Show big 13. belgrade 011

​Belehrad z rýchlika. Alebo aj za týždeň​

26.Jún 2018 | 08:00
Autor: Janka Kristeková
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: srbsko Belehrad

Srbsko nejako extra nepoznám(e). Pred otvorením leteckej linky do mesta Niš takmer nikomu nezišlo na um tam cestovať. Ani ja som sa do Belehradu veľmi nehrnula. Dostala som sa tam úplnou náhodou. A nakoniec ma mesto, kde stále vo vzduchu cítiť komunizmus, sršiaci zo súmerných budov tmavých odtieňov, prekvapilo a očarilo...


...hoci prvý dojem nespravilo

Neviem, ako je na tom letisko, no železničná stanica ma šokovala. Keď som sa o 9 večer rozhliadala okolo seba, necítila som sa na tmavom mieste najlepšie. Skoro som sa nedostala k spiatočnému lístku, keď zazerajúca pani rezolútne odmietala eurá i kreditku. Ešte viac ma ale šokovali niekoľkí po zuby ozbrojení policajti. A divní ľudia.

Vonku to nebolo oveľa lepšie. Samé kasíno. Podivín. Policajt. Ďalšia skupinka zvláštnych existencií. Ďalšie herne, ktoré sú ozaj na každom rohu. Spoločnosť im robí dvojička – cestovná agentúra. Náhoda alebo inšpirácia?

Neunikla mi ani šialená doprava. Každý trúbi, autá stoja na prechodoch, na križovatkách, všade. Bezpečne sa nedostaneš cez cestu po prechode, ani na zelenú. Typický Balkán. Belehrad teda vie urobiť prvý dojem. Je ale mestom, ktoré si zaslúži (druhú) šancu. Má dve tváre. Každej temnej uličke, plnej divných ľudí a rároh, sekunduje nejaká zaujímavosť či parádna pamiatka. Niečo, čo ti ukáže, že modernizujúca sa srbská metropola je krásna. Vysvietená. Rušná. Turistická. Bezpečná. Že má farebnú stránku.


od Sávu...

Belehrad je obrovský, no jeho dve najdôležitejšie miesta, Katedrálu Sv. Sávu a pevnosť Kalemegdan, delí len hodina chôdze. A medzi týmito dvoma skvostami sú roztrúsené tie ostatné. Katedrála je neďaleko železničnej stanice. Vedie k nej aj ulica, ktorá sa volá „Nemanjina". Povyrastali tu tradičné kafany a pekárne. I jej ozdoba, nádherná budova železničného múzea. No len o kúsok ďalej nájdeš doposiaľ neopravené budovy, zničené bombardovaním NATO.

Katedrála našťastie za obeť nepadla. Podobne, ako mnoho ďalších v Belehrade aj túto úchvatnú stavbu obklopuje zeleň. Je nádherná z vonku, hlavne keď na ňu svieti slnko, a zvláštna z vnútra. Cesta k jej dokončeniu sa niekoľko krát skomplikovala. A vnútri ešte prebiehajú stavebné práce. Pomedzi lešenie sa miešajú sväté obrazy. V strede, v prachu, stojí oltár. A Ježiš na kríži sa „vyníma" pred stenou potiahnutou igelitom. Jeden z najväčších kostolov na svete mi pripomínal miesto činu.

Ďalším zaujímavým miestom Belehradu je jeho centrum. Od katedrály k nemu vedie ulica Kralja Milana. Na jej začiatku stojí futuristická budova juhoslovanského dramatického divadla, okolo ktorého sa vznáša bohémsko-umelecká atmosféra. Na dlhočiznej ulici sídli niekoľko zaujímavých budov a miest. A k ostatným zabiehajú bočné uličky. Napríklad k parku za prezidentským palácom, kde medzi stromami trčí niečo „známe". Budova Skupštiny, parlamentu, pripomína „paláce" aké môžeš obdivovať aj vo Viedni. Nie je na tom je nič zvláštne. Územie Srbska pod Rakúsko-uhorský štát patrilo. Dosť dlho na to, aby sa to niekde prejavilo.


