​Prečo sú Kykladské ostrovy bielo-modré?

10.Máj 2020 | 13:00
Autor: Janka Kristeková
Kategória: Rady a tipy na cestu
Značky: grécko Kykladské ostrovy

Čo si predstavíš, keď sa povie Grécko? Slnko, more, pláž, gyros. A biele domy s modrými okenicami a strechami, ktoré na nás kričia z plagátov cestovných kancelárií. Prečo stavili akurát na tieto 2 farby? Zisti, aké tajomstvá sa skrývajú za fotogenickými gréckymi stavbami, a ktoré ostrovy ich majú najviac.


Bielo-modrý dovolenkový raj

Domčeky v týchto farbách sa nám vryli do pamäti ako symbol Grécka. Áno, sem-tam sa objavia aj na iných ostrovoch, sú ale doménou Kyklád. Nájdeme ich v Egejskom mori pri juhovýchodnom pobreží Grécka. Ostrovov je vraj až okolo 220 (podľa toho, ktorý internetový zdroj otvoríš). Ich centrom je Delos, zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Nie je obývaný, ale má dôležité miesto v mytológii a histórii. Mýty hovoria, že sa tu narodili boh Apolón a bohyňa Artemis. Okolo neho, ako nepohyblivé družice, ležia ostatné Kykladské ostrovy.


Podľa gréckej mytológie sú to nymfy, ktoré boh mora Poseidon zaklial. Zdá sa mi, že veľa gréckych ostrovov vzniklo prekliatím niečoho zúrivého a nebezpečného. Kašlať na ich „nehodný pôvod", veď Kyklady radíme k najkrajším ostrovom na svete. Oceníš ich pre biele dediny, kde svietia kostoly s modrými kupolami, kúzelné piesočné pláže, vykopávky a chrámy, tradičnú chuť pohostinného Grécka a panenskú prírodu, s ktorou kontrastuje poriadne divý nočný život.


Sú nafarbené podľa vlajky?

Asi ti tiež napadlo, že sú inšpirované gréckou vlajkou, ktorá je biela ako vlny v Egejskom mori a modrá ako obloha nad krajinou. Lenže, keď Kykladčania uvažovali nad vonkajším dizajnom svojich domov, o vlajke ešte nechyrovali. Mali iné problémy. Prevažne vulkanické ostrovy mali málo dreva. Obyvatelia teda na stavbu budov použili vulkanické kamene a bahno. Boli preto veľmi tmavé. V čase, keď Egejské more okupovali piráti, ideálna farba splynula s krajinou a poskytla dokonalú kamufláž. Tmavá ale priťahuje slnko. Pre dovolenkárov sú horúce grécke letá a slnko, čo pečie väčšinu roka, rajom.


Pre domácich, pečúcich sa v príbytkoch, sú peklom. Kvôli tomu si vraj domy maľovali bielou, ktorá odráža dotieravé slnečné lúče. Aby domy oživili, natierali strechy a okenice kontrastnými farbami. Kupoly kostolov na Mykonose teda mohli byť zelené alebo červené. Nie sú, lebo modrá bola lacná a ľahko dostupná. Na jej „výrobu" využili čistiaci prostriedok loulaki. Modrý prášok zmiešali s vápnom a maľovali. Na ostrovoch ale boli i domy v iných farbách. Najmä Santorini hralo odtieňmi tmavočervenej, hnedej, okrovej, azúrovej, svetlomodrej.


Prefarbili Kyklady choroby a diktátori?

Ďalšie zdroje hovoria, že za bielu farbu kykladských domov vďačíme chorobám. Začiatkom 20. storočia grécke ostrovy postihla cholera. V snahe bojovať proti epidémiám, nariadil Ioannis Metaxas, vtedajší premiér, aby boli budovy omietnuté vápnom. Považovalo sa vtedy za lacný, a hádam jediný dostupný dezinfekčný materiál. Rozšíriť bielo-modrú kombináciu pomohol aj vojenský režim, ktorý sa dostal k moci koncom 70. rokov. Nariadil, aby sa premaľovali budovy, ktoré bielo-modré ešte neboli, napríklad na Santorini.


Tieto farby, odkazujúce na grécku vlajku, boli znakom vlastenectva a jednoty. Pre svet sa rýchlo stali turistickou atrakciou, a neskôr ochrannou známkou Grécka. To viedlo k nariadeniu, že i všetky nové domy sa môžu maľovať len krásnymi gréckymi farbami. Tradícia pokračuje dodnes, hoci sa už pomaly ani nevie, prečo. Možno to bude aj tým, že sa pohľady na jasnú a pokojnú bielu v kontraste s modrou okeníc a mora, len ťažko zunujú.


Vyber si ideálny Kykladský ostrov

Romantické Santorini s vychýrenými západmi slnka ti predstavovať nemusím. Ani plagátový Mykonos, kde pokoj a pohoda labyrintového mestečka kontrastuje s ruchom vychytených barov a diskoték. Oba ostrovy patria k hviezdam dovolenkového neba, a turistov pomaly odháňajú. Preto radšej stav na pokojnejšie miesta. Ako Naxos, vraj najzelenší ostrov Kyklád. Svieže rokliny a úrodné doliny sa striedajú s horami, kde z vrcholov pozerajú staré kostoly a tajomné dedinky.

Má ich aj Paros, dopravný uzol súostrovia. Láka na rybárske prístavy, ktoré zapĺňajú stoly tavern čerstvými úlovkami, na pláže s čistou vodou. A na okružnú jazdu za parádnymi výhľadmi na more a okolité ostrovy. Také, ktoré noha turistu zatiaľ nedostúpala. Sú bez letísk, prístupné len loďou. Za návštevu stojí Antiparos, jeho pláže a rovnomenná jaskyňa, plná stalaktitov a stalagmitov.


Amorgos sa zase nedá zahanbiť divokými plážami a drsnou prírodou. Dominujú mu dramatické útesy a hory, pretkané turistickými chodníkmi. Dovedú ťa tiež k nezvyčajnému kláštoru Hozoviotissa, ktorý vyzerá ako prilepený na skale. Podobný chrám má aj Folegandros pri Santorini. Skalnatý ostrov je terasovitý. Vďaka tomu biele stavby krásne vyniknú na útesoch. Má aj parádne západy slnka, ktoré konkurujú práve tým na Santorini. Očarí i Syros pri Mykonose. Ostrov hrá všetkými farbami. V jeho metropole Ermoupolis sa mieša ružová a okrová. Jej kúzlo ešte zvýrazní neoklasicistická architektúra.

Autor a foto: Jana Kristeková
Web: https://lodouposvete.sk/