Priznám sa, že Bosna a Herzegovina vo mne nikdy nevzbudzovala nejaké nadšenie, avšak po tomto krátkom pobyte v tejto nádhernej a zaujímavej krajine sa stáva krajinou môjho viacnásobného cestovateľského výberu a určite tam ešte tento rok pôjdem.
Vybrali sme sa tam lietadlom lebo pri cene letenky 14,- eur naozaj nebolo o čom rozmýšľať. Priamy let Bratislava – Tuzla trval približne 45 minút. Tuzla mi neprišla ničím výnimočná okrem slaných jazier, tak som sa rozhodla vymyslieť zaujímavejší itinerár. Pred odletom som rezervovala transfer do Sarajeva. Zaplatila som za tri osoby jednosmerný lístok. No pri príchode mi bolo oznámené, že nemajú môj email ani žiadne potvrdenie. Tlak mi stúpol na 200 okamžite. Peniaze mi z účtu odišli, ale transfer žiadny. Asi polhodinu na to mi prišil mail, že ľutujeme, ale Váš transfer sa neuskutoční pretože ste si ho zarezervovali neskoro. No nič. Ešte že tam bol taxikár Ado, ktorý pozná asi celý svet. Povedal, že za tú sumu, ktorú sme platili transfer nás odvezie do Sarajeva.
Visoko
Približne 20 km pred Sarajevom je dedinka Visoko. Skutočnosť alebo biznis ??? Prepíšu bosnianske pyramídy históriu? Niečo málo som o tom čítala pred našou cestou, ale až po rozprávaní sprievodcu mi naskákali zimomriavky. Príbeh o údolí pyramíd v Bosne sa píše len od roku 2005. Momentálne sa jedná o najväčší aktívny archeologický projekt na svete, ktorý vŕta v hlave nie jednému vedcovi. Skladá sa z pyramídy Slnka (220m), Mesiaca, Draka, Chrámu Matky a Lásky. Má ísť o najstaršie pyramídy (34 000 rokov), najväčšie pyramídy a najstaršiu civilizáciu. Vrcholy pyramíd tvoria dokonalý rovnoramenný trojuholník, bol tu potvrdený najkvalitnejší a najtvrdší betón na svete.
Pod pyramídami sa nachádzajú spleti tunelov, kde je obrovská energia, ktorá uzdravuje. Nechcem a ani mi neprináleží posudzovať to či to je pravda a či sa jedná len o fikciu. Bola som tam, videla som to, sadla som si na miesto kde údajná energia mala vyžarovať a naozaj som sa cítila silnejšie a pozitívnejšie. (verím v silu pyramíd a energií) Z diaľky vyzerajú ako kopce v tvare ihlana. Len severná strana je obsiata stromami. Pod povrchom sa nachádzajú betónové platne. Na mňa to miesto zanechalo veľký dojem, nádych spiritualizmu a silnej energie. Prechádzka do kopca lesom bola naozaj príjemná a zvládla to aj Andyho mamina, ktorá práve v týchto dňoch oslávila 67 narodeniny.
Sarajevo
Náš taxikár Ado nás čakal dole. Strávili sme tam necelú hodinku a šli sme do Sarajeva. Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny skrýva veľký kus smutnej histórie. Aj keď bol atentát na Františka Ferdinanda iba zámienkou, a nie príčinou rozpútania prvej svetovej vojny, znamenal nielen zánik habsburskej monarchie, ale aj dovtedajšej podoby celého sveta. Osudné výstrely GavrilaPrincipa v Sarajeve, ktoré zmenili svet, padli 28. júna 1914 práve keď prechádzal Frantisek so svojou ženou cez tento most.
Stáť preto na mieste atentátu, pri Latinskom moste, na rohu ulice, je silný zážitok ak si toto všetko uvedomíte. No smutný príbeh ešte nekončí. Strašne veľa budov, ktoré som mala česť vidieť po ceste mali doteraz diery v múroch a je to naozaj smutný pohľad. Začiatkom 90- tych rokoch, krátko po rozpade Juhoslávie, bojovali proti sebe tri najväčšie náboženské skupiny, Bosniaci, Srbi a Chorváti.
Sarajevo ma veľmi neoslovilo. Prešli sme sa uličkami, mostami, dali si obed a vybrali sa naším cieľom- Mostar. Autobus zo Sarajeva do Mostaru stál približne 10,- eur/osoba. Cesta trvala dlhé tri hodiny (120,- km). Ale ten pohľad z okna stál za to. Prenádherná príroda, kopce, rieky a jazerá.
