Aký je váš najväčší sen v cestovaní? Aspoň u mňa je to taký, keď som na miestach, kde veľa ľudí nechodí, alebo môžem zažiť niečo autentické. Najlepšie keď sa to spojí s ťažkou fyzickou námahou, aby som sa poriadne vyresetoval. Ale ani vo sne ma nenapadlo, že sen, ktorý sme si vymysleli pred cestou do Mongolska bude nielen jeden z najlepších, aký som v živote zažil, ale aj najnáročnejší.

S Martou sme si naplánovali, že keď sme v Mongolsku, mali by sme ísť na koňoch za zážitkom. Narazili sme na informáciu, že v jednej z najdaždivejších oblastí severného Mongolska žije etnikum Tsaatam, ktoré už stáročia migruje so svojimi stádami sobov a žije nie v jurtách, ale prístreškov, ktoré pripomínajú filmové indiánske típí. Jedinou cestou ako sa k nim dostať je na mongolských koníkoch.

Náš sprievodca Suche odhadol cestu na približne 9 dní. ,,Viete, tam kam ideme, neexistujú cesty a nie je ani mobilný signál. Môže sa stať, že vôbec nestretneme etnikum, lebo sa už niekam inde presunuli. Nemajú ako odovzdať informáciu o svojej polohe." Rozhovoril sa skúsený 21. ročný chalan, ktorý odmalička žije v divočine. „Plus buďte pripravený na veľmi ťažké podmienky". Na začiatku sme len pritakali a vraveli, že to hravo zvládneme. Ale to čo nás čakalo, bol priam extrém. Verte mi, že taký extrém čo je na severe Mongolska sa len tak ľahko nenájde. Už som zažil prechody zimnou Sibírou pri teplote -53°C alebo prebrázdil alžírsku Saharu. Mongolsko nás vyšťavilo.

Len si predstavte, že každý deň prejdete približne 30 kilometrov na koni. Je jedno či prší alebo praží slnko, musíte ísť. Počas jedného dňa sme sa nielen spálili pri teplote 30°C a za pár hodín sme sa triasli v prietrži mračien a teplota klesla na 5°C. Že by ste sa chceli schovať pod hustými korunami stromov? Nemôžete, musíte ísť. Ale nakoniec počasie nebolo to najnáročnejšie. Najviac nás dostali komáre, ovady a divoké včely. 3 deň na ceste sme vošli na lúku a tá bzučala BZZZZ. Šialený zvuk všade okolo nás. Pozriem sa na svoj chrbát a biele tričko mám posiate čiernymi ovadmi. Nie stovky, ale tisíce ovadov okolo nás. Sadajú nielen na kone, ale aj na nás. Slovenský ovad si aspoň nesadne na očné viečko. Tieto nemajú mieru. Ak ovady pominú, príde mračno komárov, že až rezignovane pozeráte zo sedla pred seba. A včely? No comment. Pekne sa tento hmyz strieda v nájazdoch na čerstvú krv. Teraz sa už len usmievame, ale vtedy nám nebol všetko jedno.

Ani kone to nemali ľahké. Žiadne značené trasy, len močariská, vysoké kríkové porasty či husté lesy. Celý čas sme museli držať poriadne opraty, lebo kone sa vedia veľmi ľahko splašiť. Raz som už aj zaspával, kedy môjho koňa niečo štiplo. Rozbehol sa ako keby išlo o život. Keby som sa nedržal pevno, asi som na zemi.

Najhoršie nám bolo, keď sme už boli na mieste, kde podľa posledných správ mali byť utáborené etnikum Tsaatam. Avšak nebolo a do toho začalo liať. Stretli sme pohraničnú stráž na koňoch, ktorá ukázala svojimi rukami do diaľky. Vraj ďalších 30 kilometrov. Už bola takmer tma a Suche sa nepýtal či vládzeme. Zavelil a cválali sme 2 hodiny. Ak si myslíte, že mongolské kone nevydržia cválať dve hodiny, ste na omyle. Do toho opäť dážď, slnko, ovady....Mal som toho plné kecky. Už som rezignovane staval stan v prudkom lejaku a bolo mi jedno či zaspím v mokrom či suchom spacáku.

