Kde bolo tam bolo, bola raz jedna Kuba. Aj takto by mohla začať rozprávka o nádhernom karibskom ostrove, ktorý je snom mnohých dovolenkárov. Na Kube som v máji 2015 strávil 3 týždne, počas ktorých som sa naučil viac ako som čakal. Kto očakáva nádherné pláže, klasické americké autá z 50. rokov, cigary, rum a komunistické heslá na každom rohu, určite si príde na svoje. Je ale dôležité povedať, že toto je iba jedna stránka Kuby.

Tá druhá je oveľa smutnejšia. Rovnako ako u nás, aj na Kube si komunistický režim vyžiadal a stále žiada mnoho obetí. Reštrikcie, udávanie alebo nezmyselné podmienky, aby mohli Kubánci cestovať, predstavujú len zopár príkladov. Priemerný mesačný plat sa pohybuje na úrovni 20-25 amerických dolárov, taxikári zarábajú viac ako lekári alebo právnici, základné potraviny sú na prídel, produkty, ktoré pre nás predstavujú absolútnu samozrejmosť, sú pre Kubáncov vzácnym a takmer nedostupným artiklom.

Posúďte sami. Viete si predstaviť, že by ste nemali peniaze na kúpu obyčajného deodorantu alebo sprchového gélu? Čo takto žiť bez mobilu alebo pripojenia do internetu? Nie dočasne, ale stále. Alebo čo ak by za Vami prišiel niekto z vlády a zo dňa na deň by Vám bez udania dôvodu zakázal robiť, to čo Vás najviac baví a napĺňa? Áno, aj toto som videl na vlastné oči. V Havane som sa chcel nechať potetovať jedným z najlepších miestnych tatérov.

Volá sa Che a okrem toho je aj jedným so zakladateľov skateterskej a surferskej scény na Kube. Navštívil som ho v jeho byte v centre Havany a vysvetlil mu moju situáciu. On mi však s ľútosťou, skoro až slzami v očiach, povedal, že ma nemôže tetovať, lebo mu to oficiálne zakázali. Nie len jemu, ale všetkým tatérom. Zobrali im tetovacie mašiny, farby aj počítače. Len tak. Zo dňa na deň.

Áno, aj toto je skutočná tvár Kuby. Život lokálnych ľudí je naozaj ťažký. Kuba, tosú totiž dva striktne oddelené svety – bohatý, turistický a chudobný, lokálny.Keďže som na Kubu prišiel v rámci mojej 8 mesačnej cesty po Strednej Amerike,tiež som nemal veľa peňazí. Moje očakávania o lacnej krajine sa rýchlo rozplynuli. Trvalo mi týždeň, kým som si začal hľadať vlastnú, lokálnu cestu.Namiesto drahých turistických reštaurácií som sa stravoval v lokálnych stánkoch a na ulici. Namiesto drahých turistických autobusov som cestoval stopom a kamiónmi.Namiesto drahých turistických hotelov som zjednával cenu s lokálnymi ľuďmi v ich casách. Vďaka tomuto môžem povedať, že som zažil lacnú, ale hlavne skutočnú Kubu.

Dve meny, dva svety

Kuba je jedna z mála krajín na svete, kde môžete nájsť dvojmenový systém. V praxi to znamená, že ako turisti máte k dispozícii 2 rozdielne meny na platenie.

Prvá, lokálna, používaná výlučne lokálnymi Kubáncami, sa volá Peso Nationales alebo CUP. Druhá, turistická, vytvorená umelo pre turistické účely, sa volá Peso Convertible alebo CUC. Každý rozumný človek sa sám seba spýta, aký to má vôbec zmysel. Kuba je krajina dvoch tvárí a dvojmenový systém tento pocit iba umocňuje.

Turistická mena CUC je vcelku hodnotná. Výmenný kurz oproti americkému doláru je 1:1. Treba byť však opatrný.Akékoľvek zamieňanie peňazí z amerického dolára na CUC je pokutované 10% z celkovej zamieňanej sumy. Je veľmi pravdepodobné, že táto pokuta bude v najbližšej dobe zrušená vzhľadom na to, že vzťahy s USA sa pomaly, ale isto zlepšujú. V čase mojej návštevy však veselo fungovala. CUC-mi dokážete platiť skoro všade. V turistických hoteloch a letoviskách je to jediná mena, ktorú Vám budú akceptovať. V lokálnych obchodoch, dopravných prostriedkoch, taxíkoch a reštauráciách sa dá zase použiť ako úplatok ak s Vami Kubánci nechcú spolupracovať. CUC skrátka vládne Kubou. V pohode si ju vyberiete z ktoréhokoľvek bankomatu alebo zameníte v zmenárni.