Mostar
Približne o 8 hodine večer sme pricestovali do Mostaru. Zložili sme si veci v hoteli a šli sa poobzerať po okolí. Neviem či som mala niekedy toľko veľa pocitov v jednom momente. Pocity aj rozpačité aj smutné aj dych berúce... všetko v jednom. Čarovné obchodíky, vôňa orientu, neobyčajná architektúra, zradné šmykľavé kamenné uličky, veselí ľudia, ktorým z očí vyžaruje smútok, atmosféra, ktorá ani po toľkých rokoch od skončenia vojny nevyprchala. To všetko sa tu dá zažiť a miestami som sa naozaj cítila akoby som bola v inom storočí.
Doteraz mám v sebe silné pocity. Naozaj malebné mestečko učupené medzi vysokými kopcami cez, ktoré tečie azúrová Neretva. Tá si pamätá slávne i smutné časy obchodného centra krajiny. Neskutočná čistota rieky a udržiavané brehy.
Vojnový konflikt v bývalej Juhoslávii sa večným písmom zapísal do dejín Mostaru. Prekrásny monumentálny most, ktorý spájal dva brehy Neretvy bol delostreleckou streľbou v roku 1993 zničený. Neubránila som sa smutným emóciám pri pohľade na znivočené a obstrieľané domy. V súčasnosti je trpkou spomienkou na zničenie mosta, skala, ktorá sa nachádza na konci (alebo začiatku) mosta „Don´tforget 93". V roku 2004 bol znovu obnovený a tvorí stále pomyselnú hranicu medzi dvoma časťami mesta. Dnes sa po ňom prechádzajú davy turistov, ktorí sem prišli najmä kvôli nemu. Je naozaj jedinečný a typický aj ďalšou, nie častou atrakciou- skokanmi.
Stáli sme na tom moste a dívali sa dole. Mne šiel mráz po chrbte, keď som videla dvoch mužov, ktorí sedeli na vrchole mosta, na zábradlí a hompáľali nohami. Nedalo mi a opýtala som sa či ide skočiť. On mi povedal, že áno. Majú určité pravidlá pre skoky z mosta. Skáču pre ľudí (turistov), keď vyzbierajú 25,- eur. Chlapček povedal, že za deň padne aj 10 skokov. Videli sme asi 5. Ten prvý bol najlepší aj z najlukratívnejšieho miesta. Pretože, hneď ako sme počuli, že skočí ak sa vyzbiera 25,- eur tak sme prispeli a teta z diversclubu nás usadila do „lóže" a mali sme naozaj výborný výhľad. Ešte predtým, než chlapec skočil, povedal nám ako to u nich chodí. Andy skáče do vody naozaj slušne a preto ho to zaujímalo. (mne sa krútil žalúdok pri pomyslení, že ide skočiť z 24 m) Najprv im musíš ukázať na plošine, ktorá má 9 m, že vieš skákať. Zaplatíš 35,- eur ako „členské" do klubu a ak uznajú za vhodné a ukážeš im aj nejaké videá, že skáčeš z 15-20 m tak ťa pustia skočiť z mosta a získaš certifikát, na základe ktorého (okrem toho, že si frajer a máš obrovský rešpekt) tak môžeš si to zopakovať koľkokrát chceš.
Neskutočný a jedinečný šport sú skoky do vody. Môžem povedať, že ako diváka ma fascinuje a veľký rešpekt patrí skokanom. A som hrdá, že práve takýto jedinečný šport robí niekto kto je pre mňa najjedinečnejší. Tak to má dvojitý efekt. :)
Vo všeobecnosti, niet sa čoho báť. Nikto nie je násilný ani žiadne násilie alebo nepokoj nehrozí. Práve naopak. Ľudia sú veľmi milí a priateľskí. Moslimskí obchodníci radi vítajú turistov, pretože pre nich je to zisk. V meste je niekoľko mešít, ktoré sú takisto poškodené po vojne. Vojsť do vnútra môžu aj neveriaci- samozrejme za poplatok. Smutné, že v dnešnej doba sa obchoduje už aj s vierou.
