Cherona, Gerona, Gérone, Gerunda. Aj pod takýmito názvami sa skrýva úžasné stredoveké mesto v severnom Katalánsku – Girona, ktoré turisti často využívajú iba ako bod, odkiaľ sa môžu rýchlo dostať do „gaudiovskej" Barcelony alebo na horúce piesočnaté pláže Costa Bravy. Keďže nechcem, aby ste urobili podobnú chybu, prevediem vás týmto úžasným miestom plným úzkych šarmantných uličiek, námestí a elegantných palácov. Pravé cestovanie totiž nespočíva v tom, že bezhlavo kopírujete to, čo videli iní, ale v tom, že sa necháte inšpirovať tým menej poznaným…
Prečo práve Girona? Priznám sa, tiež som o tomto meste, ktorého história siaha až do rímskych čias, moc veľa nevedela. Keďže sme však leňošili v klasickom dovolenkovom rezorte (Lloret de Mar), bolo by hriechom nenavštíviť okolité rozpálené miesta. Vyhrala Girona. A to mala dosť silných súperov. Vôbec na nás netlačila a dovolila nám, aby sme ju spoznali pomaličky, nenútene, ale hlavne s vedomím, že raz sem zoberieme svoje deti, priateľov či obchodných partnerov. Už len kvôli tej božskej káve. Normálne si ju v kaviarňach nedávam (chuť orechových škrupín si rada odpustím), ale v Girone som urobila výnimku. Doteraz si pamätám tú jemnú krémovú chuť ranného pressa vyhrievajúceho sa v obrovskej šálke, neskutočne milú obsluhu a nakoniec aj pohodovú cenu (2 mega kávy + 2 Coly v centre mesta = 7 EUR!).
Ranná špička v ospalom Katalánsku. K takej lahodnej káve sme sa však museli nejako prepracovať. Z Lloretu sme teda vyrazili o deviatej ráno (autobusom za 5,10 EUR na osobu) a za necelú hodinku sme sa ocitli v rannom chaose Girony. Ľudia do mňa drzo vrážali a ponáhľali sa, akoby na nich závisel osud mesta. Nemohla som ani vystrieť ruky, aby som si ich prehliadla v dave, ako to robila hlavná predstaviteľka filmu Chaotická Ana. Za pol hodinku však mesto stíchlo a neverila som, že v ňom vôbec žijú nejakí ľudia (a to ich má Girona okolo 96 000). Teplota sa poobede vyšplhala na neuveriteľných34°C , čo bol určite dôvod, že sme boli skoro jediní turisti blúdiaci v krivolakých kamenných uličkách. Fantastické bolo, že sme mohli fotiť do vyčerpania a štylizovať tak zábery dlhé minúty bez toho, aby nám nejaký Ázijčan začal skákať do „ohniska". No, povedzte, kde takýto pokoj a pocit, že vám patrí celé mesto zažijete?
Súkromný život Kataláncov. Dominanta mesta Girony – katedrála Santa Maria de Girona zo 14. storočia, má najširšiu (23m) gotickú loď v Európe. Túto impozantnosť som chcela oduševnene zachytiť na fotke, no vytasiť pri takej stavbe digitálny foťáčik bol výsmech, nakoľko môj objektív nebol dosť širokouhlý a línie katedrály sa kymácali ako opitý Izidor. Dobrá správa je, že katedrálu môžete pozorovať z viacerých uhlov. Z nábrežia rieky Onyar, zdolaním bludiskových uličiek a následným pokorením 90-tich schodov (dostanete sa priamo k jej „nohám"), alebo vyšplhaním sa k opevneniu starého mesta Passeig de la Muralla, kde budete môcť ochkať aj nad nemenej známym kostolom Sant Feliu. Chtiac-nechtiac sa tak dostanete aj do 13. komnaty miestnych, nahliadnete do ich upravených domov, terasiek, prípadne novín, ktoré sa lenivo povaľujú na záhradných stoloch. Čo však určite neprehliadnete je fakt, že Katalánci sú hrdí patrioti (skoro na každom okne visí katalánska vlajka, čo však nepôsobí rušivo ako v prípade vlajkovej mánie v USA). Počas Francovho režimu bola katalánčina zakázaná, no po jeho páde sa Katalánsko začalo dynamicky rozvíjať a z môjho pohľadu ašpiruje na titul One of the best Spanish destinations.
Girona – svetové stredisko kabaly. Jedným z najpôsobivejších momentov pri spoznávaní Girony, boli prechádzky v starej židovskej štvrti El Call. Nekončiaci labyrint dláždených ulíc nám poskytoval úžasný chládok najmä počas horúcej obednej siesty. História tu na nás dýchala z každej strany. Kedysi tu hrdo stála synagóga, o ktorej by možno vedela rozprávať Doucerella (prvá zaznamenaná židovka v Girone). V 13. storočí tu prežívala vtedajšia židovská komunita mimoriadny kultúrny rozkvet. Pôsobil tu dokonca známy mystický komentátor hebrejskej Biblie Moše ben Nachman (Nachmanides), čoho dôsledkom sa Girona stala jedným z najvýznamnejších svetových stredísk kabaly. V tomto storočí ale taktiež skončilo bezproblémové spolužitie kresťanov a židov. Začalo sa to vypaľovaním domov, prepadávaním, a tak boli židia nútení opustiť „svoju" Gironu. My sme sa však ešte nechystali odísť, rozhodli sme sa totiž „schladiť" pri nábreží rieky Onyar.