Príroda okolo nás bola nedotknutá, bez ciest, áut a hlavne čistá. Tak čistá, že sa nemusíte báť piť priamo z potoku. Večer je nad vami miliarda hviezd a počujete ticho. Už ste ho počuli? Normálne hučí v ušiach! :)

A či sa nám námaha vyplatila? Nakoniec sme etnikum stretli. V jednom hlbokom údolí sa pásli tisíce sobov a medzi nimi ako vo filme indiánske típí. Celé rodiny putovali niekoľko dní do tohto údolia. Všade kam sme sa pozreli boli soby, ktoré sa priateľsky medzi nami pohybovali a svoje zvedavé ňufáky strkali nielen do nášho stanu, ale aj do fotoaparátov. Soby pre etnikum znamenajú všetko. Jedlo, obživu, ale hlavne radosť. Celé stáročia dodržujú svoje nemenné tradície a dalo by sa povedať, že sú viac spätý s prírodou ako hociktorý národ na svete. Ani mladí nechcú zmeniť životný štýl a chcú pokračovať v odkaze predkov. Prespávame medzi nimi a práve v tú chvíľu zo mňa opadla únava z 9. dňového putovania za týmto etnikom. Určite poznáte ten pocit, že keď sa vám niečo podarí a je za tým veľká námaha. A kvôli tomuto cestujem. Zabudnete na námahu, strádanie a je vám dobre na duši.

Keď som sa vrátil do civilizácie a prezliekol som sa do čistého, mal som jemnú nostalgiu. Zase som chcel aby ma zadok bolel zo sedla tak, že by som si nevedel sadnúť. Chcel som sa triasť od zimy a odháňať komáre, ovady a inú háveď. To dobrodružstva ma chytilo za srdce a nielen to. Vlastné celé Mongolsko.

Pár rád na kone

Dĺžka
Trekking na koňoch si môžete naplánovať rôzne. Môžete začať v meste TsagaanNuur a k etniku Tsaatan tak dorazíte za jeden deň. Ak chcete na koňoch stráviť viac času a viac si užiť mongolskú prírodu, môžete začať napríklad v meste Khatgal, ako sme to urobili my. Khatgal leží na južnom okraji sladkovodného jazera Khövsgöl. Asi tri dni sme putovali popri jazere, potom sa odklonili smerom k dedine Renchinlkhumbe. Z Khatgalu k etniku Tsaatan to trvalo 8 dní, 1 deň naspať do mesta TsagaanNuur, odkiaľ sme sa už vracali autom. Celkovo to teda bolo približne 250 km na koňoch. Miestna CK (pozri kontakt nižšie) vám pomôže prispôsobiť trekking na koňoch počtu dní, ktoré máte k dispozícii.

Terén
Prvé 3 dni je terén menej náročný, väčšinou sa ide popri jazere. Táto časť je príjemná a aspoň sa zoznámite s koňmi predtým, než prídu ťažšie dni. Keď opustíte jazero, terén je už divokejší, bez vychodených ciest, prechádzate cez lesy, rieky, močaristé oblasti, rozľahlé lúky, často aj kríky vyššie ako samotný kôň. Na záver sme prechádzali cez tajgu, čiže ihličnatý les s veľmi mäkkou, močaristou pôdou, ktorá je veľmi ťažko prechodná.

Počasie
Veľmi premenlivé. Raz praží slnko a teplota vystúpi na 30°C, vzápätí teplota klesne na 5°C a prší. Pripravte sa na to, že pršať môže každý deň.

Vhodné obdobie
Od konca júna až do začiatku septembra.

Deň na koni
Denne prejdete cca. 25 až 30 kilometrov. Počítajte však s tým, že od mesta TsagaanNuur sa môže deň natiahnuť v závislosti od toho, ako ďaleko sa etnikum od mesta posunulo so svojím táborom. Dôvodom je migrujúce stádo sobov. Práve posledná, severná časť treku je najťažšia.

Ráno sa väčšinou vyráža okolo 9.00-9.30. Dovtedy sa musíte dobre naraňajkovať so svojich zásob. Na koňoch sedíte cca. do 14.30-15.00, kedy si dáte 2 hodinovú pauzu a následne pokračujete na koňoch až do 20.00-21.00.

Spanie
Spíte vo voľnej v prírode, vo vlastných stanoch. Neexistujú kempové miesta. Miesto vyberá váš miestny sprievodca v závislosti od počasia a času.

Jedlo a voda
Stravujete sa z vlastných zásob, ktoré si kúpite deň pred trekom v Khatgale (resp. v meste, v ktorom začnete trek). Potraviny si viete dokúpiť v dedine Renchinlkhumbe, ktorá je asi 6 dní jazdy na koni. Poriadne si premyslite, čo si zoberiete, aby vám nič nechýbalo a mali ste dostatok na daný počet dní. Vyhýbajte sa potravinám v sklenených nádobách, aby neboli príliš ťažké pri nakladaní koňa a aby ste ich nemuseli so sebou vláčiť naspäť, pretože prázdne fľaše nemáte kde vyhodiť. Sprievodca vám pripraví oheň, na ktorom si varíte. Majte však so sebou ešus resp. riad na varenie. Naše jedlo obsahovalo najmä tieto potraviny:

• zemiaky, cibuľa, cesnak, cestoviny, ryža,
• sáčkové omáčky a polievky, saláma, chlieb,
• čokoláda, sladkosti,
• čaj

Pokiaľ ide o vodu, tú sme si kúpili iba na prvý deň. Následne sme naberali vodu z jazera Khövsgöl, z riek a potokov. V tejto časti Mongolska je voda v zásade nezávädná a môžete ju piť bez filtrovania. Pokiaľ niektorá voda nie je vhodná na pitie, sprievodca vás upozorní. My sme nemali žiadne žalúdočné problémy.