Mostar bol jedným z najviac vojnou zničených miest v BIH. Pri prechádzke mestom skoro všade natrafíte na rekonštrukcie budov. Boli sme sa pozriťť aj v Campanille, vo zvonici. Neprehliadnuteľná veža. Má 75 metrov. Výťah vás vyvedie do výšky 45m a zvyšok musíte vyšliapať po schodoch. Naskytne sa Vám výhľad na Mostar. Škoda, že nebolo vidno práve Starí most (áno s mäkkým „i")
Blagaj
V sobotu bolo naozaj pekné počasie. Andyho mamina navrhla výlet ku zrúcanine hradu Hercega (vojvodu) Štefana. Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. Severná časť Bosnianske kráľovstvo a južná časť vojvodstvo Hercegovina. V 15.storočí boli obe územia obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.
Takže dá sa povedať, že Tuzla, Sarajevo a Visoko je časť Bosny a Mostar s Blagaj je už Hercegovina. Mimochodom, keď sme pri tých menách. Názov Bosna pochádza zo staroindického slova bosna, čo znamená voda. Bosna má fajnovú vodu. Zo všelijakých kohútikoch som ju pila a vždy bola dobrá, žiadne žalúdočné problémy. Je čistá a nezávadná.
Ale vrátim sa k Blagaju. Je to približne 15 km od Mostaru. Cestou tam sme zvolili taxík, ktorý stál približne 7 eur. Nachádza sa tu dervišský kláštor BlagajTekija z roku 1520. Kláštor bol nie len centrom náboženského vzdelávania, ale slúžil aj ako miesto nocľahu pútnikov. Kláštor ako taký a jeho história interiér ma nelákal, ale tá príroda okolo to bolo niečo krásne. Volajú to tu aj ako drahokam Bosny a Hercegoviny. Vedľa kláštora vyteká spod skaly rieka Buna. Ostala tu jedna mešita, ktorú dal postaviť sultán Sulejman v roku 1520. Obyvateľstvo je prevažné moslimského vyznania o čom svedčia aj náhrobky na miestnom cintoríne.
Nad dedinkou sa vyníma pevnosť vojvodu Stjepana, ktorý tu vládol v stredoveku a podľa ktorého dostala názov Hercegovina. (Hercog-vojvoda) Cesta k hradu je pomerne ťažko nájditeľná a kľukatá. Jedna pani nás upozornila na zmije a na dostatok tekutín. Tých sme teda dostatok nemali. No niekto z hora nám spustil osviežujúcu prehánku. Vystúpili sme do cca 300 m.n.m. po kamenistej a kľukatej ceste, so slniečkom v pätách a s nedostatkom vody. Klobúk dole pred Andyho maminou. Aj napriek nie veľkému nadšeniu, to dala. Veď napokon ona to zistila, že tu niečo také je, tak prečo by si tam aj nevystúpila. Cestou dole nás ochladil príjemný krátky dážď a jedno orosené Sarajevsko.
Napäť do Mostaru sme šli autobusom. Čašník v reštaurácii, v ktorej sme sedeli nám povedal, kedy ide. Za euričko sme boli naspäť. Posledný deň sme venovali krátkej prechádzke a obedu priamo s výhľadom na most. Zašli sme sa pozriť do neďalekého parku, kde stála pozlátená socha BruceLee-ho.
Nie je tu draho, s cenami v neďalekom Chorvátsku sa to nedá porovnať. O 4 popoludní sme nasadli na nekonečne dlhú cestu autobusom smer Tuzla. Spomínate si na taxikára Ada? Ten čo každého pozná. Poslali sme mu správu, či nás nevyzdvihne k nášmu ďalšiemu ubytovaniu. On zavolal šoférovi autobusu a vysvetlil mu, kde máme vystúpiť a šofér nám ho dal k telefónu na znak dohody. Nechápali sme. Ľudia na nás pozerali ako na celebrity a šofér takisto asi nechápal a len sa smial s nami. Ado poznal aj Nedima, u ktorého sme bývali poslednú noc. Naozaj plodný víkend plný zážitkov a poznaní.
Celkový dojem:
Krásna príroda a magickosť všetkých miest, na ktoré sme sa boli pozrieť. Či už Sarajevo a miesto, kde „vypukla" 1.sv. vojna, pyramídy vo Visoko a ich silná energia, Mostar a jeho monumentálny most so smutnou históriou a čarokrásny, pokojný Blagaj.
Budget na osobu:
- Letenka Bratislava- Tuzla – 14,- eur
- Transfer: Tuzla-Visoko-Sarajevo-Mostar-Blagaj-Mostar-Tuzla – 70,- eur
- Ubytovanie: 2 noci v Mostar- 40,- eur ( 4hviezdičkový hotel)
- 1 noc u Nedima- 10,- eur
Spolu: 134,- eur
Autor a foto: Bea Bisková