Hoci je Škótsko považované za súčasť Veľkej Británie, pôsobí ako samostatná krajina plná krásnych zvykov, tradícii, či príbehov nad ktorými sa vznáša hmla škótskej Vysočiny. Skrýva v sebe obrovské množstvo malých rybárskych dediniek, jazier, údolí a ruín hradov, no medzi najväčšie drahokamy krajiny patrí slávne Lochnesské jazero okorenené o svetoznámu príšeru a nádherný, stredoveký Edinburgh, ktorý nikdy nespí.

Na brehu Lochnesského jazera

Škótska vysočina zaberá podstatnú časť celej krajiny a práve ona akoby Škótsku vdýchla dušu. Tvorí je nespočetné množstvo údolí, kopcov, riek a jazier a každú hodinu sa tu mení počasie na čo si musí každý zvyknúť. Jazier má Škótsko toľko, že by sme ich ani nespočítali, no len jedno jediné je slávne takmer na celom svete. Jeho meno je Loch Ness, alebo ak chceme Lochnesské jazero a ako náhle sa vysloví jeho názov, v mysli sa objaví tajomná Lochnesská príšera. Bránou k jazeru sa po „objavení" príšery stalo malé mestečko Drumnadrochit, ktoré legendou doslova žije.

Na malom priestore stoja dve múzea so zaručenými informáciami a návštevník si môže kúpiť podobizeň príšery na hrnčekoch, magnetkách, tričkách alebo plyšové „lochnessky" na hranie pre deti. Každý sa tu aspoň na chvíľku zastaví, no Drumnadrochit nie je skutočným cieľom. Ten leží pár kilometrov odtiaľto na brehu jazera Loch Ness. Západný breh na sebe nosí perlu v podobe ruiny hradu Urquhart z 13.storočia. Mnohí sem prichádzajú s malou dušičkou, že práve oni zahliadnu onoho tajomného tvora, ktorý podľa legiend žije v hlbočiznom jazere. Prvé očarenie z nálezu príšery prišlo v roku 1933, kedy mal manželský pár pozorovať príšeru v tesnej blízkosti jazera.

Od tohto momentu sa s originálnymi svedectvami rozsypalo vrece, hoci ako budúcnosť ukázala, všetky boli vymyslené či diskutabilné. Lochnesská príšera nie je však len výsledok modernej doby, ale v starých kronikách sa spomína aj 6.storočie a príbeh sv.Kolumba, kedy mali ľudia tiež pozorovaťv jazere čosi nezvyčajné. Bolo by to obyčajné jazero, no takto v sebe ukrýva príbeh a tak človek sám seba znenazdajky prichytí ako sleduje hladinu a čaká či sa neprirodzene nezvlní. Hovorí sa tomu mágia miesta. Tu na brehu Lochnesského jazera to platí dvojnásobne.

Ruiny impozantného hradu

Najkrajší pohľad na celé Lochnesské jazero zažije človek z ruiny hradu Urquhart. Jeho kamenné múry, ktoré sa ešte nerozsypali nánosom času sa stali symbolom škótskej stredovekej architektúry, kedy si miestne klany vedeli nádherne vybrať miesto pre život v symbióze s prírodou. Pevnosť Urquhart musela byť impozantná, no tak pôsobí aj dnes keď nad ňou veje modrobiela škótska vlajka. V hradnej veži z pozliepaných kameňov sa udomácnili lastovičky a pre ázijských turistov je to snáď väčšia atrakcia, než samotná Lochnesská príšera. Hore na veži je ticho a pokoj. O chvíľku sa však vietor začne miešať so zvukom gájd, ktoré sa rozozvučali na nádvorí.

Dvaja Škóti v tradičných kiltoch, tartanových štvorčekoch a s dýkami za podkolienkou spustili malý koncert a v spojitosti s miestom na akom sa človek ocitol naskakujú zimomriavky. Urquhart bol kedysi významným hradom, ale po nezhodách medzi klanmi Uruqhart a MacDonald ho opustili a nechali napospas prírode. Koncom 17.storočia ho zničili, aby sa ho nezmocnili Jakobiti počas svojho slávneho povstania, ktoré neskôr formovalo dejiny celej škótskej Vysočiny. Cez leto sa stane jednou z najnavštevovanejších pamiatok Škótska vôbec a domáci už veľmi dobre vedia ako prilákať ľudí z celého sveta.

Korunovačné klenoty a whisky

Edinburgh nemá slávu Paríža či Londýna, ale to aké pocity vo Vás mesto rozohrá, na to nezabudnete. Kráľovský Edinburgh poprehadzuje rebríček a odrazu ho máte na popredných priečkach. Mieša sa tu podmanivá atmosféra stredovekých uličiek, legendárne podniky a tradičné puby, hudobníci na uliciach, chuť whisky a vôňa jedla z desiatok reštaurácii. Hlavnou tepnou starého mesta je ulica, ktorá dostala honosnú prezývku Royal Mile, teda Kráľovská míľa. Je dlhá 1,6 kilometra a spája najdôležitejšie časti a budovy celého mesta. Vlní sa ako dlhokánsky kamenný had Edinburghom a má atmosféru, ktorá návštevníka priková k miesto tak silno, že aj keď ju celú prešiel od začiatku po koniec a nazad, zostane tu a sadne si do niektorého z tradičných pubov.

