Show big g0823922

​No haló! Jachta!

08.Aug 2017 | 00:00
Autor: Lukáš Zubo
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: chorvátsko

Vopred chcem všetkých upozorniť, že toto je môj prvý a možno aj preto dosť dlhý článok, pretože spisujem deň po dni, všetky zážitky a príhody, na ktoré som si spomenul. Je to preto, aby som vám čo najviac a najdetailnejšie priblížil týždeň na lodi, ktorý som strávil so starými známymi, ale aj novými priateľmi. V malom percente aj preto, aby som si mohol o pár rokov zaspomínať na každú jednu minútu tejto úžasnej dovolenky.


Kde sa začala myšlienka a kedy sme začali riešiť

Som chalan, čo rád spoznáva a zažíva nové veci. Ešte v dorasteneckom veku som chvíľu hrával hokej v Piešťanoch, kde som spoznal viacero chalanov. S pár z nich som v kontakte dodnes. Ako to už býva, jeden z nich pridal na Facebook fotku, ktorou začalo dobrodružstvo, ktoré vám chcem opísať.

Minulý rok zdieľal fotku na lodi, plachetnici s motorom. Hovorím si: „Wau, to chcem niekedy vyskúšať!". Tak som mu napísal, pýtal sa a dozvedel sa, že si robí kapitánsky kurz, aby mohol takéto lode riadiť a obsluhovať. Dohodli sme sa (po mojom miernom nátlaku), že ak o rok bude niečo také organizovať, zoberie ma. Deň sa stretol so dňom, a presne 5. mája sme sa začali baviť o výlete. Zatiaľ len úplne okrajovo, kedy, kam a koľko by to stálo. Slovo dalo slovo, odložil som všetky ostatné výlety na neurčito a prihlásil sa do posádky. Chalani zohnali ďalších ľudí a zrazu nás bolo 10. Na takýto počet logicky vychádzali 3 autá (lebo batožina). Zistili sme ale, že Misťo pôjde do Chorvátska o týždeň skôr s rodičmi a počká nás tam. Adam so Zuzkou zasa ostanú v Chorvátsku s rodinou pár dní dlhšie. Tak sme to vymysleli na 9-miestne auto. To zabezpečil časom Majo.


Posádka a spoločné stretko v Piešťanoch

Paťo, Majo, Simi, Adam, Zuzka, Baška, Miťo, Misťo, Sofo a ja. Osobne som poznal Maja a kapitána Paťa. Adama zbežne, hrali sme niekoľkokrát proti sebe. Paťo vytvoril skupinový chat, kde napísal všetky potrebné veci, ako približný harmonogram plavby, rozpočet, čo si treba zbaliť atď. Z písaného sa posádka zdala byť fajn, navyše sme naplánovali spoločné stretko pred plavbou, aby sme sa oťukali (výborná príležitosť uvedomiť si „nie, s nimi nepôjdem" a vyhovoriť sa na poslednú chvíľu pre hemoroidy alebo niečo podobné). Stretli sme sa, spoznali, pokecali. Už mi nič nebránilo ísť.

Čas do štartu výletu sa krátil, pribúdali rôzne otázky typu koľko čoho brať, či brať toto alebo hento a podobne. Gradovala aj zábava a srandičky, čo sa mi páčilo. Vedel som, že na lodi sa nudiť nebudem. Pár dní pred odchodom som bol v pohode, jasné, všetko stíham, zbalím sa dopredu nech nemám stres. Odchádzali sme v sobotu skoro ráno, v piatok poobede som ešte nebol zbalený. Stres ako krava. Trasu sme nechali v Paťovej réžii, lebo všetci sme vedeli o tom prd. Zato sme začali podrobnejšie riešiť peniaze. S Paťovou pomocou sme napočítali koľko bude treba, po dovolenke som zistil, že to vyšlo takmer presne. Misťo odniekiaľ zohnal nafukovačky (ďalej len zoologická záhrada), vybavil to aj so zľavou, tak si skoro všetci nahlásili. Keďže on už bol časom v Chorvátku, išiel som pre ne ja. Musel som ich vyplatiť a keďže sa nikto nechytal funkcie pokladníka, chopil som sa toho (hlboko som tento krok oľutoval).


Odchod a cesta

Je to tu. Deň S. Po kvalitnom štvorhodinovom spánku som si pobalil svačinu na cestu a vyrazil. Otec ma zaviezol do Piešťan, kde som na dohodnuté (po ceste v aute) miesto prišiel prekvapivo prvý. Po chvíli sa nás už deväť plavbychtivých ľudí zišlo a po nahádzaní vecí a hektolitrov alkoholu do kufra sme vyrazili.

