Prevoňaná je ňou najmä Pusher street. Kanabis v najrôznejších formách kedysi predávali v stánkoch ako zeleninu na trhovisku. Po náraste násilia to však zrušili. „Produkt" sa stále, hoci nie tak otvorene, predáva. Medzi domácimi a turistami vytŕčajú díleri. Snaživo ponúkajú tovar, no sú v strehu.

Len pri náznaku, že fotíte, na vás minimálne zazrú. Predaj a kupovanie tejto ľahkej drogy je síce ticho tolerované, no stále nelegálne. I preto sú pri vstupe značky, ktoré vás žiadajú, aby ste nefotili. Dosť na tom trvajú, najmä ak ide o ľudí. To, že som si fotila pestrofarebné graffiti im, našťastie, nevadilo.

Hoci bola Christiana bezpochyby zaujímavá, neskutočne farebná a plná turistov, necítila som sa v nej najlepšie. Niektoré jej miesta pôsobili až postapokalypticky. Žiadni ľudia, rozpadnuté budovy, blatové „cesty", posprejované kusy preglejky. Prostredie vo mne celkovo vyvolávalo pocit, že by som tam nemala byť, že mi niečo hrozí. Som rada, že som Christianiu videla, no Kodaň má aj krajšie miesta. Napríklad zvyšok štvrte Christianshavn, na ktorú som sa pozrela z výšky, z veže chrámu Vor Frelsers Kirke.

Alternatívnou Kodaňou

Pre mnoho turistov návšteva európskych metropol znamená prejsť sa historickým centrom a odškrtnúť si najdôležitejšie atrakcie a pamiatky. Taký ten lokálnejší život však začína za hranicami turistického centra. Zaujímavých (alternatívnych) štvrtí je v Kodani viac a ťažko sa z nich vyberá, najmä v prípade, že ste v meste len krátko. Tiež som to mala podobne. Lákalo ma multikultúrne Nørrebro, z ktorého som videla malú časť, a jeho mestský park Superkilen.

Rekreačný priestor s plochami na skate, hojdačkami a šachovnicou, poňali ako cestu okolo sveta. Oslavu rozmanitosti, ktorá je pre Kodaň taká typická. Náradie na cvičenie je z kalifornských pláží, palmy z Číny, fontána z Maroka či typický býk zo Španielska. S býkmi je spojená i štvrť Vesterbro, alebo teda jej časť Kødbyen. Kedysi tu kvitol priemysel, najmä mäsový, preto oblasť volajú aj Meatpacking district. Ostala jej atmosféra, aj mnoho budov. Napríklad dobytčí trh Øksnehallen, ktorému našli nové využitie. V halách zo sivých tehál, kde kedysi pobiehal dobytok, sa dnes konávajú kongresy, konferencie a výstavy.

Ja som však na event nešla, vybrala som sa za jedlom. Mnohé z budov totiž prepožičali svoje priestory výborným reštauráciám. Väčšina z nich podáva mäso, ryby a lokálne špeciality. Nechýbajú trendy bary, vďaka ktorým kreatívne miesto žije aj v noci. Krčmy, ktoré dokazujú, že Dáni vedia variť i pivo. Jedným z top remeselných pivovarov je Mikkeller. Po celom meste má niekoľko podnikov, kde výborné pivo ochutnáte.

Sídli i v najvzdialenejšej časti kodanského prístavu – Refshaleøen. V prostredí bývalej lodenice, ktorá tiež dostala nový šat, je aj Reffen, najväčšie miesto s pouličným jedlo v severských krajinách. Táto štvrť však pre mňa ostala veľkým lákadlom a nesplneným kodanským snom. Podobne ako pláže pri meste, ktoré sú krátku jazdu vlakom, ale aj bicyklom.

Na dvoch kolesách

Ak ste niekedy boli v Thajsku, alebo v Ázii všeobecne, mohli ste len s obavami v očiach sledovať, aké obrovské veci dokážu domáci na skútri odviezť. A koľko ľudí ich mini motorčičky odviezli. Niečo podobné, akurát v oveľa bezpečnejšej verzii uvidíte aj v Kodani, ktorá je jedným z najpriateľskejších miest pre cyklistov na svete. Je tu asi 700 000 bicyklov.

Domáci na nich jazdia úplne všade. A keď sa ženú dokonale upravenou cyklocestou, často za bicyklom ťahajú vozík. Niekedy v ňom „sedí" nákup či náklad, inokedy 3 deti a pes. Na dvoch kolesách sa valia rýchlosťou niekoľko desiatok kilometrov za hodinu. Pri prekážke nebrzdia, poriadne ju „vyzvonia". Ak nemáte obavy, že vás obrovská masa rýchlo pedálujúcich ľudí zmetie, môžete si bicykel požičať.

V Kodani požičiavajú bicykle v hoteloch i požičovniach, no tie som nehľadala. Na každom kroku sa totiž dalo dostať k zdieľanému bicyklu. Rôznych aplikácií, cez ktoré sa dal odomknúť, som videla hádam 10. Ja som stavila na Donkey.bike, aj to iba preto, že som ako prvý chytila do rúk ich bicykel. Štvrťou Indre By, kde leží aj historické centrum, som však dlho nejazdila. Desila ma kombinácia domácich, letiacich šialenou rýchlosťou z roboty, a turistov, ktorí tu a tam (i v cykloceste) zastanú, aby sa pozreli do mobilu.

Vyrazila som radšej do štvrte Nørrebro. Od Indre By ju oddeľuje niekoľko krásnych mostov a kanál. Tiahnu popri ňom udržiavané cesty pre peších i cyklistov. Môžete tu posedieť na nejednej lavičke a obdivovať budovy ležiace cez vodu. Zrelaxovať sa dá i v niekoľkých kaviarňach. Ja som opäť stavila na niečo zábavnejšie a prenajala som si labuť, v ktorej som si pedálovala kanálom. A tešila sa z toho, že sa posledný deň v Kodani na mňa usmievalo slnko.