Show big paris fr

Na skok v Paríži alebo čo stihnúť za 3 dni

17.Jún 2017 | 12:03
Autor: Lukáš Morávek
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: paríž francúzsko

Paríž. Keď sa vysloví názov tohto mesta, tak si každý predstaví romantickú večeru vo dvojici, pri Eiffelovej veži, pričom sa bude popíjať nejaké to kvalitné vínko a v pozadí bude hrať tá ich tradičná hudba sprevádzaná harmonikou. Paríž je miesto, kde sa ľudia neponáhľajú, pretože sú pôžitkári a vychutnávajú si jeho čaro. Paríž je miesto, kde si ľudia vyznávajú lásku a konajú sa zásnuby. Ak zavoláte svoju drahú do Paríža a neodíde stadiaľ so snubným prsteňom, isto to bude pre ňu mierne sklamanie.


Tento scenár sa mne stať nemohol, lebo do Paríža som sa nevybral s priateľkou ale s mojím dobrým kamarátom Romanom, s ktorým som už dáky ten piatok precestoval a žiadne zásnuby sa nekonali.Pre mňa bol Paríž povinnou zástavkou v mojom živote a len som čakal na vhodný čas, kedy budú letenky za prijateľnú cenu s dobrým termínom, aby som si na City Break nemusel vybavovať toľko dovolenky v práci.

Nikdy som si návštevu mesta neplánoval na viac ako tri noci, lebo nerád sa motám vo veľkomeste dlho a je to pre mňa strata času. Myslím si, že aj rozsiahlejšie mestá sa zvládnu prebádať za ten čas. No dobre, v New Yorku som ešte nebol a podľa kamarátov je na to je dobrý aj týždeň.

Letenky do Paríža som našiel za smiešnych 27 € na september 2016,cez leteckú spoločnosť Ryanair, teda na letisko Paris - Beauvais, ktoré je vzdialené od Paríža hodinku cesty autobusom. Autobus do Paríža a späť na letisko stál 30 €. Najviac na čom sme si dali záležať bolo ubytovanie cez AirBnB, ktoré sme chceli mať čo najbližšie k Eiffelovej veži. To sa nám aj podarilo. Síce ubytovanie nebolo také lowcost, ale na dve noci prečo si nedopriať trošku „luxusu". Na osobu nás to vyšlo 35€ na noc.

Už dopredu sme vedeli, že si musíme výlet dôkladne premyslieť, pretože budeme mať prakticky jeden a pol dňa na prejdenie všetkých TOP Highlights Paríža. Dali sme si pomyselnú stupnicu, ktoré veci chceme vidieť a vyzerala asi takto:

  • Eiffelova veža
  • Notre Dame
  • Louvre
  • Champs-Élysées + Arc De Triomphe (Víťazný oblúk)
  • Sacre Coeur
  • Moulin Rouge
  • Záhrady vo Versailles


1. Deň

Let sme mali priamo z Bratislavy okolo obeda, takže sme sa nemuseli ponáhľať a čakať ráno v našich skvelých zápchach. Pršalo a báli sme sa, aké počasie bude v Paríži, lebo sa neustále menilo. Zbalili sme sa každý len do ruksaka s tým, že bundu sme mali na sebe, predsa len september je nevyspytateľný, tak ako apríl.

Lietadlo štartovalo a my sme v najväčšom lejaku a víchrici odchádzali zo Slovenska s malou dušičkou, že sa počasie čoskoro zmení. Pokojný let bol sprevádzaný príjemným pristávaním,síce vo veternom, ale zato slnečnom francúzskom Beauvais. Autobusy do Paríža odchádzali každých 15 minút, takže čoskoro sme sa presunuli do centra. Ako sme prichádzali do Paríža predmestím, tak hneď z diaľky som si všimol Eiffelovku. Predstavoval som si ju o čosi menšiu, ale bola to dominanta mesta ako sa patrí.

Eiffelova veža bola postavená v roku 1889 stavebným inžinierom Gustavom Eiffelom, podľa ktorého nesie aj názov. Je vysoká 324 metrov a do roku 1930 bola najvyššou stavbou na svete. Ak by ste nevedeli, tak Eiffelova veža je najnavštevovanejšia budova na svete s ročnou návštevou okolo sedem miliónov ľudí, približne o milión a pol viac, ako je počet obyvateľov Slovenska.

Konečne sme sa dostali na hlavnú autobusovú stanicu, ktorá bola v úplnom centre Paríža a pešo sme sa vydali smerom k nášmu ubytovaniu, ktoré bolo dve ulice od Eiffelovky. Tento čas sme využili na nákup potravín (fľaše vína), ktoré sme chceli skonzumovať večer na terase v našom apartmáne. Cesta od stanice k apartmánu viedla cez celé námestie, kde je postavená Eiffelovka, takže miesto jeden alebo po francúzsky "première place" v našom zozname, sme si mohli naplno užiť, pofotiť sa a vychutnať si tento novodobý div sveta v najkrajšom svetle, pretože počasie bolo ako v lete na Zlatých pieskoch.

