Nápad na "solo backpacking" sa zrodil niekedy v polovici novembra. Čakal ma mesiac a pol jarných prázdnin. Kritéria na výber boli jasné; zaletieť si niekam kde je: 1) teplo, 2) lacno a 3) exoticky. Nemusela som veľa rozmýšľať, ako študentka v Číne mám to čo som hľadala rovno pod nosom: rozhodnutie padlo na juhovýchodnú Áziu. Pobalila som sa do ruksaku, na poslednú chvíľu kúpila foťák, zajednala som si hostel na prvú noc a 11. januára som pristála v Bangkoku s nasledujúcim plánom cesty: Thajsko-->Laos-->Kambodža-->Vietnam/alebo pokiaľ vystačím s rozpočtom.
Nemala som konkrétnejšiu predstavu toho čo by som rada videla. "Nechám si poradiť od ostatných cestovateľov", ospravedlňovala som si tak svoju pohodlnú povahu nepripravenosti. Musím ešte podotknúť, že som vôbec netušila, aký je solo backpacking trendy. Od prvého dňa som po hosteloch stretávala kopec ľudí cestujúcich na vlastnú päsť. A to najmä samé ženy - solo cestovateľky. A tak sa stalo, že keď som na druhý deň študovala mapu Thajska a vyberala si nasledujúcu destináciu, prisadla si ku mne Austrálčanka a dala mi tipy na ostrovy na juhu. Pridali sa ďalší, každý hodil do pléna rady z vlastnej skúsenosti a zoznam must see ostrovov bol na svete. Cestovanie po Thajsku je tak jednoduché a dobre zorganizované, až vás to môže prestať baviť. Resp. hneď sa prestanete cítiť ako cestovateľ - dobrodruh.
Cesta na ostrov
Zašla som do cestovnej agentúry a kúpila si výlet na prvý ostrov Kho Lantu. Zaplatila som 800 bahtov (1€ = 39,42 bahtov) - určite zjednávajte, ceny v agentúrach sú "fixne" nastavené o niekoľko stovák vyššie. Cesta autobusom trvala vyše 10-12 hodín. Ráno sme zastali na samotke, kde nás nálepkami rozdelili podľa ostrovov a postupne nás začali vyzdvihovať minivany. Ten môj ma odviezol do provincie Krabi, kde sme od deviatej do jedenástej rána mali čakať na trajekt. O dvanástej nás vyzdvihol ďalší minivan a nasledovali dve hodiny cesty. Trajekt sa nekonal, resp. z nejakého dôvodu naložili aj náš minivan na more a plavba trvala asi dvadsať minút. Doteraz neviem čo sa stalo s dvojhodinovou plavbou na dvojposchodovom trajekte, ktorú mi v agentúre opisovali. Cesta trvala dokopy 20 hodín a keď som sa konečne o tretej poobede ubytovala, nechcela som viac než skočiť do mora.
Hoci zväčša platí, že juh Thajska je drahší ako Bangkok a sever krajiny, Kho Lanta ma prekvapila prijateľnými cenami. Za noc v hosteli som zaplatila 10 eur. Náročnejší si tu vedia nájsť bungalowy priamo na pláži, alebo komfortné hotely, ktorých cena začína od 30-40 eur. Ako je to už zvykom v Thajsku, o thajské jedlo nie je núdza ani na ostrove. Všade nájdete Pad Thai, Papaya šalát, opekanú ryžu, zy vyše 30 bahtov. Na ostrove je niekoľko supermarketov kde si v prípade potreby viete kúpiť potraviny, repelent, plavky, opaľovací krém.
Kho Lanta je perfektným miestom na relax, to znamená, že ostrov sám o sebe neponúka veľa aktivít. Pozdĺž západného pobrežia je deväť pláží, ktoré nie sú preplnené turistami, čo je milým prekvapením ak práve prichádzate zo susedného Phuketu, alebo Phi Phi ostrova (o tom neskôr).
