Po vyše pol roku hľadania práce, absolvovania niekoľkých pohovorov, upadania do depresie a márneho hľadania úniku som si kúpila jednosmernú letenku na Maltu, s očakávaním lepšej budúcnosti… Prečo Malta? Lebo je tam dlhé a nadmieru teplé leto, hovorí sa tam anglicky, platí sa eurom, a majú tam kopu jazykových kurzov /na ktoré som nakoniec nešla, lebo už neboli časťou môjho rozpočtu/.

Na Maltu som pôvodne mala vycestovať aj s priateľom cez agentúru, bohužiaľ jemu prácu našli a mne nie. Keďže už bol takmer jún, a sezóna sa pomaly začínala /resp. už začala, len počasie nebolo horúce ako po minulé roky/ nemohla som čakať až do júla. Kúpila som si letenku z Viedne cez spoločnosť Air Malta /letenky sú pomerne drahé, na dovolenku na Maltu väčšinou ľudia lietajú nízko nákladovými spoločnosťami z Krakowa, či Budapešti / a mala týždeň na vybavenie potrebných vecí pred odletom.

Ako ísť len tak na blink?

Ísť s niekým je určite jednoduchšie ako sama /hlavne pre dievča/. Vo všetkom. Ale ja som už jednoducho čakať nemohla. Keď som si začala hľadať hotel, zistila som, pre mňa dosť podstatnú vec. Tie lacnejšie /nie horšie, aj tie lepšie/ hotely, nemali free wifi. Keďže som chcela cez internet hľadať prácu aj ubytovanie, bol to pre mňa celkom problém.

Na facebooku je skupina Čechov a Slovákov žijúcich na Malte, ktorá je vytvorená za účelom pomôcť tým, ktorí sú, alebo sa ešte len na Maltu chystajú. Čo ma odradilo od požiadania o pomoc prostredníctvom tejto skupiny? Vždy sa nájdu ľudia, ktorí z nejakého dôvodu majú potrebu do druhých rýpať, posievať sa im a veci podobného charakteru, stačilo mi čítať tie komentáre k otázkam druhých, a čítam to tam aj teraz. Keď raz niekto nemá záujem pomôcť nech je radšej ticho. Čiže v konečnom dôsledku som silno pochybovala, že by som sa nejakej cudzej pomoci dočkala.

V jednom momente sa šťastena obrátila v môj prospech. Podľa príspevkov a komentárov som si na facebook skupine vytipovala jednu Češku, napísala jej, či by mi s niečím neporadila a povedala som jej, že cestujem sama / priateľ mal vybavenú prácu v meste Buggiba, takže to bol cieľ aj mojej cesty/. Ona ma tak obdivovala že mi v priebehu pár minút ponúkla ubytovanie na začiatok, na druhý deň už aj odvoz z letiska, a sľúbila pomoc na začiatok.

Moja rodina v tomto bola dosť skeptická, na jednej strane ma chápali, na druhej samozrejme, sama baba niekam, kde som nikoho nepoznala, na vlastnú päsť, nie je výsledok triezveho uvažovania. Nedivím sa im, ale mám pocit, že som vždy tak nejako vyčnievala z davu.

Samozrejme v takýchto chvíľach, keď sa dohodnete s niekým koho nepoznáte, idete niekam, kde ste nikdy neboli treba mať plán B. Ja som žiadny nemala. Len som povedala sestre kedy tam priletím, a že keď to nevyjde tak jej volám nech mi zarezervuje niekde hotel.

Z letiska rovno do krčmy

Môj úspešný začiatok ohlásilo pípnutie sms, že ma už čakajú na letisku. Keďže som bola nabitá pozitívnou energiou /aj keď unavená z celodenného cestovania – najlacnejšie letenky Air Malta sú s príletom o 22.05/ neodmietla som pozvanie do Irish pubu na drink, kde sme stretli skupinku Slovákov. Nedá mi nespomenúť dvoch z nich. Behom minúty dokázali podporiť môj odpor k nášmu národu a ubrali kus z mojej pozitívnej energie. Hlášky typu : „Veľa šťastia" , „Ty si naozaj myslíš že si nájdeš robotu?", „Tak to si teda došla v dosť nevhodnej dobe", „My máme najdlhšiu dovolenku v živote" ma presvedčili o tom, že celé leto sa budem „našincom" vyhýbať. Chalani tam boli asi mesiac ak nie dva a stále prácu nemali – pretože očividne ponuky čo dostali, ak nejaké dostali, im neboli dosť dobré /nakoniec som ich stretla v strede sezóny a boli spokojní, ale samozrejme bez sťažovania a nadávania to predtým nešlo/.