Keď som stál pred Eiffelovkou, hneď som kúpil svojím najbližším pestrofarebné kľúčenky s dominantou mesta a tak som vybavil pomerne rýchlo povinné darčeky. Neskôr som kľúčenky doplnil o magnetky a šálky. Smerom k apartmánu sme viac ako na cestu stále pozerali na Eiffelovu vežu, ktorá sa stala symbolom nielen Paríža ale aj celého Francúzska.

Dostali sme sa k apartmánu. Bol to dvojposchodový byt patriaci mladej rodinke, ktorá ho prenajímala. Veľmi príjemní ľudia, s ktorými sme si precvičili angličtinu, ale aj nadviazali kontakt, ak by sme v budúcnosti chceli zase letieť do Paríža. Bola to jediná bytovka na okolí, ktorá mala záhradku, v ktorej ukrývala krásnu letnú terasu, vhodnú na príjemné posedenie s priateľmi alebo konzumáciu jedla či kvalitného vína.

Po vybalení sme si spravili cestoviny a otvorili fľašu rúžového vína na terase, tam sme si vychutnali pár dúškov a zobrali sme sa smerom k Eiffelovke, ktorá v noci žiari. Žiarlia až tak, že hneď ako sme vyšli z uličky, nás oslepila div nie tak, že sme nemuseli mať zváračské okuliare. Okolo nej bolo plno pouličných predajcov, ktorí ponúkali suveníry ale aj alkohol. Každú hodinu sa Eiffelovka rozblikala ako vianočný stromček na Rockefellerovom námestí v New Yorku. Neskutočné.

Po obdivovaní a dopití Desperada, ktoré sme si vzali na cestu, sme sa pobrali spať a vedeli sme, že zajtra nás čaká od skorého rána výzva roka. Prejsť za jeden deň celý Paríž.


2. Deň

Budíček bol krátko po 6-tej hodine. Povedali sme si, že raňajky dáme po ceste do centra. Na zástavke metra sme si kúpili lístok na desať jázd, čo nám malo stačiť aj na budúci deň ráno, keďže sme chceli toho veľa aj pochodiť pešo.

Hneď ako sme vystúpili z prvej stanice metra,našu pozornosť upútali pouliční predajcovia čerstvého pečiva. Roman si dal croissant a ja som si dal osolenú žemľu, ktorá vyzerala výborne. Ukazoval som, aby mi odkrojila z celého okrúhleho bochníka iba malý trojuholník. Malý mi aj odkrojila, ale keď pokladnica ukázala 7,90 € uvedomil som si, že som si práve kúpil moje najdrahšie „suché" raňajky v živote. Dokonca som tu nadýchanú žemľu ani nezjedol a odložil som si kúsok pre holuby pri Notre Dame, čo bol náš ďalší plánovaný cieľ.

Každý si Notre Dame spája s dielom Victora Huga, Chrám Matky Božej v Paríži, kde v hlavnej úlohe vystupuje Quasimodo a Esmeralda. Toto dielo písal Victor Hugo hlavne preto, aby upozornil na nutnú potrebu rekonštrukcie katedrály. Notre Dame sa stavala postupne, pričom sa spájali jednotlivé časti katedrály dokopy. Prvá vznikla už v druhej polovici 6. storočia západne od dnešnej hlavnej budovy. Výstavba dnešnej katedrály, ktorú môžeme obdivovať, trvala od roku 1163 do roku 1345. Zaujímavosťou je, že v roku 1804 sa v katedrále odohrávalo kuriózne korunovanie Napoleona I. za francúzskeho cisára pápežom Piom VII., pri ktorom síce pápež pomazal manželský pár Napoleona a Josephinede Beauharnais, ale v okamihu, keď mal Pius korunovať cisára, Napoleon mu korunu zobral a korunoval sa sám...

Po odchode z katedrály naše kroky smerovali k palácovému komplexu Louvre, kde sme si chceli hlavne obzrieť exteriér budovy, bývalého sídla francúzskych kráľov. Dnes je v Louvri umiestnené jedno z najväčších múzeí sveta.

Od svetoznámeho Louvre sme išli asi 5 kilometrov rovnou uličkou cez Parížske parky, rovno k Champs-Élysées, kde sa nachádza Arc de Triomphe, teda po Slovensky Víťazný oblúk. Víťazný oblúk, dal postaviť Napoleon Bonaparte na znak svojej sily a víťazstva vo všetkých vojnách, ktoré vyhral. Od Víťazného oblúka sa rozbieha osem veľkých avenue, podľa ktorých dostal aj pomenovanie.