Ostrov je dlhý vyše 30 km, preto na preskúmanie každého zákutia potrebujete odvoz. Takú vzdialenosť nechcete kráčať, alebo zakaždým prekonávať na bicykli. Platiť si každý raz za tuk-tuk tiež vyjde draho a po chvíli to už ani nie je to zábava. Preto som si za 200 bahtov (5 eur) prenajala motorku. Vôbec nie je potrebný vodičský preukaz, stačí ak presvedčivo prikývnete, že s jazdením máte ako-také skúsenosti. Ja som na motorke nikdy predtým nesedela - vonku pred obchodom mi Brit vysvetlil ako naštartujem a pohnem sa a o pár minút som sa do jazdy na motorke zamilovala. (O pár dní som na severe stretla Nemca, ktorý by sa bol tiež iste zamiloval keby hneď prvý deň nemal celkom vážnu nehodu a neskončil celý dobitý. Treba jazdiť opatrne a zakaždým nosiť prilbu.)
Najviac ma dostala ľudoprázdna zátoka na juhu ostrova s čistou a pokojnou plážou a miliónmi krabov.
Zmeškaný trajekt
Po dvoch dňom som mala kúpený lístok naspäť do provincie Krabi na pláž Ao Nang. Keby som vedela, že Ao Nang je najzaneprázdnenejšia a najturistickejšia plážová oblasť v provincii, určite by som sa jej na míle vyhla. Nie som práve fanúšikom turistických miest. To však neznamená, že vy by ste si na nej nenašli to svoje. Na pláží je množstvo barov a reštaurácii, na neustály ruch však vďaka pláží samotnej viete rýchlo zabudnúť. Vďaka popularite a vysokej návštevnosti Ao Nangu nie je problém nájsť lacné ubytovanie s vysokými štandardmi. Pre aktívnych pláž ponúka nekončiaci zoznam aktivít od šnorchlovania, potápania, plavby loďou na okolité ostrovy, či kitesurfing.
A ak predsa len hľadáte trochu samotky, Ao Nang je obklopený kopou malých miestnych ostrovčekov s priezračným morom a najmä nedostatkom turistov. Obľúbená je pláž Rai Leh vzdialená 20 km od Krabi. Obkolesená vápencovými kopcami, na ktorých prebiehajú kurzy horolezectva, pláž je známa čistým bielym pieskom. V okolí sa nachádzajú skalné útvary a jaskyne vhodné na denný výlet.
Len 20 minút plavby na člne od Ao Nangu sa nachádza jedna z najkrajších pláží na svete. Zdá sa, že Phra Nang ponúka všetko čo náročný turista hľadá - dlhý pás bielych pláží rámovaných masívnymi útesmi a pokoj od dopravného ruchu, ktorý ešte nestihol pláž poznačiť.
Party mesto na ostrove z Pláže
Aby som nezostala zaseknutá na Kho Lante, potrebovala som sa rýchlo pohnúť ďalej na iný ostrov. Podarilo sa mi vymeniť si lístok zmeškaného trajektu za plavbu na Phuket. O hodinu som už sedela na poschodí skutočného trajektu s medzizastávkou na Phi Phi ostrove (nejakým šťastím som dostala open-ticket, takže som mohla vystúpiť a nastúpiť kedy som chcela). Nie je náhoda ak vám názov ostrovu znie povedome - natáčali tu film Pláž s Di Capriom. A práve spojitosť so známym americkým filmom sem odvtedy láka obrovské množstvo turistov.
