Určite každý z nás ma svoj zoznam snov, ktoré sú napísané buď v diári alebo si len tak voľne poletujú v našich hlavách. Tie sny nemusia byť cestovateľského charakteru, nie každého baví cestovanie. Sú oveľa dôležitejšie veci v živote, ako napríklad založiť si rodinu, zdravie našich blízkych, postaviť si dom alebo si kúpiť byt. Moje sny majú tiež tento charakter, ale na popredných priečkach sú okrem toho aj cestovateľské ambície.Tieto ambície sú hlavne destinácie, ktoré nepatria medzi najpopulárnejšie a najznámejšie.

Jedna z týchto destinácií sú Azorské ostrovy, ktoré som chcel navštíviť už odkedy som videl prvé fotky z tejto prenádherne zelenej krajiny. Pôvodne som vôbec nevedel, kde sa nachádzajú, a ani pri najmenšom mi nenapadlo, že patria Portugalsku a sú súčasťou Európy. Ľudia, ktorí navštívili Azory majú pre tieto ostrovy rôzne pomenovania, ako srdce Atlantiku, Hawaii Európy alebo jediná exotika Európy. Pre priblíženie si môžeme povedať, že Azorské ostrovy sa nachádzajú skoro v strede medzi New Yorkom a Lisabonom.

Aký bol dôvod na kúpu leteniek na Azory? S mojou priateľkou Nicole sme sa dohadovali,ktorú krajinu navštívime, po tom, čo mi skončí skúšobná doba v novej práci. Nemohol som si dovoliť vycestovať na dlhší čas, lebo ma čakali na Slovensku povinnosti, tak sme sa dohodli, že odcestujeme maximálne na sedem nocí.

Hneď na začiatku roka 2018 mi napadli Azory, pretože som vedel, že je tam rovnaké počasie počas celého roka, ktoré sa pohybuje v rozmedzí od 18 do 25 stupňov. Priateľka súhlasila, keďže sa jej páčili videá o Azoroch a atrakcie, ktoré samotný najväčší ostrov Sao Miquel ponúka. Už dopredu sme vedeli, že nudiť sa nebudeme, a treba dobre naplánovať, čo všetko chceme pochodiť. Rozhodne si nenechávajte plánovanie na poslednú chvíľu.To platí všeobecne, keď sa chystáte pochodiť určitú krajinu. Pýtajte sa ľudí, pozerajte si blogy, či len tak surfujte, kým si nebudete istí, že na každý deň máte nejaký cieľ.

Letenky boli na let z Bratislavy. Síce boli dva prestupy tam aj späť, ale nakoniec sme všetko zvládli. Letenky boli cez leteckú spoločnosť Ryanair a leteli sme po trase Bratislava – Londýn – Lisabon-Ponta Delgada a späť Ponta Delgada – Lisabon – Brusel-Bratislava. Možno si niekto rád priplatí tú stovečku a pôjde z Viedne do Lisabonu priamo, ale za cenu 130 €na osobu sa to naozaj oplatilo a poriadnemu cestovateľovi to nebude vôbec prekážať. Prípadne si môže naplánovať dlhšie prestupy, a tým pádom uvidí aj tri hlavné mestá Európy počas jedného tripu.

1.Deň

Tento deň bol iba premiestňovací, keďže sme ho trávili na letiskách a v lietadlách. Prvá nepríjemná skúsenosť sa nám stala už v Bratislave. Keďže mrzlo, bola poľadovica a fúkalo, leteli sme s hodinovým meškaním. Ešteže v Londýne sme mali 3-hodinový prestup, ináč by to bolo LTT (len tak tak).

Natesno bol prestup aj v Lisabone, kde sme mali medzipristátie 45 minút a zistili sme, že nám lietadlo na ostrov Sao Miquel odlieta z iného terminálu.Takže sme si dali šprint s batožinou cez letiskové haly. Nakoniec sme však v poriadku prileteli. Na letisku sme si hneď prevzali od Europcars naše autíčko Renault Clio a na nasledujúcich sedem nocí sme z neho spravili Jeep a Ferrari v jednom. Dúfam, že v ňom nebola GPS, lebo tí keby videli, kam všade sme sa s ním dostali, tak by nám účtovali 5x vyššiu cenu.