Ďalší dôvod na pokles mojej radosti bol, keď mi Gabča oznámila, že bohužiaľ u nich môžem ostať len jednu noc, ale mohla by som isť bývať na pár dní ku Kevinovi /rodený Malťan/. U Kevina sme sa zastavili na pár minút, bývali u neho práve dvaja Slováci, ktorí prišli dva dni predo mnou a už si našli bývanie. Povedali mi, že Kevina poznajú v meste takmer všetci Slováci a Česi – je milý, nemám sa ho báť a so všetkým mi pomôže. Samozrejme ako prvé v mojej hlave zaznelo, preboha čo si o tom pomyslí môj priateľ /díky zlato, že si to bral športovo/ a čo rodina /ktorej som to doteraz nevešala na krk/ a či mám na to „gule".

Nakoniec som to riskla, u Kevina bývala asi týždeň /aj s internetom, vo vlastnej izbe/, a naozaj mi pomohol.

Začiatky nikdy nie sú ľahké, ale v mojom prípade som mala asi viac šťastia ako rozumu.

Moje prvé postrehy z Malty

nie že by som chcela niekoho odradiť ak tam chce ísť – vrelo odporúčam

• Keďže je to malý ostrov, kde nie je ani len rieka – voda nie je pitná (dá sa v nej ale variť bez problémov)
• Nemajú plynovod. Každý byt má vlastnú plynovú bombu, ktorá sa dá kúpiť v malých lokálnych obchodíkoch, alebo priamo z nákladného auta, ktoré ich každý deň rozváža
• Elektrické káble nie sú zamurované vnútri bytu, domu ale zvonku, po stenách, všade…
• Nemajú smetiaky, smeti nechávajú na ulici a ráno ich smetiari /zväčša černosi/ nahádžu do smetiarskeho auta
• Malťania sú neskutoční bordelári, humusáci, špinavci
• Z toho vyplýva moja nočná mora – cockroach – najviac najodpornejší hmyz, ktorý vďaka bohu nikdy neosídlil náš byt /raz mi kolegyňa povedala, že sa ráno zobudila a mala ich niekoľko v spálni, v posteli a dokonca vo vlasoch, neviem si predstaviť čo by som na jej mieste robila, asi vyskočila z balkóna/
• Zeleň tvoria len palmy, kaktusy a krásne farebné /umelo zavlažované/ kríky tuším rododendrony /nie som istá/
• A keďže sú to humusáci a nemajú žiadnu zeleň, hlavne že majú psov a neupratujú po nich, čiže sme sa museli pozerať poriadne pod nohy, lebo šanca, že stúpite do hovna na chodníku je pomerne vysoká, /aj keď nie som si istá, či to spozorujú turisti v takej veľkej miere ako sme si to všímali my/

Hľadanie ubytovania

Keďže som prišla 2. Júna, nájsť ubytovanie bol celkom zložitý proces. Moja prvotná myšlienka bola bývať v jednoizbovom byte /ktoré som na internete našla aj za 250 eur plus energie/. Po zistení: čo je na internete nie je pravda, som sa musela uspokojiť s hľadaním viacizbového bytu a sharovať ho s inými ľuďmi. Stretla som ďalšie dve milé češky a tak sme hľadali spolu. Obehali sme všetky realitky v meste, ale ani tie nám už nemali čo ponúknuť.