Usadili sme sa a hneď som vedel, kto bude najväčší zabávač. Miťo sadol ku mne na zadné sedadlo s asi 0,3l Captaina Morgana vo fľaške. Vyštartovali sme okolo 7:30 a prvý sadol za volant Majo. Ako si Miťo začal postupne uchlipkávať, riešili sme organizačné veci ohľadom cesty, príchodu, lode atď. Po prechode Bratislavy vstupujeme na maďarskú diaľnicu. Z prázdnej cesty zrazu zápcha na prvej bráne. Všetci čakajú vonku na známky. My sme toto fantasticky vyriešili, keď Adam kúpil známku online. Pri pohľade na zástup asi 50 zúfalých ľudí sme dostali biznis nápad roka. Donesieme si stolík s PC a budeme ľuďom kupovať známky online za poplatok.

Adam, kedy začíname? Po čase schádzame z diaľnice a prichádzame ku kruhovému objazdu. Paťo hovorí Majovi, že doľava (v klasickom kruháči tretí výjazd vpravo). Majo v strese strháva volať doprava a úplne sa vyhol kruháču. Po 10 sekundách, kedy sme všetci mali hlavy v dlaniach nachádzame cestu na otočku a vraciame sa na správny smer. To už Miťo zalomil a oprel hlavu o sedadlo pre ním. Srandovne sa mu šmýkala hlava z jednej strany na druhú. Pred Záhrebom sme chytili jediné zápchy, ako sa valíme slimačím tempom, keď sa Miťo zobudil. Jemne podgurážený otvoril bočné posúvacie dvere a trošku si zakričal. Ako bol nahnutý, párkrát mu dvere riadne orazili chrbát. Potom úplne vystúpil, zapálil si cigu a kráčal vedľa auta. Vedľa nás samí Slováci a Česi, s nemým úžasom kývali hlavami. Pamätný je pre nás pánko s CZ poznávacou ŠPZ a s vlasmi „na Jágra". Kolónka však rýchlo postupuje ďalej a my sa tak blížime k vytúženému cieľu.


Príchod na loď a prvá noc

Sme tu. Sukošan. Náš prístav, naša marína. Už z diaľky vidíme stovky sťažňov a pocit napätia, že onedlho budeme na palube jednej z lodí, stúpa. Vystupujeme a okamžite si to smerujeme k mólu. Hľadáme našu jachtičku. Zrazu niekto kričí: „Toto je ona!" Naša Adriana. Paťo išiel vybaviť formality, my sme sa zatiaľ kochali a postupne začali z auta vykladať všetky veci. Tu sa už k nám pripojil aj Misťo. Na brehu bol voľne odložený vozík, tak sme neváhali a uchmatli ho. Všetko nahádzali doň a šup k lodi. Tam už čakal Paťo so všetkými papiermi, takže sme sa začali naloďovať.

Chvíľu nám to trvalo, Hrvoje s Draganom nám doniesli motor k člnu, povysvetľovali čo a ako a hneď aj zarmútili. Oznámili nám, že v najbližších dňoch bude Bura (severovýchodný vietor na Jadrane). Usúdili sme, že prvý deň bude lepšie ostať v maríne. Tým z nás opadol stres, pretože sme museli ísť do Zadaru na nákup potravín. Zatiaľ čo sme naberali 4 plné košíky jedla a vody, Majo s Misťom sa snažili vyreklamovať paddleboard, pretože nám chýbala jedna súčiastka, bez ktorej sa nedal nafúkať (chýbala nechýbala, pravda ostala v prístave). Neuspeli, tak sme museli dokúpiť ďalší kompresor. Navalili sme to znova do auta a išli späť. Niektorí sa chceli ísť najesť do reštiky, tak si zobrali auto a išli kdesi do Zadaru.

Ostali sme piati, tak sme si spravili studenú misu zo salámy, syru, zeleniny a mojich klobások, čo som kúpil doma. Šmakota. Keď prišiel zvyšok posádky z večere, sedeli sme ešte na palube a debatovali. Po ceste na WC do maríny sme s Misťom stretli dvoch psov, familiárne som ich hneď pomenoval Jožko a Miško. Po pár minútach hrania s nimi sme zistili, že Miško je vlastne fena, takže sa z neho stala Eva. Tomu už sa smiala aj Baška, keď išla okolo.