Lokálna mena CUP bola dakedy používaná výlučne lokálnymi Kubáncami. Jej hodnota je veľmi nízka, výmenný kurz medzi CUC-om a CUP-om je 1:24. Pred pár rokmi mali turisti oficiálne zakázané zamieňať a používať túto menu. Jedinou možnosťou boli lokálni veksláci naulici. V súčasnosti je situácia iná. Bez problémov Vám ju zamenia v ktorejkoľvek zmenárni CADECA, kurz je všade rovnaký. Ak sa pýtate na využiteľnosť tejto meny, tak je vcelku obmedzená. Platiť sa ňou dá len v lokálnych stánkoch s jedlom alebo lokálnych dopravných prostriedkoch (kamióny,taxi, prípadne pri stopovaní). Akákoľvek platba CUP-om znamená, že sa pohybujete v lokálnom svete určeného pre lokálnych ľudí. Opäť tu platí, že silno dodržiavané reštrikcie z pred pár rokov už väčšinou nefungujú. Kubánci Vám ochotne predajú čokoľvek a kdekoľvek.

Dobré rady na záver:

• Pred odchodom z Kuby si nezabudnite zameniť obe meny na doláre alebo eurá. Obe sú totiž mimo Kuby nepoužiteľné a nezameniteľné.
• Lokálna troj CUP-ovka (či už bankovka alebo minca) s podobizňou Che Guevaru je zberateľský artikel a Kubánci sa budú snažiť predať Vám ju za pár dolárov pri každej možnej príležitosti. Nenechajte sa nachytať, jej reálna hodnota je pár centov a v lokálnych obchodoch Vám ju kedykoľvek vydajú alebo zamenia.
• Bankovky oboch mien sú veľmi podobné a preto si ich prvých pár dní držte oddelene. Zaplatiť 20 CUC-ov namiesto 20 CUP-ov by mohlo byť vcelku bolestivé.

Dovolenka offline

Pri internetovom pripojení na Kube máte pocit, akoby ste práve našli stroj času a vrátili sa 15 rokov dozadu. Pokrytie je minimálne a rýchlosť vlastne tiež. Internet nájdete väčšinou iba vo veľkých hoteloch a špeciálnych kioskoch v mestách. Neviem presne, čo všetko sa dá v takých kioskoch vybaviť,ale určite tam viete kúpiť stierateľnú kartičku s kódom a heslom. Pomocou nej sa pripojíte na Wi-Fi. Cena je približne 5 dolárov na hodinu a rýchlosť takmer nepoužiteľná. Zabudnite na uploadovanie desiatok fotiek na Facebook. To by boli asi najdrahšie fotky vo Vašom živote.

Situácia na Kube sa ale pomaly mení a vyvíja. Podľa posledných informácií nájdete už aj v centre Havany rýchle pripojenie za 2-3 doláre na hodinu. Výsledok je ale podobný. Za to, čo na Kube zaplatíte za 3 hodiny pripojenia, môžete mať na Slovensku vysoko rýchlostný internet na mesiac. Preto si radšej užívajte lokálnu kultúru, ľudí a pocit absolútnej offline slobody.

Havana– z letiska do centra

Možno sa pýtate, prečo som sa rozhodol venovať celú podkapitolu tomu, ako sa dá dostať z letiska do centra Havany. Čítajte ďalej a pochopíte. Práve na takýchto drobnostiach sa dajú ušetriť obrovské peniaze,ktoré viete minúť oveľa rozumnejšie.

Letisko v Havane sa nachádza asi 40 minút jazdy od centra mesta. Má niekoľko terminálov, avšak iba terminál 3 je určený pre turistov. Moja prvá logická otázka preto bola, ako sa autobusom dostať z medzinárodného terminálu priamo do mesta. Spýtal som sa 15 rôznych ľudí - od zamestnancov letiska, informátorov, vodičov turistických autobusov ale a j samotných taxikárov. Odpoveď bola vždy tá istá – žiadne autobusy do centra nechodia, jediná možnosť je taxík za 25 až 30 CUC-ov. Každému backpackerovi by sa hneď pretočili oči. Zaplatiť za jednu jazdu taxíkom 30 dolárov je proste nereálna požiadavka.