Z ostrova vyrástlo doslova party mesto, v ktorom na každom rohu nájdete tetovacie štúdio a thajskú masáž (so šťastným koncom). Najmä v noci to tu ožíva - raj na zemi pre britských a austrálskych turistov. Za sto bahtov sa predávajú vedierka s whiskey a kolou a ak máte ubytovanie vedľa pláže, nečakajte že sa vyspíte. Do svitania to tu žije hudbou a tancovaním, hoci práve nad ránom pláž vyzerá ako po apokalypse. Kým sa však vyberiete na pláž k moru, všetko je upratané a pripravené na nový deň. Hoci je Phi Phi absolútne bláznivým miestom, myslím si, že stojí za návštevu. Kurzy šnorchlovania a potápania sú tu jedny z najlepších v celom Thajsku. Za lacno si môžete prenajať kajak a zájsť si "opičiu pláž". Horolezectvo, skákanie z útesov, rybačka, hodiny jógy na pláží sú len zlomkom z ponúkaných aktivít. Koniec koncov, aj tá party za to stojí.
Turistický Phuket
Po návšteve Phi Phi ostrovu som sa vybrala na Phuket, 48 km dlhý ostrov, najdlhší v Thajsku. Phuket je skutočne obrovský a tak ľahko zabudnete, že ste vôbec na ostrove. Zdroje tvrdia, že Phuket je najbohatšou provinciou v Thajsku a žije tu vyše 300 tisíc ľudí. Ročne sem zavíta okolo 5 miliónov turistov (Slovensko v minulom roku navštívilo 4,3 milióna turistov). Nachádza sa tu letisko čo môže prísť vhod ak sa chystáte preskúmať len juh Thajska.
Hoci je Phuket absolútne preplnený turistami, máte k dispozícií niekoľko pláží a priľahlých ostrovov, takže si ľahko nájdete pokojné privátne miesto. Dôležité však je, že Phuket nie je len o samotných plážach. Ostrov ponúka thajskú kultúru, históriu, prírodu a nočnú zábavu. Ja som navštívila sochu bieleho Budhu a budhistický chrám Wat Chalong. Avšak mojou najobľúbenejšou aktivitou bol výlet na kajaku pomedzi útesy. Na moje sklamanie, ani tu som však nebola sama. V tom istom čase sa na výlet vybrala aj skupinka ruských turistov, ktorí majú podľa všetkého Phuket v obľube.
Keďže som od všetkých počúvala, že pláž Patong, najobľúbenejšia na ostrove, je ďalším bláznivým party miestom, veľmi rada som sa mu tento raz vyhla. Ak však zmeškáte party na Phi Phi ostrove, určite sa choďte na Patong pozrieť. Tri kilometre dlhá pláž je plná barov a reštaurácií. Najznámejšia ulica Bangla v noci ožíva a verím tomu, že je pekne divoká. Vďaka nočným klubom a kabaretným šou si môžete byť istí, že v Patongu narazíte na povestných thajských ladyboys.
Po vyše siedmich dňoch som sa musela s thajskými plážami rozlúčiť a vybrať sa opäť na sever. Čas sa krátil a čakala ma ešte Ayutthaya, Chiang Mai a Pai - pokojné, prírodou obkolesené a chladnejšie miesta na severe Thajska (na moje sklamanie tiež preplnené turistami). Z Phuketu do Bangkoku ma autobus stál 600 bahtov (15 eur) a cesta trvala desať hodín. V autobuse sme dostali deky, občerstvenie a v noci nás na zastávke v reštaurácií čakala na stoloch večera. Thajci skutočne vedia aký servis ponúknuť turistom.
Mrzí ma, že som nemala na ostrovy viac času. Ak sa do Thajska znovu vrátim, určite sa chcem pozrieť na Koh Chang, Koh Samui, Koh Tao a Koh Lipe. Hoci som zistila, že nie vždy sa oplatí veriť odporúčaniam ostatných backpackerov a pri cestovaní jednoznačne platí - sto ľudí sto chutí - rada by som sa sama presvedčila, ktorý z ostrovov za to stojí najviac.
Najvhodnejším obdobím na návštevu thajských pláží sú mesiace od novembra do apríla, mimo dažďovej sezóny kedy teplota dosahuje 30-35°C. Možno teda o rok znovu do Thajska zavítam, ale tento raz si cestu aspoň trochu naplánujem.
Autor a foto: Viktória Fričová