Smerom k Champs-Élysées sme si dali aj rýchlu obedovú prestávku od miestneho predajcu rýchleho občerstvenia na ulici. Posadali sme sa v parku do tieňa a vychutnali sme si veľkú bagetu s párkom obloženú hranolčekmi. Typické francúzske jedlo všakže? Po prezretí Champs-Élysées a Víťazného oblúku sme išli pozrieť Sacre Coeur, ktorý sa nachádzal na kopci s výhľadom na celý Paríž.

Sacre Coeurje parížsky rímskokatolícky kostol a spolu s bazilikou minor sa nachádzajú v štvrti Montmartre, kde sú vďaka svojej polohe najvyšším bodom Paríža. Budova je dielom francúzskeho architekta Abadiea. Ak vstúpite do budovy môžete vidieť nádherné bronzové sochy, kde naľavo sa nachádza Jana z Arku a napravo Ľudovít IX. svätý.


Pri schádzaní zo štvrti Montmarte natrafíte aj na Mouling Rogue Paris, ktorý sme si len obzreli a ponáhľali sme sa na vlak, ktorý smeroval k Versailleským záhradám. Versaillský zámok sa nachádzal asi hodinu a pol cesty vlakom od centra. Keď sme konečne vystúpili, tak sme bežali k celému komplexu, aby sme si užili pohľad na zámok a záhrady pri západe slnka.

Po desiatich minútach od vlakovej stanice sa nám poskytol neskutočný pohľad na to, čo dal vybudovať Ľudovít XIV, teda Kráľ Slnko. Obrovský zámok lemovaný pozláteným plotom a monumentom Ľudovíta, kde bolo pristavených asi 50 autobusov s turistami. Versailles vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo Francúzsku, ako symbol absolutistickej monarchie.


Naše kroky smerovali hneď do obrovskej záhrady, na ktoré sa rád díval Ľudovít zo svojej zámockej terasy. Záhrada bola vybudovaná v barokovom štýle a pre mňa nevídaných rozmerov o rozlohe 800 hektárov. Na stavbe záhrady ale aj samotného zámku sa v tej dobe podieľalo viac ako 20.000 remeselníkov rôznych profesií. Pre porovnanie - Volkswagen Slovakia, čo je u nás najväčšia fabrika, má so všetkými zmenami dokopy okolo 10.000 zamestnancov. Museli tam muklovať ako mravce okolo svojej kráľovnej, v tomto prípade kráľa Slnko.V záhradnom komplexe tiež môžete nájsť 24 sôch z mramoru, ktoré boli vytesané na objednávku kráľa, ale aj iné množstvo mramorových dekorácií.

Vedeli sme, že celý park už nestihneme prejsť, lebo slnko už zapadlo a brány záhrady sa pomaly zatvárali. Videli sme to hlavné a došli sme si na svoje a opúšťali sme tento honosný kráľovský komplex s dobrým pocitom.


Na vlakovej stanici sme si už len rekapitulovali celý deň a tešili sa na pocit, keď si vyzujeme tenisky, ktoré v ten deň prešli vyše 20 kilometrov. Parížom som bol tak ohromený, že by tenisky zvládli ešte ďalších 10 kilometrov a nemyslel by som na následky. Inač rada, ktorú asi už väčšina z Vás vie. Neberte si nikdy nové tenisky na dovolenku, keď viete, že budete kráčať dennodenne. Ja som túto chybu spravil prvý krát v Madride a teraz zas v Paríži. Nepoučiteľný. Avšak musíte ma pochopiť, lebo Paríž je aj mesto módy a chcel som sa trošku nahodiť do nového.

Sme už na byte, neviem povedať či chvalabohu, po takom náročnom dni, alebo bohužiaľ lebo ďalší deň ráno opúšťame toto skvostné mesto, ktoré si zamiluje asi každý jeho návštevník. Balíme sa, lebo ráno ideme hneď prvým metrom na autobusovú stanicu a stade nás čaká autobus rovno na letisko. Zaspávame v sekunde a netreba nám ani deci vínka, lebo keby nohy vedeli rozprávať, asi by nám nadávali celú noc.


3. Deň

Lúčime sa s Parížom v autobuse, pričom sme zahľadení na Eiffelovú vežu rovnako, ako keď sme prichádzali. Nabalení suvenírmi a zážitkami, ktoré chceme vyrozprávať našim najbližším, nastupujeme do lietadla, smer letisko Bratislava.

Tipujem, že väčšina z Vás ma tuto destináciu vo svojom liste prianí na najbližšom zozname destinácii alebo už zaškrtnutú.

Stretávam veľa ľudí, čo sa boja navštíviť Paríž kvôli teroristickým útokom, ktoré v nedávnej minulosti otriasli mestom. Ale môj názor je, že čo sa má stať, sa stane a je jedno na ktorom kontinente a na akom mieste sa práve nachádzate. Čo sa má stať, sa aj stane a netreba myslieť dopredu a hlavne negatívne.


Autor a foto: Lukáš Morávek

Web: Na cestách s Lakym