Nechal som sa preto odviezť taxíkom iba na vedľajší, lokálny terminál a dúfal som, že odtiaľ už nájdem cestu. Vyplatilo sa. Lokálni ľudia ma ochotne doviedli až na hlavnú cestu Avenida Rancho Boyeros, odkiaľ som za 0.40 CUP nasadol na lokálny autobus a doviezol sa priamo do centra. Dosť rapídny rozdiel zaplatiť 30 dolárov alebo 2 centy. Autobus P-12 ide priamo ku Capitoliu (National Capitol Building). Autobus P-16 ide cez celé mesto až k nemocnici a Maleconu (mimochodom, 2 ulice od hostela popísaného nižšie).

Cestu späť na letisko na konci tripu som riešil už rozumnejšie. Z hlavnej cesty som si to na medzinárodný terminál proste odkráčal. Je to asi 1.5 kilometra. Pre lepšie pochopenie celej situácie prikladám mapu hlavnej cesty a medzinárodného terminálu.

Ak sa Vám nechce kráčať, pokojne si vezmite taxík. Nemal by Vás stáť viac ako 5 CUC-ov. Ako som už spomenul, jedna jazda autobusom stojí 0.40 CUP, ale aj lokálni ľudia väčšinou platia 1 CUP. Nečakajte lístky, minca sa jednoducho vhodí to plastovej krabičky pri vodičovi. Dobrá správa na záver - za 3 týždne som v lokálnych autobusoch nestretol jediného turistu.

Havana– kde prespať

Jednotlivé možnosti ubytovania na Kube popíšem neskôr. Turizmus predstavuje hlavný zdroj príjmov krajiny a možností je naozaj dosť. Žiaľ bohulacné možnosti pre backpackerov absolútne chýbajú. Zabudnite na hostely. Okrem Havany ich nenájdete nikde. A aj tam sú presne dva. Pre ľudí, ktorí nepoznajú koncept hostelov, v jednoduchosti poviem, že je to jeden z najvyhľadávanejších a najlacnejších spôsobov ubytovania pre cestovateľov. Väčšinou bývate vzdieľaných izbách so 4, 6 ale aj 12 posteľami. Súkromia si veľa neužijete, ale o socializáciu máte zaručene postarané. Koncept hostelov je na Kube zatiaľ jedna veľká neznáma, ale situácia sa pomaly zlepšuje. Ako som spomenul, v Havane ich môžete nájsť dva.

Z vlastnej skúsenosti môžem posúdiť iba prvý Hostal Hamel, v ktorom som strávil 6 nocí v 8 posteľovej izbe. Majitelia boli starší manželský pár, čo ma dosť prekvapilo. Hostel sa nachádza 5 minút chôdze od konečnej zastávky autobusu P-16, ktorým sa jednoducho dopravíte až k letisku. Okrem toho ste asi 5 minút chôdze od Maleconu (promenáda pri oceáne).Izby sa nachádzajú na najvyššom poschodí súkromného domu, k dispozícii máte klasickú kuchynku a hlavne obrovskú terasu s výhľadom na celú Havanu. Cena vzdieľanej izbe je 5 CUC-ov na noc, čo je úplná paráda. Okrem toho si za 1 alebo 2 CUC-y viete priplatiť aj raňajky. Nikde inde som nenašiel lacnejšie ubytovanie. Jediný problém je, že hostel začína byť dosť populárny medzi backpackermi a býva plne zarezervovaný aj na niekoľko týždňov dopredu. Keďže dostupnosť internetového pripojenia pre domácich je takmer nulová, jediná možnosť rezervácie je po telefóne.

Hostal Hamel – majitelia Magnolia Y Wilfredo, Hospital #308, telefón: +53 787 34222.

Druhým hostelom je Hostal Mango. Žiaľ bohu ho viem ohodnotiť len sprostredkovane, osobne som v ňom nikdy nebýval. Podľa kamarátky, ktorá v ňom strávila niekoľko nocí, sú majitelia mladý manželský pár, veľmi milí a otvorení novým kultúram a poznatkom. Cena za jednu noc je trochu vyššia, 8 CUC-ov, ale v cene sú zahrnuté aj raňajky.

Hostal Mango – majitelia Carlos Y Nelly, Calle Damas #709, telefón: +53 786 75508 ,http://hostelmangohabana.weebly.com.