Niečo pred polnocou prichádzame do nášho mestečka Ribeira Grande, ktoré bolo asi 20 minút od Ponta Delgada. Ubytovanie sme mali cez AirbnB u veľmi milého páru (Orlando s priateľkou), ktorý nám dal do prenájmu samostatnú izbu s kúpeľnou, a k tomu spoločná vybavená kuchyňa. Domček bol veľmi pekne zariadený a samotný pár nám hneď po príchode dal prospekty, mapy a po celú dobu pobytu nám pomáhal. Ako privítanie sme dostali miestne občerstvenie, alepo takom náročnom dni sme mysleli už len na posteľ.

2.Deň

Hneď z rána bolo krásne a slnečné lúče nás začali budiť z postele. Rýchlo sme sa dali do poriadku a vyrazili sme na obhliadku nášho mestečka, ktoré dýchalo históriou. Všetky budovy mali koloniálny nádych a už od začiatku bolo jasné, podľa počtu svätostánkov, že miestni obyvatelia sú silno veriaci.

Najviac sme sa tešili na more, pretože sme vedeli, že na ostrove sa nachádzajú vulkanické pláže, ktoré majú nádherný čierny piesok. Na ostrove je stále niekoľko aktívnych sopiek, ale o tom si ešte budem rozprávať.

Azory sú známe svojím veterným počasím, ktoré nás sprevádzalo po celú dobu dovolenky. Zatiaľ čo niekde to bol príjemný vánok, inde na horách to už išlo do extrému a doslova nás o pár metrov odfúklo. Miestni si z toho veľkú hlavu nerobia, pre nich je to úplne normálne.

Po prehliadke mesta Ribeira Grande a bláznenia sa na pláži, sme išli preskúmať severo-východnú časť ostrova, smerom k najvýchodnejšiemu miestu na ostrove menom Nordeste. Celý čas sme pozerali von z auta a pozorovali tú nádhernú zeleň, ktorá bola všade naokolo. Na každej lúke sa páslo stádo kráv a pomaly začali pučiť všetky tie pestrofarebné kvety.

V čase obeda sme sa nachádzali dosť ďaleko od civilizácie, a tak sme skúsili jeden miestny hostinec, na ktorý nemáme najlepšie spomienky. Asi to bol môj najdrahší a najnechutnejší obed (7€). Ešteže iba v prvý deň sme mali zlú skúsenosť s jedlom. Zlatá slovenská kuchyňa, sme si pomysleli.

Ako sme sa tak túlali autom, vždy po chvíľke sme zastavili pri útese, pričom sme len tak pozorovali, ako obrovské vlny Atlantického oceánu narážajú do mohutných skalnatých previsov na pobreží ostrova. Ani sme sa nenazdali a slnko pomaly zapadalo za horizont a my sme sa vybrali k ná šmu domčeku.

3.Deň

V tento deň som mal na ráno nachystanú pripomienku, pretože som vedel, že je medzinárodný deň žien. Nicole som povedal, že idem do obchodu nakúpiť dáke potraviny na raňajky, ale pritom som behal v daždi po celom meste a naháňal kvetinárstvo. Prv ma panička zo zelovocu poslala do kvetinárstva, ale pohrebného. Viete si predstaviť, ako na mňa pozeral predavač, keď som mu po anglicky povedal, že chcem kyticu pre priateľku. No nakoniec mi miestni pomohli a ukázali velikánske kvetinárstvo hodné ostrova, ktorý je známy aj vďaka kvetom. Dal som zviazať kyticu rúži, kúpil som niečo na raňajky a mohol som sa vrátiť.

Po príjemnom rannom prekvapení sme sa pobalili a vybrali na trip do vnútrozemského mesta Furnas, ktoré bolo vychýrené vďaka svojim horúcim prameňom, sírovým poliam a miestnym pokrmom, ktoré sa varia v sopečnej zemi.

Mestečko Furnas sa nachádza v údoli, obklopené kopcami a hneď za jedným z kopcov je jazero, okolo ktorého sú aktívne sopečné polia. Na sopečné polia sme dorazili v čase obeda, práve počas výberu miestnej špeciality zo sopečnej zeme. Každá miestna reštaurácia má svoju jamu, v ktorej je zahrabaná táto sopečná špecialita.

Ihneď po ukážke výberu jedla zo zeme sme taktiež chceli ochutnať národné jedlo, tak sme sa pozreli na pristavené autá a písali sme si názvy reštaurácii, ktoré tam chodili pre hlavné menu.

