Lúče slnka dopadajúce na pieskové pevnosti a modrú vodu. To bol pohľad, ktorý sa mi nikdy nezunoval. A dôvod, prečo bola Malta, ostrov medzi Sicíliou a Líbyou, láskou na prvé zakotvenie. Zbožňovala som prechádzať sa popod ikonické balkóny s gelatom v ruke. Sledovať stopy chrabrých rytierov. Pochutnávať si na čerstvej rybe a pozerať pri tom na farebné lode. To všetko, a ešte viac, je na Malte možné. Odhaľ so mnou jej tajomstvá.

Rytieri a tí ostatní

Na Malte vládli dosť dávno, no stále sa o nich hovorí, akoby ešte sedeli za okrúhlym stolom Paláca veľmajstrov. Rytieri Maltézskeho rádu. Za pár storočí dostali Maltu medzi námorné veľmoci Európy. Vybavili ju najčarovnejším umením a architektúrou. Založili metropolu Vallettu, kde ho, v úzkych uliciach pod farebnými balkónmi, budeš mať ako na dlani. Za históriou zase choď k záhradám Barrakka. Z nich uvidíš mesto Birgu a streľbu z kanónov pri Lascaris War Rooms, kde sa dozvieš o úlohe Malty v 2. svetovej vojne. Inde na ostrove zistíš, že rytieri neboli jediní a prví, kto sa pričinil o to, ako dnes vyzerá.

Že jeho história, vzrušujúca a neuveriteľná, teraz priťahuje turistov i filmárov. Boli tu sofistikovaní pravekí stavitelia chrámov, ktorí dali svetu stavby ako Hypogeum Hal Saflieni, 5000 rokov starú podzemnú nekropolu a zopár menších lokalít. V nich sa našli artefakty, dnes vystavené na obdiv v múzeách. Boli tu Feničania, ktorí založili tiché mesto Mdina.

A dobyvatelia rímski, arabskí, normandskí a aragonskí, čo prispeli k celej palete pamiatok UNESCO a k vzniku Birgu a Trojmestia, kde rytieri vybudovali nedobytné pevnosti. Na ostrove sa chvíľu mihli i Francúzi. Malťania ich vyhnali s pomocou Britov, ktorí sa na oplátku zdržali dlhšie, než nechali Maltu, aby sa stala nezávislou. Ostala po nich jazda vľavo, telefónne búdky a angličtina, ktorej kurzy nás tak lákajú.

Krajina „1000" kostolov a jednej mešity

Podľa niektorých zdrojov má Malta kostol na každý deň v roku a 4 navyše. 369. Veľa na malú krajinu, akurát na miesto s predlhou kresťanskou tradíciou. Podľa legendy ju sem priviezol svätý Pavol. Nedobrovoľne. Stroskotal na pobreží ostrova, kde ho navyše uštipol jedovatý had. Následky nemal, čo ostrovania brali ako znamenie, že je Pavol výnimočný muž. Vďaka tomu, ale i večným vojnám s moslimskou Osmanskou ríšou a prítomnosti Rádu sv. Jána je dnes Malta rímskokatolícka. Obyvatelia sú silno veriaci, čo ovplyvňuje ich každodenný život i prejav. Často začuješ frázy ako „Boh ti žehnaj" (nazdravie, keď kýchneš).

Hádam ešte častejšie počuť ohňostroj. Kostoly totiž majú svojich patrónov, a keď má patrón sviatok, Malťania zdobia a oslavujú. Organizujú sprievody a strieľajú ohňostroj, ktorý si tu aj vyrábajú, je tu tradíciou. Oslavy bývajú cez víkendy, najviac ich je v letnom období. Každodennou slávnosťou je na Malte návšteva kostola, pretože sú známe honosnými výzdobami, ktoré pokrývajú každý centimeter.

Aj malé dediny majú rozľahlé a zlaté chrámy. Najslávnejšia je katedrála sv. Jána vo Vallette. Skromná z vonku, ohromná vnútri. Zlato na zlate, socha za sochou, zdobené mramorové náhrobné kamene rytierov. Za pozornosť stoja aj kostoly v Mdine a Moste, ktorý pripomína Panteón, a prežil pád bomby. I tá jediná mešita na ostrove v mestečku Paola.

Kúzlo takmer mesačnej krajiny

Sme rozmaznaní Tatrami, Fatrami a Rajmi a príroda pre nás znamená vysoké hory, svieži a zelený les. Oproti tomu vyzerá Malta ako Mars. Nemá riek a jazera, nemá stromu. Ostrov ošľahaný pieskom z afrických púští je pre veľa z nás vyprahnutý a nehostinný. Ver mi, aj za tými holými skaliskami sa skrýva krása. Ak vieš, kde hľadať, nájdeš.