Nakoniec som sa cez facebook dopracovala k staršiemu bytu od Slovenky, ktorá mi prenajala 2izbový byt, s tým, že ona sa sťahuje ale byt bude písaný na ňu. Čo bola koniec koncov výhoda pre mňa, po 5 dňoch som mala byt, a nemusela som podpisovať žiadnu zmluvu. Odporúčanie pre všetkých: aj keď je to jednoduchšie NIKDY TO NEROBTE !!! Jedného pekného dňa nám zazvonila majiteľka, že kde je dotyčná s ktorou má podpísanú zmluvu, prečo jej neodpovedá na telefonáty a neplatí nájom.

Keď sme si vysvetlili ako sa veci majú, že my platíme nájom 350 eur mesačne, vyvalila na nás oči, že nájom za daný byt bol len 250 eur mesačne, a tým pádom neokrádala len nás ale aj majiteľku.

Ceny nájmov sú bez vody a elektriny, a keď si začnete hľadať byt mimo sezóny alebo len budete mať veľa šťastia nájdete priestranný 2-izbový byt aj za 350 eur. Ešte že sa s majiteľkou dalo dohodnúť a mesiac pred odletom sme si nemuseli hľadať nové ubytovanie. Peniaze nám síce nikto nevrátil, aspoň sme nezaplatili za vodu a elektrinu a mohli sme byť radi, že do toho nezatiahla policajtov.

Hľadanie práce

Pracovala som ako chyžná v Amerike, tak som si myslela, že nájsť prácu v hoteli problém nebude. Nakoniec sa mi zadarilo nad moje očakávania a dostala som prácu v obchode so suvenírmi ako predavačka. /Ako hľadať robotu? Vytlačte si milión životopisov a rozdajte ich všade, kde by ste chceli pracovať/. S odstupom času, keď už viem ako to na Malte chodí, mala som super prácu, za super peniaze, a vďaka nej som bola koniec koncov neskutočne šťastná. Majitelia boli Malťania a všetky kolegyne z rôznych kútov Európy, bola som donútená rozprávať po anglicky a o to mi v podstate išlo najviac. Stretla som neskutočne veľa milých ľudí z rôznych kútov sveta, s ktorými som sa len tak rozprávala o živote, veľa sa dozvedela a naučila o rôznych krajinách. Pracovala som síce len ako part-time (polovičný úväzok), ale v konečnom dôsledku som to brala ako výhodu.

Všetko má svoje nevýhody, ako napríklad:

• musela som 7 – 8 a pol hodiny v kuse stáť, čo nebol až taký problém /kúpila som si kvalitné topánky/, ale z nejakého dôvodu som jednoducho nemala žiadnu prestávku. Nikto ju u nás nemal. Chcela som sa najesť? Mohla som, keď neboli v obchode ľudia, a to že som jedla po stojačky nebolo pre nich nič divné. Vonku je 40 stupňov a zamestnávateľ Ti nedá ani len vodu zadarmo? /jasné doma by mi to nevadilo, lebo by som pila z kohútika, ale keď si musíš kupovať balenú vodu a denne vypiješ také 3 litre tak ťa to vyjde aj celkom draho/. Človek je tvor prispôsobivý, takže som si zvykla aj na to.

Môj ideálny pracovný deň vyzeral asi takto:

• ráno som vstala /väčšinou sa v tom teple jednoducho nedalo spať dlhšie ako do deviatej, išla som na pláž /veď čo má človek v tom teple robiť? Jasné že jediná možnosť je ľahnúť si na nafukovačku a nerobiť nič/, slnko ma väčšinou unavilo, takže som žila podľa južanských štandardov a poobede si zdriemla. Do práce som išla až na štvrtú alebo piatu poobede a pracovala až do polnoci, a toto mi jednoducho vyhovovalo.

A prečo som sa po 5 mesiacoch vrátila domov?

Neviem ako to presne na Malte chodí, takže môžem hovoriť len akú skúsenosť sme mali my.

