Show big gospa od skrpela pri boke

Mozaiky čiernohorských pokladov

12.Mar 2018 | 08:07
Autor: Janka Kristeková
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: čierna hora

Čierna Hora, dnes takmer ideálna letná destinácia, sa u nás tlačí do popredia. Priťahuje ako magnet prkotinami, ktoré patria ku každej dobrej (all inclusive) dovolenke (a sú stále za pár eur). Top hotely, prekrásne piesočné pláže ani lodné výlety tentoraz priestor nedostanú. Pozrieme sa na neskutočnú rozmanitosť prírody a historické bohatstvo krajiny. Na mozaiku miest a chutí, vďaka ktorým Čiernu Horu spoznáte. A zamilujete si ju.


Tam, kde sa písala história

Raz jednému, a o chvíľu zase inému, patrila dnes nezávislá krajina. Byzantínci, Benátčania, Osmania, Srbi i iní. Niektorí sa zdržali pár storočí, ďalší len preleteli. Zveľaďovali, aj rabovali. Zanechali svoju stopu. Od albánskych hraníc, kde leží Ulcinj, so svojimi autentickými reštauráciami a mešitami, stále skôr pripomínajúci Blízky východ. Až po Herceg Novi, jedno z najmladších miest jadranského pobrežia s poriadne búrlivou minulosťou.

A niekde uprostred nájdete mestá a mestečká, ktoré vám isto netreba predstavovať. Jeden z najpohľadnicovejších obrázkov krajiny, kedysi malú rybársku osadu Sveti Stefan, „obohnanú" hrubými, vysokými múriskami. Známe letovisko Budva s beznádejne historickým srdcom, neuveriteľne zachovalým už od stredoveku. Či moja obľúbená Boka, mesto vnímané mnohými ako Benátky bez kanálov. Najmä posledné dve lákajú na prechádzku labyrintom úzkych uličiek. Sú takými klasickými, ale historicko-krásnymi klišé. S ulicami, kde sa turisti hmýria ako mravce, zabúdajúc na to, že je tu ešte (minimálne) jedno zaujímavé mesto.

Budva

To, ktoré si kedysi hovorilo hlavné. Cetinje, ležiace na úpätí pohoria Lovčen. Nemá práve tie uzučké ulice s kamennou dlažbou, kde si opretí o prehistorický múr spravíte selfie, vedúce k výbornej káve s výhľadom na magicky sfarbené more. Za to mu nechýbajú múzeá. Ani (zachovalé) staré budovy veľvyslanectiev, ani kláštory a paláce. Cetinjský kláštor, ktorí bol rezidenciou panovníkov i sídlom najvyššieho predstaviteľa pravoslávnej cirkvi. Palác Biljarda, Njegušovo sídlo, aj Palác kniežaťa Nikolu, kde je dnes Štátne múzeum Čiernej Hory. Skrátka, všetko to, čo zdôrazňuje fakt, že si Cetinje za svoje sídlo vybrali čiernohorskí panovníci.

Cetinje

Kaňonmi krajinou (prírodných) zázrakov

Už meno maličkého štátu, Čierna Hora, niečo naznačí o tom, aké krásy sa v ňom ukrývajú. Rovinu tu budete hľadať márne. Krajina je poriadne kopcovitá. Dominujú jej hlboké kaňony, tie najhlbšie v Európe, a vysoké pohoria. Pomedzi majestátne hory, popri kaňonoch riek Morača a Tara, vedú kľukaté cesty. Klesajú až k riekam a opäť stúpajú neuveriteľnými zákrutami, tunelmi, pod hrozivými prevismi, zdolávajú obrovské mosty. Sú samé o sebe zážitkom. Prechádzajú aj neďaleko Národného parku Biogradská hora, jedného z najstarších chránených území Európy. Jedného z jej posledných pralesov, kde medzi mohutnými starými javormi stoja tradičné salašnícke domčeky. A pod nimi srdce parku, ľadovcové Biogradské jazero, ktoré možno celé obísť nenáročnou lesnou cestou. Alebo preskúmať loďkou. Otužilejší sa v ňom i vykúpu. Aktívnejší zase vyrazia na túru k vrcholom týčiacim sa do výšky cez 2 000 metrov.

Kaňony

Ďalšie jazero, podobné našim plesám, leží učupené v pohorí Durmitor, v rovnomennom národnom parku. Aj tu sa dá osviežiť v ľadovej vode, člnkovať, vyblázniť sa na lanovej dráhe. Ale hlavne vydať sa na túru a zdolať tie najvyššie vrchy. Veď v Durmitore leží niekoľko dvojtisícoviek (vrátane Bobotovho Kuku, najvyššieho vrchu Čiernej Hory), ktoré vám sprístupnia nezabudnuteľné výhľady na takmer celú neveľkú krajinu.

