Večne slnečné Mexiko. Nepoviem, že ho milujem, ale ma ani nesklamalo. Od začiatku januára do polovice júla sme na jeho brehoch zakotvili asi 30-krát. V prístavoch Cozumel a Costa Maya sme nikdy nestáli sami. Zakaždým nám robili spoločnosť ďalšie zaoceánske kolosy. Vždy sme vypadli z lode s hordami turistov. Náš cieľ? Dostať sa od nich čo najďalej. A užiť si Mexiko čo najviac. Poskladať si puzzle zážitkov, ktorými sa teraz môžete inšpirovať.
Nahliadnite pod pozlátku mexických letovísk
Ak sa chystáte karibskú krajinu navštíviť, s najväčšou pravdepodobnosť budete bývať v jednej z jej turistických oáz. Cancún, Tulum, Cozumel, Costa Maya. Od prvého stavebného kameňa cielia na pohodlných all-inclusive dovolenkárov a pasažierov výletných lodí. V letoviskách sa musia cítiť ako doma. Doslova. A tak sa to tam „hemží" známymi sieťami kaviarní a rýchleho občerstvenia.
My sme sa vracali do dvoch takýchto miest. Najčastejšie do prístavu v San Miguel, na západnom pobreží Cozumelu. Turistický ruch ho zasiahol, ale i necháva žiť. Konzumu padli za obeť okrajové časti mesta, hlavne severná, kde stoja lepšejšie hotely. A prvé dve ulice, ktorým dominujú bary, reštaurácie a obchody. Zvyšok mesta, aj veľká časť takmer neobývaného ostrova, si zachováva pôvodný ráz, kde život plynie oveľa pomalšie a pokojnejšie. Hlavne, keď tam nekotví žiadna výletná loď.
Costa Maya, náš ďalší prístav, nájdete pri rybárskej dedine Mahahual. Kedysi zabudnutú mexickú obec tvorí kostol, pár domov a reštaurácií. Jej najväčším lákadlom je dlhočizná piesočná pláž a koralové útesy. Dedinka sa začína meniť na turistické stredisko na štýl Cancúnu. I vďaka prístavu pre výletné lode. Nad ním som celú sezónu, občas obdivne, inokedy so znechutením, krútila hlavou. Tam sa dostanú len povolaní. Na pasažierov (a posádku) výletných lodí čaká piesočná pláž (3x3 metre),kaviareň. Labyrint uličiek plný obchodov so suvenírmi, s mini múzeom čokolády. Bazén, kde môžete plávať s delfínmi. Bary, kde sme občas sedávali vo vode, pili a natriasali sa do tónov bijúcej hudby. Skrátka, nemuseli by sme ani päty vytiahnuť. A niektorí to ani nerobili. Čo je poriadna blbosť...
...pretože Mexiko je „detské" ihrisko plné akčných (aj pokojnejších) aktivít
Jedno sa musí Mexičanom nechať. Vskutku mysleli na to, aby sa tam žiadny návštevník nenudil. Atrakcií je toľko, že sa mi ťažko vyberalo.
No.1 boli pre mňa plavby. Loďou, ale hlavne katamaránom. Nasávali sme na nich slnečné lúče. Obišli pobrežie pre mňa najkrajším možným spôsobom. Skákali do vody. Ich posádka dokázala roztancovať (i nemeckých) pasažierov do rytmu ohranej Macareny. Navyše, stále okolo nás chodili, a pýtali sa, či máte čo piť. Človek sa tam cítil ako kráľovná zo Sáby.
Tip: Medzi najkrajšie patrí plavba v Punta Sur Eco Beach Park (Cozumel) alebo zátokou Bacalar (Costa Maya/Mahahual).
Z katamaránu, z lodí, ale i z takmer každého útesu sa dalo šnorchlovať (i potápať sa). A ani sme nemuseli ísť veľmi hlboko. Stačilo skočiť do vody a mali sme pocit, že nás hodili do tropického akvária plného farebných rýb. A koralov, ktoré sme mali na dosah ruky. Skrátka, Mexiko má prístup k 2. najväčšiemu koralovému útesu na svete a je to vidieť. Navyše, priezračná voda mala i v januári celkom znesiteľnú teplotu.
Tip: Veľmi pekných lokalít je veľa, napríklad Chankanaab alebo Palancar (Cozumel). Stavte ale aj na netradičnejšie zážitky. Pri El Cielo si zaplávate nad „kobercom" hviezdic. Okolo koralov pláže v Mahahual môžete vyskúšať „powersnorkel", šnorchlovanie s „mašinou", ktorá vyzerá ako raketa. A aj tak funguje.
Sem-tam bolo na čase vyliezť z vody a ísť spoznávať krajinu. Na dvoch a štyroch kolesách sme najčastejšie vyrážali na Cozumeli. Väčšinou nás cesta (tá jediná) viedla na „divoký východ".Tam, kde sú nedotknuté pláže a poriadne sa búriace more. Alebo ako namaľovaný El Mirador, parádne miesto s ohromujúcim výhľadom. Cestou sme sa zastavili aj v mayskej dedine. Pozrieť ako žijú a tancujú. A ochutnať ich čokoládu a tequillu.
Tip: Turisticky rozvinutejší Cozumel láka na takéto výlety viacerými kultúrnejšími aktivitami (ako návšteva mayskej obce a ochutnávky). Costa Maya skôr ponúka možnosť vyblázniť sa(a zablatiť sa)na poľnej ceste popri pobreží, smerujúcej k pláži. Z vozidiel je v ponuke všetko, čo má kolesá – buginy, jeepy, štvorkolky, dokonca golfový vozík (Mahahual). Môžete vyraziť so skupinou a sprievodcom. Alebo si vozidlo prenajať a skúsiť to sami.
