O Kanárskych ostrovoch som tak trochu sníval od doby, keď som čítal dávnejšie nejaký blog, kde som sa dozvedel, že sú to „ostrovy večnej jari." Teplota v zime tam neklesne pod 20 a v lete nestúpne nad 30 stupňov. Celý nápad začal tým, že som šiel za kamarátom. Ten bol na káve s jeho ďalšími dvomi kamarátmi, tak som si k nim prisadol. Hovorili mi, že idú o mesiac na Fuerteventura, či sa nepridám aj ja. Pýtam sa, to kde je? Áno, nevedel som, a to som sníval o Kanároch. Informovali ma, že oni už majú booknuté lety, z Bratislavy cez Miláno na Fuerventuru za cca 250€. Mali naplánované ísť na trinásť dní, že potrebujú vypnúť. Hovorím im hneď, že to je pre mňa na veľa dní, to ja nedám.

Ale zasadili mi myšlienku do hlavy, a tak Duško pár dní rozmýšľal, ako to urobiť a ísť s nimi alebo za nimi na niekoľko dní. Tak som si našiel letenku cez Skyscanner.net. Ten mi našiel letenky Viedeň - Barcelona – Fuerventura a spiatočnú Fuerteventura - Londýn - Bratislava. Pekný okruh, dobrá cena, cca 180€, a prestupy v Barcelone 2 hodinky a v Londýne necelé 4 hodiny. Tak som to bookol, ale musel som to urobiť individuálne cez stránky leteckých spoločností. Z Viedne som letel cez Eurowings, ostatné lety cez Ryanair. Do Viedne z Bratislavy som šiel cez Regiojet za 1euríčko, len som to musel vopred rezervovať cez net. Autobus výborný, ešte aj kávičku mi urobili na „palube", hovorím si, na mne asi nezarobili.

Takže ja som cestoval sám už v stredu ráno s tým, že tam budem už večer. Chalani ale šli z Bratislavy do Milána v stredu večer ten istý deň ako ja, ale až na druhý deň ráno leteli do Fuerteventura. Tak som si aj ubytovanie na prvú noc bookol sám cez booking.com v Puerto del Rosario, hlavné mesto ostrova, ktoré je od letiska vzdialené cca 7-8km. Nájdené ubytko, Hotel Tamasite, ma stálo 30€. Bolo aj lacnejšie, ale toto malo krásny výhľad na prístav a ja som chcel vidieť východ slnka (bohužiaľ, skoro stále bolo zamračené).

Cesta zo Slovenska ubehla bez problémov. Priletel som o siedmej večer miestneho času, časový posun tam je hodinový, čiže v podstate o hodinu menej. Na stránke ubytovanie bolo uvedené, že berú hostí do ôsmej. Tak som sa ponáhľal a zobral taxík, 15 minútová cesta ma vyšla na 11€. Stihol som sa ubytovať, dal som sprchu a vyrazil do mesta na pivečko. Trošku som po meste poblúdil, až som našiel pešiu zónu a nejaký šport pub. Bola akurát liga majstrov, tak som si s domácimi pozrel futbal a dal konečne pivo a burger. Španieli nehrali, tak to bolo bez väčších emócií. Burger nič extra, ale 2€ za pivo plus 4€ za burger bola, myslím, že super cena, a vlastne pivo na celom ostrove nebolo drahšie ako 2€. Tak som tam posedel, pozrel futbal, chytil wi-fi a napísal domov, že som živý a zdravý. Potom som dal ešte jedno pivo a šiel som na hotel. Kým som bol preč, prišla do prístavu obrovská zaoceánska výletná loď. Tú som si ešte poobzeral a šiel spať.

Ráno som si privstal, že privítam slnko, ale ako som už spomínal, slniečko nebolo na mňa zvedavé. Asi o pol ôsmej som sa teda vybral na rannú kávu a nejaké raňajky, no všetko bolo zatvorené, ešte mali skoré ráno. Tak som sa išiel prejsť po meste. Chalani mali prísť okolo desiatej, dohodli sme sa, že ich budem čakať na letisku, ale autobusovú zastávku som nenašiel, no ani som ju nejak silno nehľadal, ak mám pravdu povedať. Rozhodol som sa, že pôjdem pešo po pobreží smerom k letisku s tým, že keď tam neprídem, aspoň sa poprechádzam. Po cca 45 minútach som prišiel predsa až k letisku, ale z úplne opačnej strany, teda prišiel som len k pletivu s ostnatým drôtom a nad hlavou mi odlietali lietadlá. Takže musel som obísť celé letisko okolo, bolo to dosť krkolomné, pretože tam nebola žiadna cestička. Nejaký kúsok som musel ísť dokonca popri rýchlostnej ceste a prebehovať cez kruháče, ale nakoniec som prišiel úspešne až do príletovej haly.