Netrvalo dlho a v údolí sme našli reštauráciu, ktorá mala práve dovezenú túto špecialitu, tak sme si ju rovno objednali aj s malým predkrmom. Uf, priniesli nám porciu, ako keby sme to mali zjesť štyria a vraj pre dvoch. Vyzeralo a voňalo to ako pravá slovenská zabíjačka. Nechýbali klobásky, rebierka, kuracie mäso a rôzne typy zeleniny a zemiakov. Konečne sme si pochutili,ažsme skoro praskli.

Cestou z Furnas sme sa zastavili na čajovej plantáži a absolvovali sme prehliadku výroby čaju. Naštudovali sme si pred dovolenkou , že Sao Miquel je známy aj vďaka výrobe čierneho a zeleného čaju, ktoré sa vyrábajú z listov rastliny camellia sinensis. Sao Miquel je dokonca jediný európsky výrobca čaju, ktorému umenie pestovania predali Číňania v 19. storočí.

Po prehliadke sme si ešte spravili vlastnú a autom som vyrazil na čajové polia. Pri potulkách po čajových plantážach autom somna chvíľku zabudol, že moje Clio nie je traktor, a tak sme zapadli. Vtedy ma naozaj chytil trošku stres, pretože už bola skoro noc. Našťastie sme auto nejak vybrali z priekopy.Ešteže chodíme obaja cvičiť.

4.Deň

Keďže sme toho veľmi veľa pochodili za dva dni, tak tento deň som už plánoval počas noci, keď Nicole spala. Pomocou rôznych blogov a rád od cestovateľov som nám naplánoval cestu, ktorá začala v Ponta Delgade na ananásovej farme.

Pre mňa to bol neskutočný zážitok, lebo patrím medzi tých ľudí, ktorí si polku svojho života mysleli, že ananásy rastú ako kokosy. Keď som videl prvý obrázok, ako sa pestuje ananás, tak som si myslel, že to je fejk. Nicole mala už pred cestou pochodené exotické krajiny, tak už vedela ako v skutočnosti rastú ananásy.

Hneď po návšteve ananásových plantáži sme vyrazili na miesto zvané Sete Cidades, kde sa nachádzajú dve jazerá, ktoré boli malou úžinou prepojené. Veľkou zvláštnosťou bolo, že jedno z jazier malo zelenú vodu a druhé jazero malo modrú vodu. Naozaj krásne a magické miesto.

Už z cestovateľských blogov som si prečítal, že toto miesto najlepšie vidieť zo strechy starého hotela, ktorý sa nachádza na kopci nad jazerami. Tento schátraný a strašidelný hotel, ktorý fungoval v 80. rokoch bol zavretý kvôli nedostatku turizmu na ostrove, čo sa teraz už nedá povedať. Teraz ako atrakciu hotel navštívia denne stovky ľudí a fotografov z celého sveta, a to nie len kvôli jazeru, ale kvôli samotnému hotelu.

V tento deň sme mali v pláne pozrieť jaskyňu, ktorá bola vytvorená sopečnou činnosťou na ostrove a nachádza sa priamo pod diaľnicou pri Ponta Delgada. Prv som si myslel, že navigácia mi blbne, keď mi ukázala v strede diaľnice, že sme dorazili do cieľa, ale potom sme zbadali odbočku a bezpečne sme zaparkovali pri diaľnici. Jaskyňa nebola taká veľká ako tie naše slovenské, ale i tak bola krásna a hlavne výzorom iná, ako sme zvyknutí.

Jaskyňu vystriedalo národné múzeum, ktoré sa rozprestiera v troch rôznych budovách v centre Ponta Delgada, kde sme si pozreli kus azorského umenia. Mohli sme tiež vidieť, aké zvery sa nachádzajú na ostrove. Po náročnom dni sme išli pozorovať západ slnka nad oceánom a pomaly sme sa vybrali spať.

5.Deň

Deň vodopádov a slepých uličiek. Tento deň sme si na našej off-line mape zaškrtli všetky vodopády na ostrove a išli sme ich hľadať. Môžem konštatovať, že sme mali asi 50% úspešnosť. Zatiaľ čo jeden vodopád sme našli a pokochali sa ním, ďalší vodopád nebol na vyznačenom mieste alebo sa nachádzal niekde, kde ľudská noha ešte asi nevkročila. Veľakrát sa nám stalo, že naša „super" mapa ukázala cestu k vodopádu, pričom sme išli do slepej uličky dole kopcom a boli sme radi, že sme vôbec vycúvali späť. Najkrajší vodopád, ktorý sme videli bol v oblasti Nordeste – Achada. Veľký vodopád lemovaný machom, ktorý naozaj pripomínal tie na Hawaii.

