Väčšina z nás si pri akejkoľvek zmienke o Peru, automaticky vybaví všetkým známe Machu Picchu – Stratené mesto Inkov. Táto krajina v sebe však ukrýva omnoho viac! Plno nenapodobiteľných a krásnych miest z dielne samotnej prírody, medzi ktoré nepochybne patrí pestrofarebná hora Vinicunca, inak známa ako Rainbow Mountain. Zmes rôznych nerastov poznačená zubom času a vplyvom počasia vytvorila farbami hýriaci útvar v podobe hory, ktorý v sebe odráža červenú, modrú, či fialovú farbu "dúhy".

Pred odchodom do Peru som po surfovaní Internetom natrafila na fotku hory, ktorá vyzerala ako keby bola vystrihnutá z kreslenej rozprávky. Vo svete sa nachádza niekoľko dúhových hôr, konkrétne v Bolívii, Argentíne, Číne a v Peru. Napriek faktu, že peruánska je najvyššia, najčastejšie výsledky hľadania sa týkali tej v Číne, či turistických agentúr s malým množstvom informácií. V skutočnosti je tak skrytá, že ju google na mape nedokázal nájsť a knižný sprievodca neposkytoval žiadne údaje o jej existencii.

Oblasť Ausangate

Hora sa nachádza v regióne Cuzco, vzdialená asi 100 km od samotného mesta, týčiaca sa v horskej oblasti Ausangate peruánskych Ánd. Ľadové a zasnežené vrcholy hôr sa postupom času topia, vytvárajú rieky a zásobujú vodou nižšie položené dediny. Voda symbolizuje život a preto sú hory pôvodom a darcami života. Vďaka izolácii v blízkosti oceánu a výške 5100 m. n. m., zafarbené sedimenty hrajú farbami tyrkysu, levandule, alebo terakoty… Vysoká nadmorská výška, v ktorej sa hora nachádza a neustále meniace sa poveternostné podmienky môžu byť výzvou aj pre skúsených návštevníkov, preto výstup na vrchol hory nemusí byť sranda a vyžaduje si značnú dávku fyzickej aktivity. Odmenou sa stanú výhľady, ktoré budú zaručene nezabudnuteľné!

Klasický trek trvá okolo 5/6 dní, kedy sa obchádza posvätná hora Ausangate/Apu, ktorú domáci obyvatelia spájajú s nejednou miestnou legendou. Naštastie pre nás všetkých, v horách až tak veľmi neskúsených sa výstup dá zvládnuť aj za 1 deň. Cesta sa absolvuje s miestnym sprievodcom a v Cuzcu má každá agentúra v ponuke jednodňový výlet na dúhovú horu za rozumnú cenu, ktorá je len zlomkom z predražených túr internetom preplnených cestovných agentúr.

Cesta na Vinicuncu

Aj napriek tomu, že som obrovským milovníkom pešej turistiky a hôr, priznám sa, že až tak veľmi skúsená nie som a už vôbec nie vo výške 5100 m.n.m. Moje kroky preto smerovali do jednej z miestnych agentúr nachádzajúcej sa v Cuzcu. Cena jednodňového zájazdu s transferom, raňajkami, obedom a vstupenkou na horu stála okolo 28EUR (samostatný vstup na horu - 10Sol), čo je na rozdiel od 100 - 200 dolárových cien pohybujúcich sa po internete značný rozdiel. Cesta začala o tretej nadránom, kedy nás a ostatných pasažierov dodávka vyzdvihla a pokračovala v ceste asi 4 hodiny.

Prvou zastávkou bola menšia dedina tvorená hlinenými domčekmi, kde sa podávali klasické peruánske raňajky - sladké pečivo, džem, maslo a predovšetkým kokový čaj. Obyvatelia v pestrofarebnom oblečení a s lícami vyštípanými od silného vetra ponúkali na predaj sušené kokové listy, ktoré sa vo vysokej nadmorskej výške žujú pre menší pocit vyčerpania a rýchlejšiu aklimatizáciu.

Vo výške 4000 m.n.m. sme vyrazili na cestu. Výstup hore trvá asi 4-5h a dole 2-3h. Keďže si všetci idú vlastným tepom, čas závisí od rýchlosti a počtu prestávok. Okolie je obklopené stádami divokých alpák a lám, pobehujúcich po zelených trávnatých plošinách. Dokonalú panorámu dotvára zasnežený vrchol hory Ausangate, ktorá dosahuje výšku 6384 m. n. m. Po hodine cítim menší príval vzduchu a prichádzajúcu únavu, cesta sa mi zdá byť nekonečná, ale zvládnuteľná. Dôležité je sústrediť sa na dýchanie, aby sa predchádzalo závratom.

Pre menej zdatných stoja pozdĺž cesty domáci s koňmi, ktorých si návštevníci môžu prenajať za poplatok 50Sol - jedna cesta, 70Sol - spiatočná. Kone si je možné prenajať počas celej cesty, takže ak ich niekto chce iba ako záruku, môže tak spraviť počas treku. A k tomu všetkému ani na nich netreba vedieť jazdiť, keďže kôň prichádza so svojím sprievodcom, ktorý ho celú cestu ťahá za sebou. Vzhľadom k tomu, že niektoré časti sú pomerne strmé, kus cesty si bude každý musieť odkráčať sám vedľa svojho koňa.

Čo si zobrať so sebou?

Aj keď sa počasie zdá byť zo začiatku chladné, počas dňa teplota stúpne a slnko začne poriadne páliť. Nevyhnutnosťou je preto viac vrstiev oblečenia, opalovací krém, pevná obuv, slnečné okuliare, pršiplášť keby sa počas cesty strhol dážď, čiapka, balzam na pery a samozrejme veľa veľa vody. Nápomocné sú aj trekové palice, ktoré sa dajú prenajať u miestneho sprievodcu za 10Sol.

Aj napriek tomu, že Machu Picchu je najslávnejšou pamiatkou v Peru, cesta na dúhovú horu je pre mňa z celej cesty jednoznačne najpamätnejšia.

Autor a foto: Veronika Tóthová

Web: https://www.facebook.com/HereIsNika/

A čo by ešte stálo za prečítanie, určite ďalší zo série o peru a to Cesta na Machu Picchu.