Chalani prišli načas, ale kvalitne dokrčení a zničení, keďže tiež mali niečo za sebou. Privítali sme sa a vystískali a hneď zobrali taxík, chôdzu naspäť som už neodporúčal. Po príchode do mesta som sa ja musel ísť odhlásiť do hotela. Cieľ sme mali daný, mesto Corralejo. Tam sme mali ubytovanie na jednu noc rezervované, ostatným sme dali voľný priebeh. Našli sme autobusovú stanicu a vyrazili do najsevernejšieho mesta, do Corralejo. Lístok stál 4€, ale šofér nám samotné lístky nedal, veď turisti nepotrebujú. Po príchode do mesta sme sa išli ubytovať do Apartamentos Dunas Club. Pekné, čisté ubytovanie s bazén pre štyroch za 72€, tak sme hneď zobrali ešte jednu noc.

Na druhý deň bol plán ísť na ostrov Los Lobos, loďou. Prvý termín bol o 10:00, lístok stál 15€. Počasie bolo dosť čerstvé, zatiahnuté a fúkalo, vlastne vietor tam fúkal nonstop. Ale ako vyšlo slnko, tak to malo silu. Na Los Lobos mali byť údajne tulene, ale ako sme sa dozvedeli, už nejaký ten piatok tam nie sú. Na ostrove je tiež okružný chodník, ktorý vedie cez soľné bane až na najvyšší vrch ostrova, odhadujem 300m vysoký, po maják a naspäť. Ako sme tak kráčali, za nami išla stále osamelá dievčina, tak sme ju počkali, spustila na nás plynulú španielčinu, tak sme sa usmievali a prikyvovali pokiaľ nezistila že sa nechystáme jej rodného jazyka. Bola to milá Španielska, zo severu, tiež hľadala cestičku na vrchol ostrova, tak šla s nami. Cestou sme dali lámavú Anglickú debatku. Medzi tým vyšlo slnko, žiaľbohu my sme boli bez akejkoľvek pokrývky hlavy a jediného ochranného faktora, čiže sme zhoreli ako fakle. Teda utrpeli najmä naše hlavy, biele po zime, ktoré chytili kvalitný červený odtieň. Večer sem dali na balkóne nejaké pivečká a rum AREHUCAS, ten dávam do pozornosti, je to rum priamo z Kanárskych. Až podozrivo dobre sa pil a na druhý deň bol bez výraznejšej ujmy na zdraví. Myslel som, že to bola iba náhoda, ale fungoval dobre aj po ostane večery. Liter stál 9 až 11€, ako kde.

Ešte v ten istý deň, v piatok, sme stretli Slováka z Nitry, volal sa Marko. Ponúkal fishing, plavbu za delfínmi a pod. Dali sme sa do reči, žije tam už cez 20 rokov, vraj keby niečo potrebujeme, auto, ubytovanie, hocičo, tak nie je problém. My sme mali budúcnosť neistú, tak sme si zobrali číslo, že veď ešte uvidíme.

Na druhý deň v sobotu ráno, sme chceli požičať auto, šli sme do CICAR, asi najväčšia požičovňa na Fuerventura. Plán A bol taký, že zoberieme auto na dva dni, vyrazíme na južnú časť ostrova a vrátime ho v inej pobočke. No ale mali pre nás len zbytočne veľký Opel Zafira a podmienka k vráteniu v inej pobočke bola, že sme museli zobrať auto na tri a viac dní a cena cez 160€. To sme nezobrali.

Plán B bol, že pôjdeme za Markom a skúsime od neho niečo zohnať. Našli sme ho na rovnakom mieste, ako deň predtým. Auto nebolo žiadny problém, zavolal niekomu, prišiel chlapík s kľúčmi, povedal nám, tam na parkovisku je červený Mitsubishi Pajero, akurát nefunguje ukazovateľ množstva nafty, inak všetko ide. Vypísal nám doklad o zaplatení, 70€ na dva dni, dal kľúčiky a mali sme auto, ktoré sme ani nevideli, až potom sme ho hľadali na parkovisku. Podnikavý Marko nám hneď ponúkol aj ubytovanie, apartmán vzdialený 15 minút autom od letiska v Castillo, Caleta de Fuste. Predal nám to tým, že je to v strede ostrova a máme to autom všade kúsok. My sme sa toho chytili, dohodli sme sa na sume 450€ na 10 dní, teda pre mňa to bolo len na dve noci za cca 12€ noc, keďže som ja šiel domov už v pondelok. Budúcnosť vyriešená, na to že sme ešte ráno nemali nič a poobede už auto s barákom.