Jednoducho Kôň

Pompéznym hotelom Moskva začína pešia zóna. A samotné centrum mesta. Je podobné Starému mestu našej Bratislavy. Elegantné butiky striedajú ešte elegantnejšie kaviarne, a niekde pomedzi ne sa ukrývajú budovy a stavby, ktoré niečo znamenali a znamenajú. Jednou z nich je Národné múzeum. Uchováva vzácne zbierky, ktoré oko návštevníka už viac ako 10 rokov nevidelo. Múzeum je totiž v rekonštrukcii. Tak dlho, že sa aj časomiera, ktorá odpočítavala hodiny do znovuotvorenia, stihla pokaziť.

Pred múzeom stojí „Kôň". Tak hovoria soche významného kráľa Mihaila miestni. Chudák kráľ, chýba mu koruna, i iné symboly moci, a k tomu mu prischla takáto „krásna prezývka". V meste ho pozná každý. Chceš stretnúť so svojou polovičkou? Rečniť? Zorganizovať protest? Všetko sa deje práve tu. Pod koňom.

Stretáva sa pri ňom aj lokálna skupina „Belgrade walking tours", s ktorými môžeš spomaliť a niečo zaujímavé sa dozvedieť. Odporúčam každému. V Belehrade som nebola dlho. No vďaka ich sprievodkyni som sa dozvedela viac ako o iných mestách za týždeň.

TIP: Belgrade walking tours ponúkajú až tri varianty prehliadok – centrum, tour 20. storočia a Zemun. Síce sú známe ako „free", „všimné" je ale vítané, hlavne, ak si s prehliadkou spokojný.


...k Viktorovi

Prehliadka vedie štvrťou Skadarlija, ktorej hovoria bohémska. Miesto, kde sa zdržiavali chudobní básnici, spisovatelia, maliari. Skrátka umelci. Zo Srbska, aj z celej Juhoslávie. Jimi Hendrix, George H.W. Bush, Josip Broz Tito. Mnoho známych osobností navštívilo túto jedinečnú štvrť. Na jej začiatku je smerovník. Ukazuje známe mestá, i cestu na mesiac. Predsa len, bohémsky spôsob života bol a je úzko spätý s užívaním si plnými dúškami. No a keď je tých dúškov priveľa, a padneš na kamennú dlažbu, aspoň budeš vedieť, kde je sever. Alebo mesiac.

Štvrť je dnes skôr turistickou atrakciou, no jej kamenná dlažba a úzke ulice udržiavajú autá v úctivej vzdialenosti. Preto si zachovala svoj vzhľad a atmosféru. A kafany. Podniky, ktoré sú barom, cukrárňou, kaviarňou, aj reštauráciou zároveň. Vraj platí, že čím horšie miesto vyzerá, tým lepšie chutí.


Chodník zo Skadarlije vedie do štvrte známej ako Starý Belehrad, časti, ktorá je do architektonických štýlov najpestrejšia. Miesto bolo ťažko poničené počas 2. svetovej vojny. Obnova prebiehala štýlom "najrýchlejšie a najlacnejšie", na estetickú stránku sa nehľadelo. Ľudia so zničených domov museli predsa niekde bývať.

Zo zvláštnej štvrte je to kúsok k pevnosti Kalemegdan, ktorá bola po storočia centrom mesta. Búraná, prestavovaná, okupovaná mnohými národmi. Až z nej Rakúšania spravili jedno z najdôležitejších vojenských opevnení Európy. Tu sa môžeš kochať výhľadmi, až v diaľke uvidíš, ako ti Viktor ukazuje zadok. Viktor, Socha Pobednika (Víťaza), stál kedysi úplne inde. Pred hotelom Moskva. Jeho odhalený predok (a zadok) ale spôsoboval pohoršenie a tak ho presunuli na pevnosť. Aby už z diaľky vítal návštevníkov i výletné lode. Samotná pevnosť Kalemegdan je dnes významnou kultúrnou a historickou pamiatkou, ktorej nič nechýba. Čakané aj nečakané. Vojenské múzeum, rozľahlý park plný reštaurácií a kaviarní s nádherným výhľadom na sútok Sávy a Dunaja. A okrem toho basketbalové ihrisko, tenisové kurty a Dino park.