Skúsenosti s koňmi
Je dobré, ak už máte skúsenosti s koňmi. Najlepšie je, ak viete aj klusať. Nie celý výlet pôjdete totiž iba krokom, ale vo veľkej časti aj klusom. V opačnom prípade sa vám výlet predĺži na viac dní. Ak sa budete riadiť inštrukciami sprievodcu, zvládnete to aj bez skúseností s koňmi resp. s minimálnymi skúsenosťami, ale bude to fyzicky náročné. Keďže robíte pohyby a napínate svaly a šľachy, ktoré ste asi nepoužívali, budete mať poriadnu svalovicu. Najmä v kolenách a na lýtkach.

Koňa bude osedlávať a nákladného koňa nakladať sprievodca. Nemusíte to robiť vy a sprievodca to urobí rýchlo a dobre.

Mongolské kone sú menšie ako západné. Robia menšie kroky. Sú to kone žijúce vo voľnej prírode, takmer ako divé kone, takže musíte byť počas jazdy opatrnejší. Nohy majte po celý čas v strmeňoch a správne držte opraty. Sedlo je drevené, nie anglické. Kone viete najlepšie popohnať slovíčkom čö resp. ču.

Vaša batožina
Treba si zobrať kvalitné nepremokavé veci. Stan, bunda, nohavice, topánky to všetko musí byť 100% nepremokavé. Môže pár dní vkuse pršať, takže materiál musí vydržať. Cenné a krehké veci (napr. zrkadlovku) majte radšej v malej príručnej batožine (napr. malý ruksak na chrbte). Takéto veci sa môžu ľahko zničiť, ak ich dávate do veľkej batožiny na nákladného koňa, ktorý sa na to môže náhodou zvaliť alebo zmočiť v rieke.

Zoberte si:

• Stan
• Nepremokavá bunda
• Nepremokavé nohavice
• Kvalitná a pevná obuv, nie obyčajné tenisky – najlepšie vibramy alebo čižmy.
• Termoprádlo
• Čiapka
• Rukavice pre zimomravých
• Zopár tričiek
• Teplý spacák
• Karimatka
• Čelovka
• Toaletný papier
• Základné hygienické potreby
• Náhradné baterky do fotoaparátov, keďže počas celej cesty nie je kde nabíjať
• Repelent proti komárom
• Lieky

Neberte si:

• Laptop – nemáte ho kde použiť, je takmer nemožné ho bezpečne pripevniť na nákladného koňa, aby sa nezničil
• Parfém, sprej – jeho silný a nezvyčajný pach kone rozčuľuje
• Rozbitné predmety a ťažko zbaliteľné predmety

Odloženie prebytočnej batožiny
Ak si na trekking na koni nechcete zobrať celú svoju batožinu, časť môžete odložiť u CK, cez ktorú si vybavujete výlet. Táto služba je zadarmo.

Cena
Nás to vyšlo 26 eur na osobu/deň. Čiže 260 eur na 10 dní/osoba. V cene je zahrnutý váš kôň, miestny skúsený sprievodca a nákladný kôň (jeden nákladný kôň pre dve osoby). Jedlo si kupujete sami a vyjde vás na cca 45 eur na 10 dní/osoba.

Trekking bez sprievodcu resp. bez cestovky
Cena je už beztak nízka, takže lacnejšie to pravdepodobne nedáte. V zásade sa dá výlet uskutočniť aj bez miestneho sprievodcu, ak máte skúsenosti s koňmi a dobré GPS, my však odporúčame určite miestneho sprievodcu. Budete ho potrebovať najmä v severnej časti, v tajge, v ťažkom teréne, kde môžete ľahko zablúdiť. Okrem toho, na návštevu etnika Tsaatan potrebujete osobitné povolenie, pretože idete do pohraničnej oblasti s Ruskom. Povolenie (permit) je zadarmo a vybaví vám ho miestna CK. Potrebujete na to kópiu pasu. zablúdite. Povolenie vám vydajú iba ak máte miestneho sprievodcu.

Kontakt
Ak by ste sa chceli vybrať na treking na koňoch do mongolskej tajgy alebo inde v okolí jazera KhövsgölNuur, kontaktujte: BatbayarTuguldur, email: [email protected], tel.: + 97689244444

Našu ročnú cestu môžete sledovať na https://www.facebook.com/travelistan/

Autor: Martin Navrátil

FB stránka: https://www.facebook.com/travelistan
WEB stránka: http://travelistan.sk/