Išli sme sa teda ubytovať a hneď sme vyrazili niekam ďalej. Za cieľ sme si dali pláž mŕtvych. Pláž mŕtvych sa nachádza na západnom pobreží,je to čierna pláž viedla tam pekná asfaltka cez kvalitné stupáky. Inak naše Mitsubishi Pajero už niečo pamätalo r.v.2002. Trénovalo tu veľa cyklistov aj celé tímy. Na pláži sme sa prvý krát okupali, teda ja dva krát, prvý a posledný.

Večer sme si urobili rýchlovečeru, dali pivečká a šli von, veď bola sobota. Skončili sme v karaoke bare s nemeckými a anglickými dôchodcami. Aj tak si myslím, že na ostrove okrem nás a dôchodcov iný turisti asi ani neboli. Aktívne babky nás tam pozvŕtali na parkete, či sme chceli, či nechceli a spokojní sme išli spať, veď tiež už nie sme najmladší.

V nedeľu, ako môj posledný deň na Fuerventura, som chcel ešte stihnúť čo najviac. Čiže výstup na najvyšší vrch (resp. kopec) ostrova, Pico de la Zazra, vysoký 812m a najjužnejší bod ostrova, Faro de Punta Jandia. Vyrazili sme smer Morro Jable, to je posledné letovisko južnej časti. Už na pohľad bolo vidieť, že je to tam v priemere o hviezdičku vyšší štandard. Už cesta v meste vyzerala ako z Beverlly Hills, i keď som tam nebol, ale bol tam nový asfalt, palmy, v pozadí modré more. Po príchode do mesta sme hľadali náš kopec, ale nevedeli sme k nemu nájsť cestu, až sme to vzdali a vyšli sme aspoň na iný vrch. Ten sa týčil hneď od mora, neviem, ako sa presne volal, ale bol tam krásny výhľad a cesta hore-dolu nám zabrala cca 1,5 hodiny.

Čas sme mali dobý, tak sme vyrazili na juh. Kúsok za Morro Jable končí pohodlná cesta a nastupuje trasľavá cesta, niečo ako cesta vyfrézovaná v skale. Po 12km sme prišli až k majáku na konci sveta, pofotili a pochodili blízke okolie. Oplatilo sa, krása nekonečná. Stále nebolo veľa hodín, tak sme sa dohodli, že ešte dáme pláž Playa de Coffete. Odbočka bola asi v strede našej trasľavky na Coffete a pokračovala v rovnakej kvalite, plus do kopca, miestami šírka len na naše auto a zákruty také, že nebolo vidieť nič. Tak sme si jazdili v štýle schovaný-neschovaný ideme, ale prišli sme našťastie úspešne do cieľa. Už sme boli pekne hladní, takže sme sa šli najprv najesť. Na jedlo sme dlho čakali, po hodnej chvíli priniesol len tri jedlá, zabudol na jednu objednávku, tak sme čakali zase hodnú chvíľu. Na pláž sme prišli až niečo pred šiestou. Čakala nám tam krásna, nekonečná pláž (potom 20km je nekonečno :) , vlny burácali, asi sa tešili z nás. Zdržali sme sa možno 20 minút, lebo už veľmi teplo nebolo. Inak na tejto pláži bola od roku 1994 uviaznutá, resp. stroskotaná, loď American Star. Bola tu veľkým turistickým lákadlom, ale do roku 2010 ju postupne zobralo more celú.

Cestou späť sme natankovali diesel na Shellke za 0.74€ za liter, spotrebu sme urobili krásnych 14 litrov na 100km. Motor bol dosť veľký. Domov sme prišli až po ôsmej večer, čiže deň bol využitý naplno. Na druhý deň som letel domov, takže ešte ma čakal nevyhnutný nákup magnetiek. Marko sľúbil, že príde ráno po auto a cestou ma zoberie na letisko, ale prešiel skôr, že sa ponáhľa, že nech ma zoberie kamarát a po auto príde večer. Tak chalani ešte auto využili do večera. Hodili ma na letisko a rozlúčili sme sa. Ja som šiel obletieť Európu, smer Londýn, potom Bratislava. Pobyt bol aktívny, skôr spoznávací. Prijal by som ešte aspoň jeden oddychový deň na pláži. Takto idem domov unavený, ale šťastný.

Počasie počas pobytu bolo striedavé, ako som spomínal, keď bolo pod mrakom, tak teplo nebolo, lebo vietor mal svoju silu a išiel nepretržite, Fuerteventura je v preklade veterný ostrov, ale ako vyšlo slnko, bolo cítiť leto. Kúpanie bolo dosť čerstvé, ale keď už ste tam. Výlet ma stál 180€ za letenky a 300€ vreckové, dalo by sa to však ešte okresať, ale nič mi nechýbalo.

Dúfam, že táto moja cestovateľská prvotina aspoň trošku pomôže a poradí budúcim návštevníkom Fuerteventura.

Autor a foto: Dušan Krivosudský