Keď sme boli v agentúre na pohovore, pýtala som sa na záležitosti ohľadom daní. Zástupca agentúry na pohovore ma odbil tak rýchlo ako skúsený politik: sme na pohovore a bude dosť času sa o tom rozprávať neskôr. Nebolo. Priateľ dostal zmluvu a pracoval týždenne viac menej 60 hodín. Jeden by si myslel, že tomu bude zodpovedať aj výplata / na Malte je minimálna mzda niečo okolo 4 eur/hod. a niekto za nadčasy dostane aj 1 a pol násobok mzdy, no on bohužiaľ nedostal, a nemali dosť zamestnancov na to, aby tie nadčasy nemusel odpracovať/, o to väčšie sklamanie bolo, keď prišiel domov s výplatou a neskutočne nasratým výrazom. Zhrniem to takto: ja som robila tak 42 hodín týždenne a v podstate som dostala to isté ak nie viac ako on. A to on svoju robotu ešte z duše nenávidel a vôbec nebola ľahká /samozrejme, keďže robil v kuchyni a jedol kadejaké špeciality ani jemu na druhú stranu nebolo najhoršie, ja som o takej strave mohla iba snívať/.

A z daní, ktoré mu vzali, mu vrátia asi tak 1/5, o rok. A možno, ak by bol na Malte viac ako 6 mesiacov, možno by mu vrátili viac. Ale to nám tiež nikto nevedel povedať, že či, a o koľko.

Mala som taký sen, že keď sa zdokonalím v angličtine, nájdem si nejakú lepšiu prácu. Lepšia pre mňa znamená, že by ma mohla aj baviť, viac platená a keby je v odbore, ktorý som vyštudovala ,to by už bola naozaj výhra. Bod pre Maltu – mínus pre mňa: neskutočne podporujú svojich ľudí a cudzinec si lepšiu prácu len tak ľahko nenájde, a na to som ja zase až tak dobrá nebola.

Plus počasie. Leto bolo nádherné, to že za 3 mesiace od môjho príchodu ani raz nepršalo, sa odrazilo časom aj na mojej fyzickej kondícii a musela som na týždeň opaľovanie vypustiť z môjho programu, piť doma čaj a oddychovať. Jednoducho toho bolo na môj organizmus už veľa. Bohužiaľ na Malte nie je v zime sneh, a ja si neviem zimu bez snehu predstaviť. A aj keď je tam počas zimy okolo 15 stupňov, vďaka vlhkosti je tam pocitovo nepríjemne, dokonca horšie ako keď je u nás pod nulou. Byty nemajú centrálne kúrenie a okrem toho sú v stenách prieduchy, cez ktoré prúdi studený vzduch, takže sa byt ani pomocou elektrických vyhrievačov nedá poriadne vykúriť.

A neviem si predstaviť pracovať dlhodobo ako predavačka, tam, kde som pracovala...

Prečo ísť na Maltu či už pracovať alebo len na dovolenku?

• Letecky sa tam dostanete za cca 2 hodiny, nepotrebujete pas a ani meniť peniaze
• Od júna do septembra tam prakticky neprší, a kúpať sa dá ešte aj v októbri
• Dohovoríte sa anglicky, španielsky, taliansky, nemecky
• V lete je mnoho príležitostí si privyrobiť
• Ubytovanie nie je drahé, nehovoriac o možnosti ako partia si prenajať celý byt alebo apartmán
• Na Malte sa všade dostanete autobusom, ktorý premáva po celom ostrove a celodenný lístok stojí len 2,60 eur /pri autobusoch treba občas poriadnu dávku trpezlivosti a nezažiť bezohľadného idiota čo to vpáli pri predbiehaní rovno do autobusu a potom mať celé leto panický strach z jazdy. Na Malte je tak 50% šanca že niečo podobné zažijete, takých debilov na cestách ako tam som ešte nevidela/.
• Ak chcete ísť na dovolenku a naozaj si ju užiť s plážami a pamiatkami choďte aspoň na 10 dní.
• A ak si myslíte že Malta je malá a nie je tam čo vidieť, len dva dni zabijete na susedných ostrovoch Gozo a Comino, ktoré jednoducho musíte vidieť !

Maltu ako dovolenkovú destináciu odporúčam ľuďom, ktorý radi spoznávajú rôzne destinácie, nemajú predstavu, že každý voľný deň strávia leňošením na pláži. Naozaj je to malinký ostrov, kde je neskutočne veľa toho vidieť. A podľa mňa to treba zažiť !!!


Autor: Andrea Slobodová
http://andyslobodova.blogspot.sk/