Ubytovanie všeobecne

Možností ubytovania je na Kube naozaj dosť. Vzhľadom na to, že sa vždy snažím cestovať lacno, tak hotely úplne vynechám. Na Kube ich je dosť, ale cenovo boli úplne mimo mojich možností, a napokon aj záujmu. Oveľa zaujímavejší je koncept tzv. casa particulares. Jedná sa o najrozšírenejší a najľahšie dostupný spôsob ubytovania na Kube. Princíp spočíva v tom, že domáci ľudia prenajímajú jednu alebo viac izieb vo vlastnom dome. Celé je to podmienené licenciou, o ktorú musia požiadať vládu a ktorá zaručuje, že štandard izieb je všade rovnaký – 2 alebo 3 postele, klimatizácia a vlastná kúpeľňa.

Výhodou takéhoto spôsobu ubytovania je, že ste v priamo každodennom kontakte s domácimi. Vzhľadom na ich otvorenosť sa Vás zaručene budú vypytovať na všetko možné. Čo je však ešte lepšie, sami sa Vám veľmi radi otvoria a porozprávajú Vám o svojich životoch. Najlepšie sú ale podľa mňa rady a tipy, ktoré viete dostať. Buďte však opatrný. Ich hosťami bývajú väčšinou turisti, a preto bude väčšina rád turistických. Veľakrát som musel naliehať, aby mi povedali, kde je tá najlokálnejšia reštaurácia alebo odkiaľ chodia kamióny do vedľajšieho mesta. Jednoducho sa snažia svoju krajina prezentovať najlepšie ako vedia a o lokálne zážitky treba stále bojovať.

Ako som už pár krát spomenul, takmer všetko na Kube je rozdelené na 2 svety – turistický a lokálny. Výnimkou nie sú ani casa particulares. Každá casa je označená jedným z dvoch symbolov:

Ako určite správne predpokladáte, červené casy sú niekoľkonásobne lacnejšie, a preto som sa skúsil ubytovať tam. Žiaľbohu sa mi to nepodarilo ani na niekoľkopokusov. Ako som pochopil z toho, čo mi povedali lokálni ľudia, tak táto sféraje stále prísne kontrolovaná vládou. Ak by zistili, že bol turista ubytovaný v lokálnej case, majiteľovi by vyrubili pokutu a pravdepodobne aj vzali licenciu na poskytovanie ubytovania.

O ostatných dôsledkoch komunistického režimu radšej pomlčali. Určite sa pýtate, aká je priemerná cena za casu. Ubytovanie na jednu noc a izbu väčšinou stojí 15 CUC-ov a viac.

Cena sa dá ale znížiť viacerými spôsobmi:

1. Hľadajte lacnejšiu casu a zjednávajte cenu
2. Zostaňte na viac nocí, cenou viete ísť dolu aj na 8-10 CUC-ov za noc
3. Cestujte s niekým – cena je určená na izbu, takže pri viac ľuďoch ide cena naosobu prudko dolu
4. Povedzte, že ste chudobný študent zo Slovenska , Pri tomto pravidle pozor, nestačí to len povedať, ako študent aj musíte vyzerať

Ďalšou, veľmi zaujímavou vecou je, ako funguje komunikácia medzi majiteľmi jednotlivých cás. Turisti fungujú väčšinou rovnako – cestujú z mesta do mesta a všade potrebujú nejaké ubytovanie. Každý z majiteľov má preto k dispozícii obrovský katalóg vizitiek iných cás z celej Kuby. Pri odchode sa Vás spýtajú, kam idete ďalej a ochotne Vám dohodia ubytovanie vo vašej destinácii. Vy ste spokojný, lebo nemáte starosti s ubytovaním a oni si takto budujú sieť kontaktov, možno dostanú aj nejakú províziu za sprostredkovanie. Ďalší dôkaz, že svet bez internetu má svoje čaro.

Doprava (a možno aj doľava)

Možno to bude znieť prekvapujúco, ale Kuba poskytuje naozaj rôznorodé možnosti prepravy. Od klasických turistických autobusov, cez taxíky, lokálne kamióny až po stopovanie. Ak chcete stretnúť lokálnych ľudí tak vrelo odporúčam vyskúšať najmä kamiónovú dopravu a stopovanie. Zažijete niečo skutočne výnimočné. Poďme na to ale postupne.