Nedeľa – 1. deň plavby

Sukošan – Kakan – Skradin

Ráno po prebratí baby spravili raňajky, išli sme sa osprchovať do maríny. Po niekoľkých inštrukciách od Paťa sme mohli celí natešení naštartovať motor, uvoľniť laná a vyplávať. Zamávali sme všetkým zvyšným plachetniciam a vydali sa na more. Prvý cieľ bol prístav Skradin vzdialený asi 15 km od Šibeniku. Chceli sme sa ale najprv okúpať, tak sme hľadali nejakú peknú zátoku, kde sa chytíme na bójku a užijeme more. Otok bolo to miesto, kde sme našli pekné miestečko a namierili si to priamo na bójku. Paťo nám vysvetlil čo a ako a išli sme chytať.

Bol som najbližšie, tak som chytil do ruky muringový hák a snažil sa zachytiť bójku. Ako sa občas stáva na hokeji v bráne, nechytil som. Nič sa nedeje, druhý pokus. Jedna polovica háku sa nám vyšmykla do vody. Majo duchaprítomne začal zo seba strhávať oblečenie a ako pravý člen NavySeals skočil po časť háku. Stihol ešte prevliecť lano vo vode očkom bójky a snažil sa mi ho podať, naše ruky sa však minuli presne o 0,9 cm. Tretí pokus. Ideme opäť s nabitým hákom, konečne chytíme bójku, ale čo čert nechcel, úchyt na háku sa zlomil! Smola nemôže trvať večne. Štvrtý pokus. Majo už s lanom skáče do vody, prevlečie cez bójku a podáva nám ho. Miťo ho chce chytiť, ale nechce, aby mu spadli okuliare, tak mi ich podáva v dúfaní, že mne nespadnú.

Osudová chyba a v sekunde sú v mori. Mám skočiť po ne? Kúpim mu nové? Ani som nestihol porozmýšľať a Miťo vraví, že sú z Ebayu. Táááky kameň zo srdca. Ale podarilo sa nám zabójkovať sa. Po prvýkrát. Od eufórie skáčeme do vody. Vyťahujeme okuliare, šnorchle, plutvy, nafukovačky, paddleboard a ideme sa močiť. Po usadení nalievame prvé drinky. Úplne prvý pohár šampusu musí ísť bohovi morí, pre nás Neptúnovi. Pripíjame a prechádzame na tvrdšie. Cuba libre (ďalej cubíčko) sa lialo celú plavbu potokom.

Tu si plním sen z výletu, šplhám na sťažeň. No, šplhám, Paťo ma vytiahol na lane. Ale treba aj pomáhať. 16 metrová výška, nič pre slabé žalúdky. Kochám sa prenádherným okolím, fotím ostošesť. Zrazu okolo prefrčala veľká výhliadková loď a vedel som, že bude zle. Šestnásť metrové (podľa Bašky) vlny a začalo ma knísať z jednej strany na druhú, no nebolo mi všetko jedno.


Okolo 22:00 sme konečne dorazili do Skradinu. Hľadáme voľné miesto na móle, všetko je plné. Tak ideme hneď prvý deň skúšať kotvu. Po tme. Chopil som sa ovládača a púšťal kotvu do vody, pomáhal mi Miťo.Paťo kričí zo zadu, že: „Keď uvidíš na reťazi značku, zakrič!" Svietime čelovkami, baterkami, mobilmi, nevidíme však nič. Odhadom mu na otázku koľko metrov je vo vode odpovedám „asi 15". „Ok, zastav to." So zadržaným dychom všetci sledujeme, či sa loď hýbe. „Vyzerá to, že stojíme," všetci potichu hovoria. Zakotvili sme. Na Paťovi je vidieť trošku stresu. Čo ak sa kotva uvoľní a narazíme do lodí okolo? Náš kapitán bol v pozore celú noc. My však plánujeme sprchy v maríne a nejaký bar. Chalani sa snažia naštartovať motor na člne, ani jednému sa to nepodarilo ani po 40 minútach. Sadám do člnu ja, do 3 minút je naštartované. To viete... Po skupinkách teda sadáme do člnu, Paťo sa vozí hore-dole. Sprchy sme nenašli, tak sadáme aspoň do baru na drink. Nikde nič, jeden otvorený bar. Objednáme drink, ale zmorení ideme hneď „domov". Voláme Paťovi, ten sa ide zase poslušne voziť 3x tam a späť.


