Pre niekoho nepredstaviteľné, pre niekoho bežná súčasť života. A cestovania zvlášť. Neriešiť prenájom auta, cestovný poriadok vlakov a autobusov. Jednoducho sa postaviť na okraj cesty, zdvihnúť palec a čakať, kto vám zastaví a kam vás zoberie. Čo je také lákavé (okrem ušetrených peňazí samozrejme) na stopovaní? Kŕmený všetkými detektívkami, kde vždy stopárky záhadne zmiznú v lese a nájdu ich s odrezanými hlavami, máme viacerí predsa len rešpekt voči neznámym ľuďom, ktorým vlezieme do auta. Ľudia, ktorí stopovaniu prepadli naplno, vám však túto teóriu rýchlo vyvrátia a možno vás aj nakazia entuziazmom to raz skúsiť. Hoci len z Nitry do Bratislavy.
Slovenský cestovateľ Hogy je, čo sa stopovania týka, kapitola sama o sebe a možno povedať, že je niekde na úrovni stopár „expert". Veď kto sa už len môže pochváliť tým, že absolvoval 14-mesačnú cestu okolo sveta a väčšinu času prestopoval? Hogy si svoju cestu okolo sveta užil naozaj nízkonákladovo a vďaka stopovaniu si mohol dovoliť nielen vidieť viac, ale stretol na ceste úžasných ľudí, a spoznal tak bližšie lokálny život a príbehy lokálnych ľudí. Nehovoriac o tom, že z neznámych ľudí sa často stanú sprievodcovia v danej krajine, experti, ktorí vám odporučia tie najlepšie miesta, o ktorých ani Lonely Planet nevie, prípadne vám posunú kontakt na niekoho, koho by ste pri presúvaní sa taxíkmi nikdy nestretli.
Hogy sa so svojimi skúsenosťami pri stopovaní delí na svojom blogu, takže vám ochotné poradí ako stopovať tak, aby ste sa neuškvarili na horúcom slnku, čo mať oblečené, ako sa správať, aby ste zvýšili pravdepodobnosť, že vám najbližšie auto zastaví či aké špecifiká má stopovanie v noci, v daždi či v skupine. Pokiaľ ste ešte neobjavili jeho blog, určite pozrite článok venovaný špeciálne stopovaniu.
Ďalšími odborníkmi na stopovanie je bezpochýb dvojica Adriana a Mišo.Tí naposledy absolvovali trasu dlhú 25 000 km v rámci Južnej a Severnej Ameriky, ktorú komplet celú prestopovali. Stopovali v krajinách, kde policajti ani nevedeli, čo to slovo znamená, držali palec hore, keď im do tváre šľahal nepríjemný vietor a mali pocit, že nebyť tých ťažkých batohov na chrbte, tak ich celkom odfúkne. Stopovali na rozpálených asfaltových cestách, naprieč púšťami, dažďovými pralesmi, obrovskými mestami i nekonečnou prázdnotou bez akéhokoľvek ľudského obydlia. Niektorí šoféri ich v určitých situáciách vlastne brali späť odkiaľ prišli, aby sa mohli napojiť na inú trasu, niektorí ich odviezli na jeden záťah o 3 000 kilometrov ďalej.Viete si to predstaviť.
Pokiaľ je pre teba tematika stopovania ako takého zaujímavá, určite sa zastav v najbližších dňoch na jesennom turné cestovateľského festivalu Cestou necestou, ktorý je v novembri v 12 mestách Slovenska. Hogy, Adriana a Michal ti nielen porozprávajú svoj „príbeh stopára" na cestách, ale sú pripravení podeliť sa o svoje „know-how" predtým, ako vyrazíš na cestu aj ty.
Hana Hájovská, OZ Cestou necestou