Milovníci kombinácie hory a história sa „vyškriabu" (alebo vyvezú) na pohorie Lovčen, ktoré v srdci Čiernohorcov zaberá najviac miesta. Je pre nich posvätným miestom. Na vrchole vrchu Jezerski totiž stojí najvyššie položené mauzóleum na svete. Miesto, kde je pochovaný kráľ a zjednotiteľ národa Petar II. Petrović Njeguš. Priamo od mauzólea, i cestou k nemu, sa vám naskytne parádny výhľad na Kotorský záliv a mesto Boka Kotorská. Zážitok ešte umocnia úžasné prírodné scenérie a serpentíny s 25 zákrutami, vedúce Kotoru do závratných výšok známeho vrchu.

Durmitor

Chuť, ktorá „vylieči" každého vegetariána

Zavítať do čiernohorskej domácnosti je osudnou chybou, ak práve diétujete. Miestni sú rodení hostitelia. Ich stoly sa vždy prehýbajú pod množstvom fantastického jedla, v ktorom sa miešajú lokálne chute „poznačené" vplyvov Talianov, Turkov. A všetkých okolitých i vzdialenejších národov. Všetkým dobrotám kraľuje Pršut. Produkt čiernohorských hôr, ktorý urazíte, ak ho nazvete šunkou. Je to údené bravčové alebo hovädzie stehno sušené na vzduchu. Ten najlepší pochádza z oblasti Njeguši, ktorá je tiež rodiskom Petara II. Petroviča Njeguša i celej jeho dynastie.

Za jeho fantastickú chuť vďačíme vzduchu, ktorý je zároveň prímorský i horský. Suchý i vlhký. Ale tiež špeciálnemu spôsobu výroby, tajomstvu prenášanému z generácie na generáciu. Neodmysliteľne k nemu patrí tvrdý Njeguški syr. A na vytrávenie Loza, veľmi silná domáca pálenka. Ak vám ešte ostane miesto na „dezert", odporúčam obľúbenú „tureckú" kávu podávanú v džezve, ktorá je aj tu sladká ako láska. I keď si ju vypýtate bez cukru. A preto si k nej Priganice, vypražené kúsky kysnutého cesta s medom, radšej nedávajte.

Njegusi prsut

Nevyhnutná dávka adrenalínu

Tí, ktorí nechcú na dovolenke len „žrať", ale aj zažiť trochu adrenalínu, sa isto vyberú k rieke Tara. Táto najdlhšia rieka Čiernej Hory si razí cestu skalnatým terénom, vytvárajúc kaňon na niektorých miestach hlboký až 1300 metrov. A po oboch stranách lemovaný hustými lesmi, skalnatými terasami, vysokými útesmi a veľkými jaskyňami. Práve tu zažijete čaro raftingu v nedotknutej prírode. Na priezračnej (i pitnej) vode, čo priam láka na to, aby ste sa prehupli cez „palubu" a vykúpali.

Rieka na svojich 144 km prekonáva splavy a pereje, ženie sa desiatkami kaskád. Napriek tomu k najdivokejším nepatrí. Ale tým, ako sa počas roka mení, ako kaskády miznú a objavujú sa na iných miestach, je rafting úžasným zážitkom kedykoľvek. Prístupný je od apríla, kedy topiaci sa sneh zvýši hladinu vody, zrýchli vodný tok a jazdu spraví divokejšou a dobrodružnejšou.

Rafting

Raftuje sa až do konca októbra, ak to umožnia podmienky. Hladina totiž postupne klesá a voda tečie pomalšie. Kedykoľvek sa pre rafting rozhodnete, vybrať si môžete z množstva kempov na hornom aj dolnom toku. Dole, pri dedinke Šćepan Polje, je Brstanovica, vraj najatraktívnejšia časť rieky, ktorá v roku 2009 hostila World Rafting Championship. Hore sa vyráža od Sljivanska, blízko Žabljaku. Táto krásna trať je zaujímavá aj tým, že vedie popod unikát, poriadne vysoký most v osade Djurdjevića Tara, ktorý zohral dôležitú úlohu v bojoch 2. sv. vojny. Prechádza tiež cez NP Durmitor, vďaka čomu sú ceny v tejto časti vyššie.


Autor a foto: Jana Kristeková
Web: http://travelville.sk/



Svätý Štefan


Lovcen Mauzoleum


Durdevica Tara most


Biogradsko jazero


 Boka Kotorska