Pondelok – 2. deň plavby

Skradin – Vodice

Ráno sa to isté opakuje s tým, že Adam so Zuzkou idú kúpiť lístky na výlet do Národného parku Krka k vodopádom. Čakajú v rade na výletnú loď(chápete, my sme týždeň na lodi a ešte aj na výlet ideme loďou), ostatní sa postupne schádzame pri nich. Po asi 10 minútovej plavbe sa dostávame do parku, vystupujeme. Všetci sme sa hneď rozbehli ... na WC. Ale potom už prichádzame k mólu, z ktorého je perfektný výhľad na vodopády. Adrenalín mi ale klesol po prvej sekunde. „To sa nedá ísť kúpať priamo do vodopádov?" pýtam sa ostatných pri pohľade na bójky okolo.

S nesúhlasnou odpoveďou som sa musel zmieriť a po pár fotkách pokračovať ďalej v túre. Obišli sme vodopády zľava i sprava. Vraciame sa k mólu, baby zašli na bagetu, chalani sadli a objednali polievku. Ja sa idem kúpať. Mám na to však len 10 minút, potom odchádza loď naspať do prístavu. Utekám z vody za chalanmi na polievku, tí už sa dvíhali, že polievku nemali. Super. Na lodi sa mužská nezadaná časť kochá prítomnosťou dlhovlasej krásnej blondínky, zazreli ju aj Paťo s Miťom z našej lode keď sme išli okolo. Vystupujeme, vraciame sa po skupinkách späť. Paťo odviezol dve skupinky na loď, tretia však dlhší čas nikde. Zazreli sme Paťa ako pláva a ťahá si čln. Spadol? Pýtame sa sami seba. Baška panicky kričala na lode okolo, aby mu niekto pomohol. Všetko v pohode, dva člnky za ním vyrazili, jeden pánko ho odtiahol ku nám. Došiel mu benzín, kto by to bol povedal. Keď už sme boli komplet, pred odchodom do Vodíc sme obedovali.

Baby spravili úžasné vrepíky starej matere ako som to nazval. Tortily s tuniakom, zeleninou a dressingom. Ako dezert sme dostali banán v čokoláde a so zmrzlinou. Za toto a vlastne aj celé varenie majú baby veľkú pochvalu. No ale nebudeme to preháňať. V diaľke sme zahľadeli veľký obrys, je to loď, čo vyzerá ako hotel alebo hotel, čo vyzerá ako loď? Skoro sa strhla bitka, kto má pravdu. Parkujeme, pomohli nám dvaja postarší páni, nechali sme im za to malý obnos peňazí. Potom nám iný pánko prišiel skasírovať, normálne vytlačil bloček. Vedľa nás rodinka Francúzov, strašne uhladení ľudia. Asi 14-15 ročný syn sa voľačo učil (!), dcéra si čítala. Miťo pustil francúzsky rap a chalanko sa hneď chytil, pokýval hlavou a usmial sa. O pár sekúnd som ale videl ako si potichu spieva, beťár jeden. Za hodinku sme videli parkovať inú slovenskú loď, Baja 3. Peter, chlapík zo Žiliny, prišiel za nami. Pokecali sme, načerpali inšpiráciu kam sa plaviť, veľmi dobre nám poradil. On nechal chlapíkom za parkovanie 2 fľaše vína. Celý večer chodili za nami ako máme upratovať všetok odpad z mora. Ráno chlapíkov nikde, ale fľaše tam ostali, potkani špinaví.

Po ceste do sprchy míňame čln s padákom na parasailing, keď nás počuli, že sme Slováci, ozvali sa po česky, že nám spravia cenu. Pozerám na Maja, ale ten „ je unavený", že možno zajtra. Tak si kupujeme zmrzlinu (ďalej sladoled), také veľké kopčeky som ešte nevidel. Adam vyťahuje gitaru, lenže zisťujeme že v jeho veľkom reperotári sú 3 (slovom tri) pesničky. Opri sa o mňa, Nedá sa újsť, Vyvedený z miery. A tak ich hrá stále dokola, iba mení poradie. A takto to bolo celú plavbu.

So západom slnka sme sa zišli na móle pri svetielku, popíjali a kecali. Tu niekde „vzniklo" spojenie „no hálooo!". Používali sme to skoro stále. Pri pití, na baby, všade. Preto o to ďalej nebudem písať, len aby ste vedeli prečo taký názov cestopisu. Sedeli sme tam hádam aj 4 hodiny. Všetci sa tešili do mesta do barov, Miťovu polhodinku sme odkladali asi 5-krát. Konečne sme v bare, objednávame drinky, už sme v pohode, začíname tancovať. Ostalo len torzo skupiny. Paťo bol v najväčšom rauši, akoby bol v bare prvý raz. Nechceli sme ho tam s Misťom nechať samého, ale aj to nás omrzelo. O 4 sa posledný vraciam na loď, v bare ostal Paťo sám.