Nábrežie ako v slávnej Florencii. Určite skúste „pevnosť" mostov nad riekou Onyar, odkiaľ je perfektný výhľad na farebné fasády domov (kedysi slúžili ako dokonalá inšpirácia umelcom), katedrálu či kostol. Vaše ratolesti túto zastávku určite ocenia, nakoľko rieka pulzuje divokým životom (masívne kapry, čo by nasýtili na Vianoce celoslovenskú komunitu bezdomovcov), čajky (bez útokov na vaše jedlo ako to býva v lačnej Amerike), či staré-známe kačky. Dávajte si však pozor, aby ste životu pod vodou nevenovali viac pozornosti ako životu mimo nej.
Hotelové sendviče a koncerty naživo. Keď sa s pribúdajúcimi hodinami začala teplota šplhať na nebezpečných 37°C (myslela som, že také niečo zažijem iba v stane v Taliansku), storočné štíhle platany v Parku de la Devesa nás v poslednej chvíli zachránili pred úpalom, hladom a dehydratáciou. Na lavičke sme sa pustili do sendvičov (poctivo sme si ich „ukradli" počas raňajok), ale aj do pozorovania „aktívnych" robotníkov, ktorí si užívali poobedné zdriemnutie bez prítomnosti ich bossa. Park de la Devesa je jedným z najrozľahlejších parkov v Katalánsku, a tak sa nemožno diviť, že sa v lete stáva dejiskom koncertov živej hudby. Ak dávate prednosť radšej barom a nočnému „úradovaniu" v uliciach, nenechajte si ujsť Ramblu! Že neviete, čo to je?
Keď sa zotmie, aj hudba znie inak. Nič nechutí lepšie ako vychladený letný drink, keď sa k moci dostáva noc. Kde si ho môžete v Girone dopriať? Najrušnejšia ulica je La Rambla de la Libertad (nachádza sa tam aj informačné centrum s kvalitnými mapami a tipmi na „must see" in Girona). Randal-škandál, bezhraničnú zábavu, príjemnú hudbu či bezodné drinky si môžete vychutnať nielen v podnikoch na spomínanej ulici, ale aj vo štvrti Pedret či na námestí La Plaza de la Independencia (dať si „tour de night bars" je fakt výzva). Pre nás bola výzva vyraziť na „španielsky vidiek" do rozprávkového mestečka Besalú.
Románske Besalú konkuruje Girone. Staré katalánske mesto Besalú (30km od Girony), zažilo v minulosti Rimanov, Vizogótov, moslimov aj Frankov. „A teraz zažije aj nás," pomyslela som si, keď sme odchádzali z autobusovej stanice Girona (12,80 EUR lístok pre dvoch). Už len samotná cesta mi pripadala ako slovenský sen. Všade navôkol bujnela hustá zeleň, stromy hrdé ako v našich lesoch, príroda sa predvádzala v jej najkrajšom období. Keď sme vstúpili na pôdu Besalú, ocitli sme sa pri klasických obchodíkoch ako potraviny, elektro, obchod s keramikou a ručne vyrábanou bižutériou. Ceny boli smiešne nízke a výber hriešne kvalitný. Scestovaný obchodník s keramikou na nás prehovoril lámanou poľštinou a my sme cítili, že jeho zvedavosť a srdečnosť nebola iba „business mask".
Besalú bez moderných stavieb. Historické centrum tohto miesta tvorilo viac miestnych, takže žiadna turistická továreň tu, našťastie, ešte nevznikla. Pýchou Besalú je nezvyklo zalomený kamenný most z 11. storočia (v minulosti sa na ňom vyberalo mýto), ktorý tvorí duch tohto sympatického miesta. Samotná prechádzka po moste je vrcholným zážitkom, akoby ste sa ocitli v minulosti, na ktorú nechcete zabudnúť. Ďalšími malebnými uličkami (s veľmi decentnými obchodíkmi) sme sa ako v hypnóze dostali na námestie Plaza de la Libertad, kde sa nachádzali miniatúrne a hlavne prázdne kaviarničky. Všetko mi tam pripadalo menšie ako kdekoľvek inde na svete (v Besalú je aj Múzeum miniatúr). Čašníci či predavači neboli nervózni, že nemajú plno vo svojich kráľovstvách. Registrovali nás, no neotravovali. Pri moste sme dokonca zazreli rybárov, ktorí nám opätovali úsmev, no vzápätí sa venovali tomu, na čo boli stvorení.
Neobchádzajte Gironu! O málo veciach som tak presvedčená ako o tom, že sa s Gironou znova stretnem. Nachádzajú sa tam totiž arabské kúpele (Banys Àrabs), ktoré sa mi nepodarili navštíviť. A potom múzeá (Židovské, Archeologické, Múzeum umenia…), ktoré sú pre niekoho absolútne nepochopiteľnou záležitosťou, pre mňa duševnou potravou. Každopádne, čokoľvek si z Girony alebo z Besalú vyberiete, to na vás zanechá hlboké stopy. S odstupom času možno zistíte, že oveľa väčšie ako pominuteľné krásky na plážach Costa Bravy
Autor: Ľubica Sekerková
Foto: Jozef Zima