Autobusy Viazul

Jedná sa o klasickú autobusovú dopravu pre turistov. Veľká výhoda Viazulu je, že používa moderné klimatizované čínske autobusy, chodí do všetkých hlavných destinácií na Kube, odchody aj príchody sedia s plánom a na veľké vzdialenosti (napr. z Havany do Santiago de Cuba) chodia aj nočné spoje. Veľkou nevýhodou je ale cena – lístky sú naozaj drahé. Ďalšou nevýhodou je, že v nich nikdy nestretnete lokálnych ľudí. Bývajú plné dovolenkárov a vy sa cítite akoby ste ani neboli na Kube.

Omnibus Nationales

Pravým opakom Viazulu sú lokálne autobusy Omnibus. Sú určené výhradne pre lokálnych ľudí a dlho som nevedel pochopiť, ako presne fungujú. A tak som si jeden deň sadol na lokálnu autobusovú stanicu a pozoroval ľudí pri kúpe lístkov. Rýchlo mi došlo, že to nebude také jednoduché. Na to, aby ste mohli cestovať Omnibusom, potrebujete lokálny doklad totožnosti, inak Vám nepredajú lístok. Niektoré spoje sú tak žiadané, že sa Kubánci musia zapisovať na čakacie listiny na konkrétny dátum. Samozrejme, že ceny sú v porovnaní s Viazulom smiešne. Ako backpacera mi napadlo spýtať sa priamo šoféra, či by ma vzal. Skúsil som to niekoľkokrát, ale neúspešne. Oficiálne je zakázané voziť turistov a žiadny so šoférov to nechcel riskovať ani za odmenu vo forme CUC-ového úplatku.

Autobusy Transtur

Na Kube ich uvidíte pomerne často. Opäť sa jedná o moderné čínske klimatizované autobusy. Čomu som ale vôbec nerozumel bolo to, ako fungujú. Časom som napokon pochopil, že Transtur je akási forma cestovnej kancelárie. Pobočku majú v každom väčšom meste a lístok si môžete kúpiť takmer kamkoľvek. Ich najväčšia výhoda bola, že mi pár krát zastavili, keď som stopoval na diaľnici a za pár CUP-ov ma vzali do mojej destinácie. Žiadne iné autobusy neboli ochotné brať stopárov.

Vlaky

Kuba je jedna z mála krajín v oblasti Strednej Ameriky a Karibiku, kde chodia vlaky. V zásade majú 2 druhy. Luxusná verzia sa volá Tren Francés a premáva 2xtýždenne medzi Havanou a Santiago de Cuba. Pod pojmom luxusný si predstavte vyradené európske vozne. Lokálna verzia je naozaj lokálna. Žiadna klimatizácia,preplnené a pomalé. Čo ma ale zarazilo najviac bola cena. Tren Francés bol premôj rozpočet nedostupný úplne. Cena bola totiž vyššia ako Viazul autobus.Lokálne vlaky ale tiež nezaostávali. Na stanici boli 2 separátne okienka nakúpu lístkov. Lokálni ľudia sa viezli za pár drobných, turisti za plnú tarifu,ktorá bola viac ako 30x vyššia. Rýchlo som teda pochopil, že tadeto cesta nepovedie.

Taxi

Veľmi populárnym spôsobom dopravy boli taxíky. Výber bol naozaj bohatý, od starých amerických veteránov, cez žiguláky, lady až po motorky so sajdkárou.

Cena vždy záležala od toho, aký taxík ste si zvolili. Súkromné taxíky boli naozaj drahé, zdieľané naopak veľmi lacné. Pod pojmom zdieľaný taxík si predstavte mininákladiak, do ktorého sa zmestí 8 až 10 ľudí a tých vodič porozváža do destinácií. Cesta môže trvať naozaj dlho, ale cena býva väčšinou veľmi príjemná.