Utorok – 3. deň plavby

Vodice

Z plavby nakoniec nevracal nikto, ani Zuzka, trávilo však z iného dôvodu. Nebudem menovať. Ranná sprcha a raňajky v reštike, všetci sme si dali vynikajúcu omeletu so syrom a šunkou. Konečne sa mipodarilo Maja presvedčiť na parasailing, a tak kráčame k hotelu čo vyzerá ako loď. Vybavil som zľavu na dlhšie lano, musíme však ešte čakať, kým sa čln vráti, tak sadáme na jedno točeno. Čln sa vrátil, a tak nastupujeme ešte s jedným párom. My ideme až druhí, tak sledujeme techniku vzlietnutia a pristátia a ideme na to.

Majovi prišlo zle pri pohľade akým uzlom je zaviazané lano čo nás drží, ale už mu nedovolím cúvnuť. Sme na 450 metrov dlhom lane od člnu, výhľad hore bol nádherný. Pred pristátím nás ešte šupli do vody, čo nás dosť osviežilo. Chlapi nás vyhodili na móle pri našej lodi a spokojní sme opisovali zážitok posádke. Plávame ďalej na more, ale stopa z Vodíc je u nás hlboká. Hľadáme zátoku, kde by sme znovu chceli rozbaliť zoologickú záhradu, potápať sa a kochať sa krásne čistou vodou. V jednej menšej zátoke bolo piesočné dno, a tak nám ani po viacerých pokusoch nechytila kotva. V ďalšej sa situácia opakuje, tak Paťo putuje s loďou k brehu motorom, od brehu vetrom.

Strašne rýchlo, asi o 40 minút konečne vyskakujeme. Vietor bol celkom silný, takže pre istotu vyhadzujeme fendre. Simi s Baškou sedia na Pegasovi, pýtajú si lano. Hádžeme im ho s tým, že veď sa uviažu o loď. Ale ony odplávali a držali ho v ruke. Na záchrannú akciu sa vydáva Majo na paddleboarde. Dosť sa natrápil, chudák. Simi kopala jedným smerom, Baška druhým. Ja so Zuzkou sme v pohode na jednorožcovi, celkom sa aj bavíme. Baby sú už na lodi, ale Pegas uletel. Dobehneme ho a smerujeme naspäť do Vodíc.


Streda – 4. deň plavby

Vodice–Opát

Po druhej noci vo Vodiciach ráno vyrážame na ďalšiu cestu. Vydáme sa smerom k ostrovom Kornati ako nám poradil Peter zo Žiliny. Vidíme veľa krásnych miest, ale prichádzame k zátoke Opát. Prvá loď na móle má Slovenskú vlajku, takže parkujeme vedľa nej. Partia 40-50 ročných chlapíkov so synmi na pánskej jazde. Zisťujeme cenu za parkovanie, 900 kn nám skoro vybilo šiby. Ale ak budeme jesť v reštike, máme to v cene. Rozhodovanie nám dlho netrvalo a o chvíľu sme kráčali popri veľkom akváriu s homármi. Chlapci zošaleli a hneď vedeli čo chcú jesť. Homáre, ryby a podobne. Tu sa teda ja, zarytý anti-seafood jedák, nenajem. Z čašníka vyletelo, že majú aj steaky. Moje srdce zaplesalo a s pokojom si sadám za stôl. Po predjedle sa len zaprášilo a už nám nosia špeciality.

Prvý je homár pre Miťa a Misťa. 1 kg a z toho asi tak 150 g niečoho, čo sa označuje ako mäso. To ja fakt nemusím vidieť a tak napäto očakávam svoj steak. Prichádza mi hneď po rybách pre zvyšok. Pri účte sa nám trošku zatočila hlava, ale za kotvenie, výborné jedlo a krásne okolie sa to oplatilo. Trávi nám na lodi a my rozmýšľame čo ďalej. V tom sa Misťo s foťákom a Miťo s dvoma košeľami vydávajú na túru. Z diaľky vidíme, ako Miťo hádže pózy a mení košele. To je daň za dokonalú fotku na sociálnej sieti. Obúvame sa a ideme za nimi.