Míľa začína pri Edinburghskom hrade, kde sa tvorili dejiny nielen mesta, ale aj celého Škótska. Sedí vysoko na skalnatom brale ako kráľovská koruna na hlave veľkých panovníkov. Jej diamanty predstavujú jednotlivé stavby a celý hrad predstavuje najligotavejší šperk. Šperky sa ukrývajú aj v útrobách hradu a nie hocijaké, ale rovno korunovačné. Dlho si Škóti mysleli, že sa stratili, pretože od roku 1707 ich už nebolo treba, keďže sa Škótsko s Anglickom dohodli na spojení a vytvorení Veľkej Británie. Od toho momentu ležali nedotknuté v truhlici, ktorú objavil o storočie neskôr Sir William Scott. Nádvorie hradu zaplnili ľudia, no každý si nájde svoje najkrajšie miesto. Niektorí objavujú staručkú kaplnku sv.Margaréty z 12.storočia, iní hľadia na obrovské delá nasmerované na mesto, ale najviac ľudí si vychutnáva panorámu celého mesta.

V diaľke sa záliv Firth of Forth zarezáva do krajiny, od pevniny ho oddeľuje prístav a následne sa údolie zaplaví nevysokými domami, ktoré prechádzajú až k priekope oddeľujúce staré mesto so svojimi katedrálami a vysokými vežami. Nádherný pohľad. Priamo pod hradom leží miesto, kde cítiť vôňu kvalitnej škótskej whisky. Nie je tu síce pálenica aké by sme našli v iných kútoch krajiny, ale stojí tu najväčší obchod s tekutým zlatom, kde predávajú whisky z každého škótskeho regiónu a aby sa zážitok umocnil, konajú sa tu aj ochutnávky. Tie zo západu a severu sú drsnejšie a chuť je zvýraznené morským vzduchom či rašelinou a tie z juhu a východu majú v sebe jemnejšie arómy s ovocím. Vyrobiť dobrú whisky je hotová alchýmia, no Škóti sú v tomto najznámejší na celom svete.

V škótskom pube

Koniec Kráľovskej míle sa nesie v podobe zámku Holyrood, ktorý dodnes vlastní britská kráľovská rodina a každý rok sem prichádza kráľovná Alžbeta II., aby tu počas týždňa vybavila všetky škótske náležitosti. Aj za múry Holyroodu sa dá nahliadnuť a človeka tak obklopia zaujímavé interiérové doplnky, obrazy a starožitný nábytok. Priamo nad palácom rastie pahorok, ktorý dostal za roky svojho života prezývku Artušove sedlo a kam prichádzajú ľudia hľadajúci súkromie od takmer polmiliónového mesta. Stačí si len sadnúť a hľadieť na mesto. Nič viac, nič menej. Medzi najobľúbenejšie panorámy však patrí pahorok Calton Hill priamo na konci obchodnej ulice Princes Street raziacej si cestu novým Edinburgom.

Síce ho všetci volajú ako nový, no v skutočnosti ho začali stavať v 18.storočí, pretože staré mesto už jeho obyvateľom nestačilo. Calton Hill má v sebe atmosféru Akropoly a hoci sa tu neschovávajú staroveké chrámy či pamiatky, stoja tu monumenty odkazujúce na slávnych ľudí od Horatia Nelsona až po Roberta Burnsa. Aj vďaka nim je pahorok v UNESCO podobne ako viaceré časti mesta. Práve odtiaľto je však na Edinburgh najkultovejší pohľad a človek má celé mesto aj s okolím pod svojimi nohami.

Podvečer keď mesto ožije, Kráľovská míľa sa zaplní. Edinburgh je mestom muzikantov a tak skoro na každej uličke znie hudba. Gitary, husle, gajdy, spev, všetci umelci sa tu zišli skúšajúc šťastie či si ich niekto všimne, alebo sa len prišli odreagovať. Sem tam sa objavia aj dievčatá v károvaných sukniach a tancujú tradičné, škótske tance plné výskokov. Ani spev chorálu z katedrály St.Gilles sa nedá zahanbiť a zaplnil nielen celý priestor aj prepracovanú kaplnku Thistle Chapel, kde sa stretávajú členovia vzácneho rádu bodliaka, ktorý má dlhoročnú tradíciu.

Medzi najtradičnejšie miesta Edinburghu patria jednoznačne puby a mnohí sem prichádzajú len a len kvôli nim. Ich farebné fasády zdobia kvety, reliéfy, ale aj tabule s príbehmi. Tam sa písala taká knižka, tu vznikal Harry Potter, toto miesto si obľúbil slávny herec a je tu aj najstarší či najmenší pub. Každý žije svojou atmosférou a tú treba aspoň raz zažiť. Živá hudba, plný bar, hluk, vrava, pinta horkého a tmavého piva, ktoré preteká cez pohár, tradičný haggis z ovčích vnútorností, sendvič s opekaným prasaťom a jablkami a priateľská pohoda. Láska ku Škótsku sa na týchto miestach umocní a vy viete, že toto nie je posledná návšteva.

Autor a foto: Tomáš Kubuš

http://www.streetfoodhunters.com

https://www.facebook.com/streetfoodhunters