Japonsko tvorí viacero ostrovov, avšak naše potulky o ktorých budem písať sa sústredili na strednú oblasť ostrova Honšú. Prefektúry Aichi, Shizuoka, Kyoto, Tokyo a Kanagawa, konkrétne mestá: Toyokawa, Toyohashi, Gamagori, Hamamatsu, Nagoya, Okazaki, Kyoto, Hakone, Kamakura, Yokohama, Toyko a horu Fuji. Ubytovanie a občasný sprievod šikovne zohnala moja úžasná kamarátka Lea cez portál couchsurfing.
Nasledovné zážitky sa môžu zdať časovo skreslené, nakoľko nepíšem, koľko sme sa v danom meste zdržali a ako sme sa prepravovali a ubytovávali. Spomínam len tie najzaujímavejšie časti našich ciest kde sa prelínajú naše dojmy s faktami v štyroch rôznych tematických dieloch. Je dosť možné, že som aj nejaké drobnosti zabudla spomenúť, nakoľko všetko bolo pre nás úplne nové. Nehovoriac o tom, že väčšina názvov je v hiragane, katakane alebo kandži (druhy písiem používané v Japonsku, pričom najzložitejšie znaky kandži pochádzajú z Číny) čo nám troška sťažovalo orientáciu a pridávalo na našej občasnej dezorientácii. Turistické víza do Japonska majú maximálnu platnosť 90 dní (3 mesiace).
Trendy, obchody a voľný čas. Po trinásť hodinovom lete sme sa ocitli v Nagoyi. Ak nerátame letisko, množstvo obchodov a univerzitu, ktoré sme zhliadli len narýchlo, sme mali možnosť zoznámiť sa s prvou veľmi typickou zábavkou pre (nielen mladých) Japoncov a to s herňami. Zabudnite na klasické herne u nás. Japonské herne Vás pozývajú už z diaľky nielen reklamou ale najmä hlukom (prekrikujúce sa rôzne melódie) a blikajúcimi svetlami. V prvom rade si treba zameniť (cca 1000 Yenov) peniaze za kovové žetóny. So žetónmi hráte. Napríklad zostreľujete animované postavičky alebo naopak sa musíte trafiť do rôznych útvarov a automat vypľúva ďalšie mince ak sa Vám darí. Mnohé hry by ste na prvý pohľad posúdili, že sú vhodné iba pre malé deti. Avšak Japonci obľubujú všetko animované a infantilné, krikľavé… Dá sa zahrať aj ruleta, dance battle alebo automobilový závod (podobné ako trenažér). Taktiež si môžete vytiahnuť plyšovú hračku, prípadne postavičku – napríkad Kamen Riders (vyzerajú podobne ako v našom detstve populárni hrdinovia seriálu Strážcovia vesmíru).
Najmä pre dievčatá sú tu foto-automaty, ktoré Vám na počkanie vytlačia sériu šialene vyretušovaných farebných fotografii. Je možné doplniť text alebo obrázok (fúzy, rohy, ozdoby do vlasov, kvetinky, slnečné okuliare…). Pri fotení treba zaujať typicky japonskú pózu s prstami do V (znakom victory). Ako bonus Vám zväčšia oči tak, že sa podobáte skôr na postavičky z manga seriálov. Je to však trend „krásy" v Japonsku – čím väčšie oči, bledšia pleť a štíhla postava, tým lepšie.
Taktiež som si všimla extrémnu záľubu v prefarbovaní vlasov, dokonca aj u starých ľudí. Ženy často siahajú aj po farebných šošovkách (neprirodzene zväčšujú oči) a módne sa väčšina drží striktne v ženskej rovine jemnými pastelovými farbami, sukničkami, šatočkami, mašličkami a volánikmi (dolly style). Možno ste už počuli aj výraz „kawaii fashion" (kawaii – roztomilý) kde prevládajú detské motívy ako napr. Hello Kitty, na hebkých huňatých mikinách sú ušká a všetko spolu dokopy pripomína skôr prezdobený koláč ako oblečenie.
V obchode sme zohnali mnoho skrášľovacích prípravkov a podľahli sme pokušeniu vyskúšať slimačiu masku na omladenie tváre. Na bieliaci krém sme si netrúfli. Farby na vlasy boli v palete 1000 odtieňov čiernej a hnedej, no občas sme narazili aj na umelo pôsobiaci blond alebo rôzne dúhové farby. Spodná bielizeň v Japonsku sa dá charakterizovať veľmi jednoducho: malé čísla podprseniek a klasický strih nohavičiek. Japonky vraj na tangáče nemajú dostatočne guľatý a veľký zadok. Dámsku obuv zoženiete maximálne veľkosť 39 (niekedy značenie aj ako XL).
Japonci sú pomerne dobre známi kvalitnou elektronikou za dostupné ceny. Taktiež autá (Suzuki, Nissan, Toyota, Honda, Mazda, Mitsubishi, Subaru) a motorky (Kawasaki, Yamaha, Suzuki, Honda). Mňa najviac oslovila Toyota Crown. Upútala najmä logom koruny namiesto klasického elipsovitého T. Jej predaj je limitovaný na ázijský trh. Väčšina typov áut je pomerne malá a tvarom omnoho hranatejšia ako v Európe. Veľmi veľa ich je ružových a prezdobených plyšákmi a figúrkami z Kinderka.