Pamätáte sa na „Jágra" z diaľnice? Tak presne toho pánka sme stretli na vrchole. To on nám spravil túto super fotku so západom slnka. Ten sme si riadne vychutnali, výhľad bol skutočne nádherný. Schádzame dole a pripravujeme sa na párty. Ako popíjame, šéfinkovia od vedľa sa k nám pridávajú a púšťajú riadne hity. Vyspevujeme dlho do noci, zrazu na móle Taliani prosia, aby sme boli tichšie. Čo to znamená pre nás? Zosilňujeme hudbu a spev. Už sa neobjavil nikto, asi nemali odvahu. S postupujúcim časom ale ľudia odpadávajú a hudba tíchne, až Adam jednému od kolegov vytiahol gitaru, a ten to okomentoval slovami: „Oh my f***ingGod!" Bol dosť unavený, a tak mu hra vôbec, ale že vôbec nešla. Tak sa gitary chopil Adam a zahral obligátne poradie playlistu 1,2,3. Počas nášho hrania a spevu Misťo nezaháľal a nafotil neskutočné fotky oblohy. Potom, ako všetci odišli, si líham na palube a rozplývam sa a zaspávam pri pohľade na jasné hviezdy.


Štvrtok – 5. deň plavby

Opát – Dugiotok – Saharun

Po noci na palube ma zobúdza ktosi skoro ráno. Čo si malý chalan? Už ani neviem kto to bol, ale nasral ma. Klasicky upratujeme a začíname plánovať. Smerujeme do národného parku Telaščica na slané jazero Mir. Parkujeme na bójke a ani sme sa nestihli nadýchnuť a už bol pri nás čln s dvoma chlapíkmi. Samozrejme, nás chceli skasírovať. Dohadujeme cenu, lebo nechceme tam ostať celú noc, aby nám dali nejakú zľavu. Silné osobnosti sme, takže je to vybavené. Obligátna trojotočka na člne a sme na brehu.

Prvá zástavka WC. Po asi 5 minútach prichádzame k jazeru, ale ešte sa nejdeme kúpať. Paťo nás berie hore briežkom na krásne útesy. Ak ma pamäť neklame, jediná naša spoločná fotka, kde sme ozaj všetci. Užívame výhľady, fotíme, oddychujeme. Po ceste späť sa ja s Misťom kúpeme, ale to sme robiť nemali. Zlomil som vo vode selfietyčku. Odvtedy som bol celý čas smutný (ale nie). Pri mólach kupujeme sladoledy a ideme späť na loď, to už ale chlapci plávame. Rozbaľujeme zoologickú a užívame. Pohodu. Nastupuje Adam s gitarou a dnešným repertoárom v poradí 3,1,2.

Na večer sa vydávame na cestu do Saharunu, kde budeme kotviť. Uchmatli sme bójku Slovákom, ktorí na nás na oplátku kričali nezverejniteľné výrazy. Boli to ale Paťovi známi, takže po príchode ich osočujeme ešte horšími výrazmi. Zisťujeme, že je niečo so záchodmi. Baby to, samozrejme, hodili na chalanov, že nesplachujeme. Nikto si nebol ničoho vedomý, takže jedným dnu druhým von (sorry, baby). Takže chalani púšťame malú zozadu lode, baby musia vydržať. Ideme na pláž hľadať voľačo pod zub a Miťovi cigarety. Prvé sme našli, druhé nie. Po ľahkej večeri sa vydávam s Miťom na preskúmanie okolia. Bohvie ktorým smerom, a tak vybavujem odvoz u barmanov. Sadáme dozadu na pickup a čakáme ako ďaleko. Asi o 27 sekúnd zastavujeme a šofér kričí, že sme tam.

Díky, chalani, neskutočne ste nám pomohli a ušetrili cestu! Ach. To už ale púšťam navigáciu a asi o 500 metrov prichádzame do kempu. Všade samí Česi, dokonca aj obsluha v reštaurácii. Cigy ale nemali, a tak pokračujeme ďalej do dediny. Tam sme našli grillhouse a market, v prvom nemali a druhé zatvorené. Smutní sa vraciame späť, ale obloha bola krásna, a tak si užívame chvíľu ticha. Paťo s chalanmi zatiaľ stretli ďalších Slovákov, podobnú partičku ako sme boli my. Takže berieme fľaše a ocitáme sa na ich lodi. Bolo tma, vypité, baby, Miťo už chytal atmošku... Ale o tom inokedy.