Absolútna lahôdka – kamióny

Vôbec som netušil, čo si mám pod kamiónovou dopravou predstaviť. Vedel som len, že sa jedná o najlokálnejší a skoro najlacnejší spôsob dopravy po ostrove. Čo sa týka legálnosti, tak je naozaj otázna. Podľa oficiálnych informácií ich majú turisti zakázané používať. Realita je ale niekde inde. Vodičov sa mi podarilo prehovoriť vždy. Väčšinou som cestoval zatú istú tarifu ako ostatní pasažieri, niekedy ale bolo potrebné podsunúť malý úplatok v podobe zopár CUC-ov. A ako taký kamión vyzerá? Rôzne. Niektoré boli jednoduché nákladiaky s kovovými lavičkami, iné mali aj sedadlá a veľké okná. Posúďte sami podľa obrázkov:

Kamiónová preprava je najlacnejší spôsob dopravy hneď po stopovaní a je výhodná najmä na krátke vzialenosti. Musíte byť totiž pripravený, že cesta, ktorá by Vám autom trvala 2 hodiny, môže kamiónom trvať aj 5. Všetko totiž záleží od počtu pasažierov. Okrem toho si musíte uvedomiť, že sa veziete na korbe kamiónu a ak máte šťastie, tak aj sedíte. Vonku je väčšinou 40 stupňov a ak sa práve nehýbete, tak Vás do 10 sekúnd zalieva pot. Niekedy sú kamióny tak preplnené, že sa nemusíte ani držať. Opäť, posúďte sami:

Ďalšou nevýhodou je fakt, že neexistujú žiadne ucelené informácie o tom, odkiaľ a kedy kamióny odchádzajú. Väčšinou sa čaká, kým sa nazbiera minimálny počet pasažierov. Na krátke vzdialenosti to nie je žiadny problém, na dlhšie však môžete čakať aj zopár hodín. Oveľa väčším problémom ale je, že neexistuje žiadny centrálny terminál, odkiaľ kamióny odchádzajú. Výnimkou sú len veľké mestá ako Havana alebo Santiago de Cuba, aj tam však veľmi záleží od Vašej destinácie. Terminálov alebo skôr zastávok je vždy niekoľko a každá sa nachádza na opačnom konci mesta. Získať informácie o tom, kde je zastávka do ďalšieho mesta môže byť skoro nadľudský výkon. Ako sa vraví, 100 ľudí, 100 chutí. A pri kamiónovej doprave na Kube to platí niekoľkonásobne. Veľakrát mi pomohli lokálni ľudia, inokedy som len tak blúdil alebo veril taxikárom. Veď čo iné mi zostávalo.

No a keď už aj nájdete zastávku a dokonca aj správny kamión, stále nemusíte mať vyhraté. Opäť sa mi pár krát stalo, že mi vodič potvrdil, že ide do mojej destinácie a po pár hodinách jazdy ma vyhodil uprostred diaľnice a rukou ukázal, že moje mesto je 10 km tamtým smerom. To som sa už len usmial a začal robiť to, čo väčšina Kubáncov - stopovať.

Stopársky raj

Mnoho ľudí považuje stopovanie za nebezpečné. Čo je ale smutnejšie je fakt, že väčšina z týchto ľudí stopovanie nikdy nevyskúšalo. Príbehy o tom, ako Vás okradnú, znásilnia alebo zabijú sú extrémne prehnané. A na Kube to platí stonásobne. V žiadnej inej krajine som sa necítil tak bezpečne.

Vzhľadom na ekonomickú situáciu iba veľmi málo Kubáncov vlastní autá. V minulosti preto vznikla potreba využívať existujúce vozidlá čo najefektívnejšie. A tak začali všetci stopovať. Kubánci to ale dotiahli na vyšší level. Stopovanie je nielen že oficiálne legálne, ale aj plne podporované vládou.

Čo si pod tým predstaviť v realite? Najpodstatnejšia vec je, že šoféri na Kube sú zvyknutí brávať stopárov, je to úplne prirodzené a nikto to absolútne nerieši. Je však dôležité podotknúť, že nemusí byť zadarmo. Ľudia väčšinou prispievajú šoférovi na benzín, čo mi príde ako výhodný obchod pre obe strany. Na diaľniciach a cestách môžete preto vidieť stopovať stovky Kubáncov s peniazmi v ruke a na tých najdôležitejších úsekoch (väčšinou na miestach, kde sa stretávajú hlavné ťahy) stoja vládni zamestnanci v uniformách. V ruke držia zošit a zastavujú každé auto, motorku, kamión a autobus, ktoré prejdú okolo. Sami zistia, kam daný vodič ide a podľa potreby Vás iba naložia. Vy ako stopár nemusíte robiť absolútne nič, len čakať na odvoz. Čistý luxus.

Na Kube som stopoval podľa potreby a nikdy som nečakal dlhšie ako 10 minút. Aj na menej frekventovaných cestách to šlo ako po masle. Vôbec im nerobilo problém, že som turista a niekedy dokonca nechceli ani príspevok na benzín. Stopnúť dokážete naozaj čokoľvek.