Hlboké kaňony, biele útesy, nekonečné vinice. Najviac ma dostali skalnaté úseky pobrežia, ktoré končia gigantickými útesmi. Také, kde sa skrývajú zátoky s priezračnou vodou. Ako Blue Grotto, morské jaskyne na západnom pobreží. Ich žiarivá a jasne modrá voda je úžasná. A poriadne divoká. Zdá sa byť pokojnejšia pri skalných útesoch Dingli, kde ti sieť turistických chodníkov ukáže čaro drsnej prírody a výhľady na nekonečné more.

Najvyšší bod celého ostrova láka najmä podvečer. Neviem si predstaviť lepšie miesto na pozorovanie západu slnka. Teda. Viem. Zo záhrad Upper Barakka vo Vallette alebo z Tigne Point v Slieme. To sú ale výhľady na mestá, ktoré sú zelené vďaka parkom. V nich medzi zeleňou žiaria rozkvitnuté kvety. Malta má dokonca i lesopark, so skutočnými vysokými stromami, kvetmi, krami. Nájdeš ho na zvláštnom mieste, ktorému hovoria Ta' Qali. Je to Národný park, kde leží futbalový štadión, obec umelcov, detská farma a menší zábavný park.

Viac skalnatých prírodných bazénov, menej piesku

Skala vpravo, skala vľavo, skaly kam sa len pozrieš. A kde je piesok? Na Sicílii. Pre Maltu sú typické prírodné bazény s tyrkysovou vodou, kde si uterák položíš a zadok otlačíš na veľkých skalách. A do vody skočíš alebo zlezieš po rebríku. O tom, že majú svoje čaro, ťa presvedčí Ghar Lapsi, malá zátoka s nádhernou vodou a mini jaskyňami.

Obkolesujú ich hlboké vody azúrovej a svetlozelenej farby, ktoré sú ideálne na šnorchlovanie. Malta má aj piesočné pláže. Dokonca s pozvoľným vstupom do mora. Zarátam medzi ne umelú pláž George's Bay a St. Julian's, kde je fľak piesku v zátoke Balluta. Oveľa väčšie moria piesku nájdeš na severe. Rozprestiera sa tu Mellieha Bay, ktorej svedčí zlatistý piesok a čistá voda. Vysoko nad ňou, tam, kde budeš mať parádny výhľad na zátoku, leží Mellieha. Typická maltská obec s historickými a kľukatými uličkami, ktorá je dnes obľúbené letovisko.

Turisti obľubujú aj fotogenickú pláž Golden Bay. Je to široký záliv so zlatým pieskom, chránený ostrými skalami. Ešte krajšia je Għajn Tuffieħa, kam vedie 200 strmých schodov. Aj na ňu je z výšky okolitých útesov, ale i z vody, parádny pohľad. Pekné pláže má, v Xlendi Bay a pri meste Marsalforn, i Gozo. Takmer všetky ti ponúknu aj nejakú tú športovú aktivitu. Mellieha Bay má top podmienky na windsurfing, Malta a Gozo sú obľúbené lokality na potápanie. Je tu výborná viditeľnosť, navyše pri pobrežiach leží niekoľko vrakov potopených lodí.

Ruka hore, gate dole

Zabudni teraz na hodiny angličtiny a ducha povznášajúcu históriu. Malta má i hriešne tajomstvo, ktoré sa nesnaží skrývať. Isto ho už z ďaleka začuješ. Volá sa Paceville a je synonymom nočných klubov, z ktorých bije ohlušujúca hudba, a alkoholu vo vedrách. Pre mladších je to miesto, kde vypustia paru. Pre tých, ktorými už netrieska puberta, je to pekelná diera s ulicami plnými nahých ožranov. No tí sa stratia s prvými slnečnými lúčmi. Vtedy ťa Paceville pozve na jedlo, do kina, na kolky, na umelú pláž St. George's Bay. „Peklo" má i pár hotelov, sú ideálne, ak neplánuješ spať.