Alebo byť aktívnejší a vymeniť štyri kolesá za dve. V Mexiku sa bicykluje fantasticky. My sme kilometre zdolávali na ostrove Cozumel, Mahahual na to ešte nemá infraštruktúru. Vydali sa cestou z mesta, ktorá je rajom pre cyklistov. Rovná, hladká, s výhľadom na more. Preskúmali sme južnú stranu, až k parku Chankaanab. I severnú, kde sme našli parádnu pláž, zaparkovali bicykle a hodili sa do vody.
Tip. Ak sa vám nechce pedálovať, prenajať sa dá aj elektrický bicykel.
...a takisto kráľovstvo geniálnych Mayov
Po pláži a mori do Mexika asi najviac vábia mayské pamiatky. Každý zrejme pozná ChichenItzu, a možno ešte pyramídy v Cobe. Aj ja som snívala hlavne o nich, ale nevydalo. Z Cozumelu i Mahahualu sú obe ďaleko. Napriek tomu som pyramídy videla.
S Mahahualom sa spája najmä Chacchoben, najnavštevovanejšia ruina v tejto oblasti. Chacchoben je klasická pyramída. Povedala by som, že obrovská, ale naši pasažieri mi niekoľkokrát dali najavo, že mám krotiť vášne. Poviem teda, že tá najvyššia má asi 12 metrov. Pyramíd je tam niekoľko. Najviac sa mi páčilo prostredie, v ktorom ich Mayovia vybudovali. Sedia uprostred zelenej džungle. Na vysoké stromy sa nielen dobre pozerá, ale aj nahrávajú sprievodcom, rozprávajúcim o vegetácii, ktorá bola súčasťou mayského života. Napríklad nám ukazovali, z čoho robili žuvačky.
Druhou ruinou v tejto oblasti je Kohunlich. Ten som nevidela. Väčšinou som počúvala, že je to málo muziky za viac ako 4 hodiny v autobuse. Je to mayské mestečko, bez pyramídy. Známe je vďaka „Temple of the Masks". To je chrám, na ktorom je vraj veľmi pekne vykreslená a zachovalá kamenná tvár.
Na ostrove Cozumel je len jedna malá ruinička, San Gervasio. Nie je veľkolepá, skôr má „duchovnú" hodnotu, ako miesto uctievania bohyne Ix Chel. Cozumel nám ale ponúkol inú možnosť, ako nahliadnuť do tajomstiev Mayov. Navštívili sme maysko-turistickú dedinku Pueblo del Maiz. Uprostred džungle stojí niekoľko tradičných slamených chatrčí, v ktorých sme mohli pričuchnúť k ich životnému štýlu a zvykom. Ukázali,a dali nám ochutnať,domáce kukuričné (ešte teplé) tortilly s čerstvou salsou z paradajok, koriandra, papriky a mletých tekvicových semien. V ďalšej chatrči nám ponúkli med, produkovaný neškodnými(bez žihadiel) včelami Melipona. Výborný bol i horúci čokoládový nápoj. Ukázali nám ako z vlákna agave vyrobili sisalovú šnúru na sandále, koše a ďalšie predmety. Prezreli sme si ich „módne" kolekcie. Čelenky s perím, dôležitú súčasť kultúry, sme videli v „akcii", keď sa natriasali na hlavách indiánov počas tradičnej show.
Ani to nebol náš mexický mayský highlight. Najväčším lákadlom bol pre nás Tulum. Ten tiež nemá pyramídu, ale je to veľmi pekne zachovalé, kedysi prístavné a obchodné, mesto.
Tulum najlepšie vystihne fakt, že je jediná ruina pri mori. Kde vás síce mexické slnko poriadne prepečie, ale tu proste zídete po schodoch a hodíte sa do vody. Pokiaľ zrovna nie je plná rias. Navyše, kombinácia zachovalej ruiny, paliem, piesku a šumiaceho mora je proste čarovná.
Na tú jeho plážičku z výšky dohliada Castillo, hrad, posadený na okraji 12-metrového vápencového útesu. S výhľadom na pobrežie Karibiku. A rozľahlý areál, ktorý je celý taký kopcovitý, a za každým rohom prekvapí iným uhlom pohľadu na „kamene". A na iguany skrývajúce sa za nimi.
Tip: Tulum leží na mexickej pevnine, blízko Playa del Carmen, kam z mesta San Miguel premáva trajekt.
Po toľkých aktivitách je v Mexiku radosť vyhladnúť
Veľa dní sme v Mexiku, len tak presedeli. Prípadne previseli v hojdacej sieti. Občas sa nám nechcelo chodiť ďaleko a zapadli sme do prvej turistickej pasce reštaurácie. Alebo si užívali trochu západnej „kultúry" v známej sieti kaviarní. Inokedy sme zbehli pozrieť, čo sa skrýva,a čo varia, o dve, tri, štyri ulice za prístavom. Za „humná". Tam, kde veľká noha amerického turistu zriedka zablúdi. A napchávali sa.
Na jedlo v Mexiku nepoviem krivého slova. Po všetkých ryžiach a biednych kurčatách bolo príjemnou zmenou. Explózia farieb, chutí a čerstvosti. Hlavne, ak hovoríme o morských plodoch. A rybárskej dedine Mahahual pri Costa Maya. V malej reštaurácii Nohoch Kaynám doniesli čerstvý denný úlovok na výber na podnose, nie na obrázku. K tomu tacos všetkých chutí, guacamole, ktoré sa vraj nedá pokaziť, tortilly a margarity. Po pol roku mi šli aj ušami. A dnes mi spolu s Mexikom chýbajú.
Autor a foto: Jana Kristeková
Web: https://lodouposvete.sk/