Promenádou až na Zemun

Od pevnosti to nie je ďaleko k rieke a promenáde, ktorá je tou najkrajšou a najelegantnejšou časťou mesta. Po celej jej dĺžke je množstvo cool reštaurácií. Ponúkajú top miesta na jedinečné divadlo. Západ slnka, z ktorého príchodom moderná promenáda ešte viac ožije. Vtedy uvidíš, že hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Belehrad je mesto, kde sa stále niečo deje. Má neuveriteľný nočný život. Od Skadarlije po plávajúce bary a diskotéky na promenáde. I malé reštaurácie, ktoré boli kedysi dodávkami, sú vždy plné. Ľudí, aj chutného jedla. V neskorý večer vítajú zabávajúcich sa, cez deň športujúcich. Tých, ktorých láka nekonečná cyklocesta s parádnym asfaltom. Vedie k pláži Ada Ciganlija. A tiež k Zemunu, k okrajovej časti mesta vzdialenej 12 km. Zdobí ju pevnosť s výhľadom až do centra. Až pomaly po Viktora a Brankov most, z ktorého sa ti tiež odkryje úžasná panoráma.

TIP: Zemun a promenáda je jedným z dôvodov, prečo navštíviť Belehrad v lete. Hoci tam premávajú autobusy, parádne počasie a cesta doslova láka na výlet na bicykli.


Ako, kedy, kde, prečo? Tipy na Belehrad za pár hodín. Aj za týždeň.

  • Belehrad je dopravným centrom Balkánu. Dostaneš sa tam všetkým, čo sa hýbe. Ja som stavila na pravé balkánske dobrodružstvo, vlak z Čiernej Hory. Spojenie máme ale napríklad aj z Bratislavy cez Budapešť.
  • Srbsko je vnútrozemské, s klímou podobnou tej našej. Koncom septembra ťa už môže hlavne ráno zastihnúť chladnejšie počasie a dážď. Lepšie je preto ísť neskôr na jar, v lete, alebo začiatkom jesene.
  • Ubytovacích možností je v meste neúrekom – v každej kategórii a za nízke ceny.
  • Verejná doprava je na samostatnú kapitolu. Zastávky sú na každom kroku, len im chýbajú informácie. Podarilo sa mi zistiť, že doprava funguje podobne v Londýne, cez dobíjacie karty. 24 a viac hodinové kúpiš v infocentrách. Lístky sa dajú kúpiť aj u vodiča, tí ale často nemajú vydať. Niektorý ťa počká kým si rozmeníš, iný ťa vykopne. Pozri si oficiálne stránky mesta pre viac informácií. A zaobstaraj si sieťovú mapu. Alebo choď pešo.
  • Jazyková vybavenosť nie je najlepšia. Skôr sa dohovoríš slovensky ako anglicky.
  • Platiť sa dá len dinármi, našťastie je po celom meste niekoľko zmenární. Vybrať sa dá tiež z bankomatu, ale pozor na poplatky.
  • Belehrad má okrem nefunkčného národného múzea mnoho iných zaujímavých, a otvorených múzeí. Odporučené mi boli: Múzeum Nikolu Teslu, blízko centra. A Múzeum juhoslovanskej histórie, 2 kilometre od Katedrály Sv. Sávu, pri štadiónoch Partizanu a Cervenej Zvezdy.


Autor a foto: Jana Kristeková
Web: http://travelville.sk/