Ak chceš byť blízko bujarej zábavy a mať o trochu viac pokoja, ostaň v letovisku St. Julian's, ktoré leží hneď vedľa. Neďaleko, síce nie na nočnú chôdzu, je i Sliema. Cez deň sem príď pešo, po pobrežnej promenáde cez záliv Spinola. Cesta popri veľkých skalách, na ktoré s hukotom narážajú vlny, ťa dovedie do mesta s parádnym výhľadom na Vallettu. Samotná Sliema ale nemá toľko maltského šarmu. Špatí ju rušná premávka, moderné bytové domy, mrakodrapy na pobreží a obchodné centrum. No je dobre prepojená, výletmi, trajektmi a autobusmi, so zvyškom ostrova, a má pestrú paletu hotelov a reštaurácií.

Králik doskákal (do guláša)

Nie je také chutné, ako inde v Stredomorí, no je chutnejšie než v Británii. Takto sa dá opísať jedlo na Malte, v ktorom sa snúbia divoké vplyvy okolia. Často medzi nimi spoznáš talianske a stredovýchodné chute. Jemne ho dochutili Francúzi a Briti. A to najlepšie mu dajú lokálne prísady. Maltská kuchyňa je miestna, čerstvá, jednoduchá, sezónna a typicky stredomorská. Na tanieri nájdeš obvyklých „podozrivých" - morské plody, cesnak, kapary, paradajky, cestoviny, mäso, chlieb, syry, olivový olej. A králiky. Národné jedlo je Stuffat Tal-Fenek, guláš z králika. Pláva v omáčke z cibule, paradajok, cesnaku, mrkvy a zemiakov. Guláš, aj vyprážané králičie mäso, či špagety v králičej omáčke, nájdeš v asi každej maltskej reštaurácii.

Ak chceš niečo rýchle do ruky, ochutnaj Pastizzi, chrumkavé trojuholníky z lístkového cesta. Sú plnené kašovitým hrachom, kuraťom, syrom i nutellou, a asi môžu za to, že Malťania sú na rebríčku európskej tučnoty dosť vysoko. Odporúčam ochutnať tiež syr Gbejniet a chrumkavý chlieb Hobz-biz-zejt. Nezabudni ani na ryby. V dedine Marsaxlokk si na trhu pozrieš, aký pestrý je úlovok z maltských vôd. A v reštauráciách malebného prístavu, s výhľadom na farebné lode luzu, zistíš, aký je chutný. Najmä, ak stavíš na typickú rybu lampuku a rybaciu polievku Aljottu.

Jeden ostrov nestačí

Malta je súostrovie, ktoré tvorí pár mikro ostrovčekov a 3 ostrovy Malta, Gozo a Comino. Všetky sú obývané a žiadny nemôžeš prehliadnuť. Malta je centrum. Turistické. Obchodné. Administratívne. Gozo ostáva taký, viac vidiecky, aký bol ostrov Malta predtým, než ho „postihol" rozvoj. Gozo je malý, pobeháš ho rýchlo, ale skúsení cestovatelia radia aspoň tu prespať. Užiť si pohodovú atmosféru, kúzelné zátoky a ich drsné útesy, či historické mestá a ich veľkolepé kostoly. Pochopíš to už vo fotogenickom prístave Mgarr, na ktorý z výšky dohliada dvojica kostolov. Konkuruje „metropole" Victorii, jej starému mestu a Citadele, odkiaľ sú krásne výhľady.

Tie ti ponúkne aj Għasri, tradičná maltská dedina, najmenšia na Goze. Z nej je to kúsok k scénickému údoliu Wied il-Għasri. I k soľným poliam, kde domáci ešte občas zbierajú kryštály. Ak ťa lákajú časy pradávne, vyraz do mesta Għajnsielem a k chrámom Ggantija. Ak chceš ísť na pláž, choď k letovisku Marsalforn, ku ktorému je blízko Ramla Bay, pláž s červenkastým pieskom. Unikáty objavíš aj na západe ostrova, v časti Dwejra. Miesto prišlo o Azúrové okno, ale nie o pôvab. Teraz tu púta pozornosť „Modrá diera", podmorská jaskyňa lemovaná skalami.

A vlastne celé pobrežie, plné zvláštnych skál. Obdivuj ich z výšky, z lode alebo sa k nim ponor. Potápať sa dá i v Modrej Lagúne na ostrove Comino, ktorý je takmer neobývaný a je prírodnou rezerváciou. Jeho top atrakciou je karibsky pôsobiaca plážičika s vytŕčajúcimi skalami. Miesto, ktoré sa objavilo i vo filme Gróf Monte Christo, si pozri aj z výšky. A rátaj s tým, že keď príde čas, bude opäť plné turistov. Ako celá Malta.

Autor a foto: Jana Kristeková
Web: https://lodouposvete.sk/