Pri jednom nevydarenom pokuse nájsť vodopád sme sa dostali úplne dole k pobrežiu, kde boli obrovské skaly a vlny dosahovali výšku aj 3 metre, bol to neskutočný pohľad. Pobrežie bolo celé biele od vĺn, ktoré prudko narážali do skál a tvorili tak penu a bublinky. Bol to krásny pohľad. Postavili sme si vežičku z kameňov a mohli sme odísť.

6.Deň

Nastal deň, keď sme išli vyskúšať preslávený azorský prírodný wellness vo Furnase. Už z fotiek to vyzeralo fantasticky a tešili sme sa, keď sa vyvalíme do horúcej vody a trošku budeme relaxovať. Vyzeralo to ako prírodné kúpalisko niekde na okraji dediny v horách. Namiesto bazénov tam boli kamenné jamy v ktorých bola sopečná voda riedená s vodou z potoka, aby dosiahla ideálnu teplotu okolo 40 stupňov. Ak by sa neriedila s vodou z potoka, bolo by to varenie ľudí na prírodno.

Už pri vstupe nám povedali, že ideálny čas je tak hodina - hodina a pol. Taká horúca voda vysušuje pokožku a hlavne nerobí dobre nášmu srdcu.

Po absolvovaní prírodnéhowellness Nicole zbadala cestou v aute banánové plantáže. Keďže som banánovníky ešte nevidel, zastavili sme pri jednej plantáži, poobzerali sme si ju a ochutnali smeaj čerstvý banán.

Na pláne sme ešte mali zastaviť sa pri zvláštnej kaplnke Vila Franca do Campo, ku ktorej viedlo schodisko, kde bola znázornená krížová cesta mozaikou. Kaplnka sa nachádza na vrchole kopca a bol z nej krásny výhľad na pobrežie a oceán.

7.Deň

Predposledný deň na Azoroch sme si chceli trošku oddýchnuť, tak sme v relaxačnom tempe išli do hlavného mesta Ponta Delgada, kde sme si kúpili suveníry pre našich blízkych a pre seba. Už sme sa nikam neponáhľali, lebo sme pochodili toho až-až. Navštívili sme miesta, ktoré na našom zozname boli na posledných miestach, ako botanickú záhradu v centre hlavného mesta, suveníry z korku a chránenú dielňu, kde ručne vyrábali magnetky (najkrajšie magnetky, odporúčam tomu, kto pôjde na Azory).

Rozlúčili sme sa s Orlandom a jeho priateľkou, lebo sme skoro ráno vstávali na letisko a museli sme ešte odovzdať auto, pobalili sa a spomínali sme, čo sme zažili.

8.Deň

Budík zazvonil 3:50, vystrelili sme z postele a polomŕtvi a nevyspatí išli na letisko. Najväčšia „sranda" nastala, keď sme išli odovzdať auto a otváracie hodiny boli od 7:00, no nám lietadlo letelo o 5:30. Hneď sme chytili stres a začali vyvolávať azda do všetkých pobočiek Europcars, aby sme vedeli čo máme robiť, keďže tam nemali ani schránku na odovzdanie kľúča a depozit 300 € sme dali v hotovosti.

Našťastie sa Nicole dovolala na centrálu a povedali jej, že kým odletí lietadlo príde pracovník prevziať naše Clio. Vydýchli sme si a boli sme už úplne prebratí.

Je to tu, nastupujeme do lietadla. Odchádzame s pocitom, že sme vyčerpali takmer všetky možnosti, ktoré ostrov ponúka a zažili sme jedno veľké týždňové dobrodružstvo, na konci ktorého s úsmevom na tvári spomíname na všetky tie zážitky a humorné príhody, ktoré sa nám udiali.

Azory - exotika Európy, nás svojou prírodou pohltili a určite je to krajina, ktorú budeme odporúčať ďalším vášnivým cestovateľom.

Autor a foto: Lukáš Morávek

Web: Na cestách s Lakym

Instagram: som_bez_nicku