Piatok – 6. deň plavby

Saharun – Sukošan

Po párty sa zobúdzame prekvapivo skoro, niečo po ôsmej hodine. Keďže je to posledná možnosť okúpať sa, vyťahujeme kompresor a fúkame zoologickú záhradu. O deviatej už s Paťom sedíme na zvieratách, v tom nám Adam podáva raňajky. Müsli v mori som teda ešte nejedol, ale boli výborné a vychutnávam si to. Odovzdávame taniere a spätne dostávame poháre s kubíčkom. Toto je servis, na aký by som si vedel zvyknúť v sekunde. Tak sme sa vykotili skoro všetci a užívali. Opäť sa však prejavila absencia cigariet u Miťa, a tak dostal potrebu ísť do „mesta". Nikto sa nemá k činu, a tak sa obetujem a idem s ním, v tom sa pridal aj Sofo.

Po ceste sa pýtame starých známych v plážovom bare, nič. Rátali sme s tým, a tak ideme do neďalekého kempu. Nič. So zdvihnutým obočím ideme do blízkej dediny, kde sme boli včera, nič. Vedľa obchod, zavreté. Piatok 12:00 a zavretý obchod, kde sme, v Somálsku? Mimochodom, dedina mala príznačný názov, pozri fotku. Spomeniem si, že medzi plážou a dedinou, v ktorej sme, bola ešte jedna odbočka. Skoro s plačom sa vydávame na cestu. Po asi pol hodine prichádzame k obchodu, Miťo doplnil zásoby nikotínu a ja so Sofom zásoby vody. Na výjazde z dediny stopnem auto, ušetríme nohy a čas. Na pláži sme hodili rýchly obed, cheesburgre. Sofo vo svojom našiel aj bonus, červíčka v šaláte. Z diaľky vidíme naše nafučky, takže máme ešte čas. Posledné šnorchlovanie, fotky a videá z vody. Paťo stretol svojho inštruktora Jirího, ktorý nám pomohol vypumpovať záchody, pokecali sme a spolu 3 lode s našimi vlajkami sa neskôr vydali spoločne na záverečnú plavbu do Sukošanu. Adam s Miťom si ešte vo Vodiciach kúpili hračkársku udicu za asi 10 eur na ryby. Majo sedel na paddleboarde a umýval riady, chalani nahodili. Normálne, do 30 sekúnd ju mali na háku.

Prvá sa púšťa späť do vody, takže šup a chytajú ďalej. Škoda, lebo už nechytili ani jednu. Paťo mi pomohol zavesiť hojdaciu sieť (v posledný deň) a hneď som sa do nej s pivkom usadil. Výhľad vpredu nádherný. Vystriedal som sa s Majom a už keď sme videli Zadar, Sofo zvolal: „DELFÍNY! TAM!" Všetci začali ukazovať prstami, vtom zozadu krik: „ČO SA DEJE? KTO SPADOL?"Paťa skoro vykotilo, že čo sa stalo. My sa však kocháme pár sekundami záberov, po ktorých sme všetci túžili. S krátkodobou nostalgiou o chvíľu prichádzame do Sukošanu, čerpačka je už zavretá, tak ideme parkovať. Zvládli sme to bravúrne, Paťko sa každým dňom lepší a my s ním. Pred nami posledná noc. Sprcha a ideme do Zadaru. Hľadáme nejakú reštiku, všetko zavreté, a tak sa musíme uspokojiť s trojuholníkmi pizze. Sedíme v celkom frekventovanej uličke, a tak by sme (chalani) kľudne mohli vytiahnuť cedulky s číslami a hodnotiť okoloidúce slečny. Simonke sa spravilo zle, a tak odchádzame. Chvíľu pokecáme a ukladáme sa spať. Tretí deň po sebe chcem spať na palube. Vyskúšať to chce aj Adam, ale len na „polhodinku". Tak som sa uložil síce na palube, ale na tvrdom a čakám.


Sobota – odovzdanie lode

Sukošan

O pol 8 ráno ma Adam po „polhodinke" zobúdza, že už mu stačí. Hovorím si fajn, díky, Adam. Ešte chvíľu zdriemnem. Musíme ešte natankovať, tak opúšťame parkovacie miesto a priťahujeme sa k pumpe. Vyťahujem peniaze v očakávaní veľkého účtu, ale ostávam šoknutý. Neminuli sme ani 80 litrov nafty. Za takmer celý týždeň plavby na motor. Takže s radosťou zaplatím a pečiem si to skokom na loďku, aby sme sa vrátili na naše miesto.