Pirátstvo sa v Japonsku nenosí, preto sú stále populárne (u nás už vymierajúce) DVD požičovnea obchody s CD (legálne napálená hudba, často nie originál) a samozrejme neodmysliteľnými komixami. Najpopulárnejšie sú asi japonské seriály (ktoré vznikli práve na základe komixov) ako Naruto, Evangelion, One Piece, Dragon ball, Inuyasha alebo Pokémon. Filmy s japonskou tématikou sú napr. Gejša, Posledný samuraj, Stratení v preklade alebo kontroverzná Nafukovacia panna (skôr hľadajte pod názvom Kûki ningyô). Ak máte radi japonské komixy, seriály a filmy, o veľkú časť konverzácie s Japoncom máte väčšinou postarané.
Aj o športe sa dá konverzovať. Avšak v prípade, že sa vyznáte v bejzbale. Je to totiž najpopulárnejší šport v Japonsku. Hneď za bejzbalom nasledujú golf (gorufu) a futbal (sakká). Niektorí nemajú na šport čas, no v rámci voľného času napríklad venčia psíkov. N.1 psík je plemeno shiba, ktorý svojim výzorom pripomína psa čau čau kríženého s líškou.
Ďalšou zaujímavou a typicky japonskou záľubou sú hostesingové karaoke bary. Po práci sem chodia celé skupinky ale i osamelí či znudení jednotlivci za zábavou – zaspievať si, pokonverzovať s cudzinkami a čo to popiť. Avšak Japonci nezvládnu veľkú dávku alkoholu (ich metabolizmus vraj na alkohol nie je prispôsobený). Cca 95% zákazníkov sú muži. Mnohí sa hanbia rozprávať po anglicky, takže dievčatá, ktoré nemajú ani šajnu o japončine sa musia spoliehať na svoj šarm a prípadne spevácky či tanečný talent. Inak ich veľmi rýchlo vymenia. Za dievča, ktoré ostáva pri stole zákazník platí takzvaný shime (1 hodina cca 5000 Yenov – záleží od konkrétneho baru).
Hostesky pochádzajú z rôznych končín od Filipín, cez Rusko až po strednú Európu a Južnú Ameriku. Musia si osvojiť starostlivosť o klienta: promptne dopĺňať zákazníkov drink (pohár nesmie byť nikdy prázdny), utierať stôl, pripaľovať zákazníkovi cigaretu, obsluhovať karaoke, priniesť mikrofóny, tlieskať a tešiť sa zo speváckeho výkonu aj keď mnohí zákazníci naozaj nie sú talentovaní. Najmä ak si jedinci, ktorí neovládajú angličtinu vyberú anglickú pieseň a vôbec nevedia vyslovovať slová. Ak sa do toho ešte pridá pár falošných tónov, hostesky musia predviesť naozaj silný herecký výkon. Sú bary, kde sú dievčatá oblečené v kimonách, no aj obyčajnejšie, kde stačia večerné či koktailové šaty. Žiadne erotické služby v týchto baroch neočakávajte.
Z Nagoye sme sa presunuli do Toyokawy. Hneď v prvé dni sa vyskytli problémy, no vzápätí riešenie – stretli sme veľmi ochotnú pani Saru z Peru. Strávila s nami 2 hodiny hľadaním vhodnej „prevodky" zástrčky do elektriny, inak by sme nemohli vôbec používať naše počítače, keďže sú tu zásuvky (aj el. napätie) iné ako u nás.
V obchode sme objavili i rôzne potraviny. Všetko balia do viacvrstvových obalov. Vyzerá to tak, že vôbec neberú ohľad na životné prostredie. Majú tu obrovské, niekoľko kilové vrecia s ryžou. Rovnako ako u nás zemiaky. Obľúbené sú mrazené polotovary do mikrovlnky, aj polievky s rezancami v rôznych príchutiach (u nás ich poznáme pod ľudovým názvom „vifonky"). Jedál majú od výmyslu sveta, no zohnať celozrnné pečivo je nadpozemský výkon. Niektoré výrobky (sladké šľahačkové dezerty či ovocné želé balené rovnako ako jogurt) vyzerajú lákavo, iné ako napríklad sušené sardinky dosť odrádzajúco. Popisy sú iba v japončine, takže sa neviete dopátrať k tomu, čo presne daná potravina obsahuje, prípadne, ak ide o iný no nie príliš špecifický výrobok, na čo presne slúži. Tu sa bijú pokušenie vyskúšať niečo nové s obavami, čo ak to bude odporne chutiť, resp. čo ak to je niečo iné než chcem.
Pri platbe, ak ste zvyknutí nechávať jednocentovky na tanieriku, v Japonsku pozor.Predavačka bola schopná utekať za mnou až k východu aby mi 1 Yen úctivo s hlbokou poklonou podala (aktuálny kurz je: 1 JPY = 0.0075 €). Medzi populárne, nákupné možnosti patria malé obchodíky. Sú drahšie, no nonstop otvorené – 7 Eleven, Daily Yamazaki, Sunkus alebo Family Mart. V tzv. 100 yen shop-och môžete kúpiť všetko len za 100 Yenov. Od hygienických potrieb, cez kozmetiku až po doplnky, domáce potreby a jedlo.
Autor a foto: Andrea Tauberová