Jedlo

Strava je jedna z oblastí, na ktorej môžete ušetriť naozaj veľa peňazí a ešte ochutnať lokálne dobroty. V zásade máte 3 možnosti – turistické reštaurácie, lokálne reštaurácie a lokálne stánky s jedlom, ovocím a zeleninou.

Turistickým reštauráciám sa nebudem príliš venovať. Jedlo je skvelé, ale aj za neho patrične zaplatíte. Pre mňa boli najväčším lákadlom lokálne reštaurácie. Z vlastnej skúsenosti viem, že je dosť ťažké ich nájsť, pokiaľ neviete kam ísť. V tomto Vám skvelo poslúžia domáci v casách. Vždy mi ochotne poradili, kde je najlepšia lokálna vývarovňa a ako sa k nej dostať.

A aký je vlastne rozdiel oproti tým turistickým? Ako správne tušíte, najväčší rozdiel je v cenách. Vždy platíte v lokálnych CUP-och a nikdy to nebolo viac ako 50-60 pesos. Za túto cenu máte plnohodnotné a veľmi chutné jedlo. Posúďte sami:

Jediným problémom lokálnych reštaurácií je, že sa nenachádzajú v každom meste. Najhoršie to bolo v malých dedinách. Našťastie úplne všade nájdete malé stánky so syrovými a šunkovými žemľami, pizzou a lokálnymi nápojmi. Ceny sú naozaj ľudové (žemľa 5 CUP-ov, pizza 10-15 CUP-ov). Sortiment je naozaj limitovaný, ale ako prvá pomoc to fungovalo vždy.

Okrem toho treba experimentovať a kupovať čo najviac jedna priamo na ulici. Sladké hranolky, arašidy zabalené v papierových kornútoch a čerstvé ovocie so záhrady. Najlepšie banány a mangá v mojom živote som jedol práve na Kube.

A aby som nezabudol, jedzte veľa zmrzliny. Stánky nájdete úplne všade a chutí vynikajúco. Ceny sú až prehnane ľudové – od 1 do 10 CUP-ov.

Priemerné náklady

Na cestách som zvyknutý zapisovať si všetky výdavky a analyzovať svoje míňanie. Nanešťastie mi v Nikaraguii ukradli telefón a prišiel som o všetky dáta z Kuby. Počas mojej cesty to ale vyzeralo približne takto:

Havana – denné náklady

• Ubytovanie 5 CUC-ov
• Jedlo 100 CUP-ov (4 CUC-y)
• Spolu 9-10 CUC-ov

Ostatné mestá – denné náklady

• Ubytovanie 10 CUC-ov
• Jedlo 40-60 CUP-ov (2-3 CUC-y)
• Doprava 20-50 CUP-ov (1-2 CUC-y)
• Spolu 15 CUC-ov

Ako môžete vidieť, náklady v Havane boli oveľa nižšie vďaka lacnému ubytovaniu v hosteli. Asi najväčším nákladom bola spiatočná letenka z Kostariky. Zabudnite na lacné lietanie v oblasti Strednej Ameriky. Nie je tam veľká konkurencia a ceny sú naozaj vysoké. Za spiatočnú letenku zo San José do Havany som zaplatil 480 dolárov. Presne v tom čase som našiel spiatočnú letenku z Madridu do Varadera za 180 eur. Čistá nelogika.

Rady na záver

Nie som veľkým používateľov cestovateľských príručiek ako Lonely Planet alebo Rough Guide a vždy sa snažím hľadať si vlastnú cestu. Na Kube som bol však k tomu donútený. Nedostupnosť internetového pripojenia mi nedávala veľa možností. Všetky knihy obsahujú veľa užitočných informácií a preto ich v tomto prípade odporúčam.

Ako môžete vidieť, nepísal som, aké miesta stoja za návštevu a kde je najkrajšie. Toto rozhodnutie a plánovanie ponechám na Vás. Mne sa najviac páčila Havana, Santiago de Cuba, Santa Clára a Baracoa (najmä cesta medzi Guantanámo a Baracoa). Vždy sa ale držím hesla, že cieľom je samotná cesta, nie destinácia. Prajem veľa šťastia a lokálnych zážitkov v raji.

Autor a foto: Igor Lopašovský

http://travelmyhomeland.com/