Koniec. Dovolenka je fuč. Po pobalení vecí a „ dôkladnom" uprataní sme zavolali Dragana a Hrvojeho. Paťo sa s nimi prešiel po lodi, po narážkach na vytrhnuté dvierka im nechal nejaký cash aj za umývanie lode a utekal za nami. Po poslednej sprche sme všetko nahádzali do auta a chceli odísť. Chceli, lebo nebol všetkým dňom koniec. Zistili sme, že sa nám utrhol remeň na posilňovači. Chalani skúšali amatérsky opravovať, tak sme s Miťom zašli do neďalekého obchodu, nakúpili svačinu, sadli do tieňa auta a jedli. Po sérii telefonátov do rental firmy a známym, sme ho vytiahli, našli najbližší servis a išli rovno tam. Paťo sa ujal šoférovania a zároveň posilňovania rúk. Fučal a my s ním, lebo nešla ani klíma.

Po 5 minútach sme prišli do servisu, borci nám povedali čo to bude stáť. Po chvíli došli, že sa to predraží, pretože s remeňom sa utrhla aj napínacia kladka. 100 € nad plán, čo nám však potom rental firma preplatila bez problémov. Po hodine berieme faktúru a vydávame sa smer domov. Sledujeme navigácie a správy a s hrôzou zisťujeme info o niekoľko hodinových zápchach. Tak sme radšej zabočili v Zadare do reštiky, kde boli chalani prvý deň, a dali si pizzu. Že veď zápchy budú aj po obede. Sofo si objednal syrom plnenú tak, že sme ju ani traja nedojedli...


Vyúčtovanie fixných nákladov

Vypíšem celkové náklady za všetkých, treba si to vydeliť počtom osôb, nás vyšli tieto fixy okolo 550-600 € / 1 osoba. Za kotvenie v marínach sú rôzne poplatky, veľa záleží od trasy plavby. Niekoľkokrát sme mimo rozpočtu boli na raňajky/obed/večeru v reštaurácii, rátajte aj s tým. Samozrejme,skipper, my sme mali Paťa.

  • 3500 € prenájom lode
  • 750 € plachta, motor do člna, nevratná záloha, upratovanie lode
  • 100 € nafta do lode
  • 450 € kotvenie v marínach (záleží od plavby, my 4x)
  • 800 € prenájom auta (300 € vratná kaucia)
  • 800 € strava
  • 180 € nafta do auta
  • 80 € mýto na diaľniciach
  • 24 € maďarská diaľničná známka
  • 45 € parkovanie auta v prístave
  • +cca 100 €/deň za skippera


Packing list

  • Plavky, iné kraťase vhodné aj na kúpanie
  • Dlhé nohavice (tepláky na loď, rifle do mesta)
  • Mikina (ideálne ľahká nepremokavá bunda)
  • 2 Tričká
  • Košeľa (do mesta)
  • Klobúk alebo šiltovka
  • Uterák
  • Slnečné okuliare
  • Krém na opaľovanie a po opaľovaní
  • Hygienické potreby (pasta, kefka, šampón, deodorant,...)
  • Sprostosti ako Activity, karty, šnorchle, plutvy, lopty, farby na telo, slamky, dáždničky, ...


Po dovolenke

Pri doznievaní dovolenkového režimu bolo ešte mojou povinnosťou sťa by pokladník spraviť záverečné vyúčtovanie. Pretože sme jemne podcenili skladačku pred dovolenkou, museli sme doplatiť Paťovi všetko, čo platil kartou a Misťovi za prenájom paddleboardu. Po sérii pripomienok a zabudnutých vecí sme dospeli k záveru. Každý to schválil, a tak sme porozposielali peniaze a uzavreli túto vec. Náklady trošku viac rozpíšem nižšie.

Ostatne všetky informácie nájdete na odkazoch nižšie, alebo odpíšem každému zvlášť (FB: LucasZubs)

Chalani pozbierali od všetkých videá a začal strihať jedno prierezové celou dovolenkou (viď nižšie). Misťo upravoval fotky (väčšina v článku je jeho, viac môžem poslať každému, kto sa prihlási). A tak si púšťame video a fotky dookola a spomíname ako nám bolo super.

Každému jednému odporúčam toto absolvovať, mladší sa vyjašia, starší si užijú plavbu.

Netreba sa báť ani neznámej posádky, spoznal som super ľudí s ktorými sa dalo pokecať, vypiť si a zabaviť sa na toľko, že už plánujeme ďalšiu plavbu a iné dovolenky.


Autor a foto: Lukáš Zubo


Fotky verejný album na FB: https://www.facebook.com/lucas.zubs/media_set?set=a.10212490610573676.1073741828.1634782280&type=3&pnref=story

Kontakt FB: https://www.facebook.com/yachtpartyskcz/?fref=ts

Kontakt IG: Yachtparty.com


Krátke video: