Niekto so mnou na dovolenku do Ríma? Nikto? OK, tak som sa zbalila a išla sama !!! Prečo? Lebo pracujem v Taliansku a zamestnávateľ mi preplatí cestovné náklady na dovolenku. Neviem, či by som sa doma zbalila a išla len tak sama, z Benátok to bolo omnoho jednoduchšie, taká malá zdĺžka cestou domov. A opäť jedno z mojich najlepších rozhodnutí, ktoré nikdy nebudem ľutovať !!!

Ak Vašou jedinou výhovorkou prečo necestujete je, že nemáte s kým ísť, tak to je najväčšia chyba !!!

Výlet som organizovala / neorganizovala – neplánovala/ na poslednú chvíľu a vôbec nič som si od toho nesľubovala, proste som chcela vidieť Rím.

Nakoľko som cestovala sama, chcela som hotel v centre mesta, aby som nemusela blúdiť nejakými zašitými uličkami. Hotel som hľadala cez booking.com, a keď som našla v pohode hotel, pozrela som si cenové podmienky na jeho stránke, či nie je lacnejší pri bookovaní priamo. Mala som šťastie, a pri objednaní min. 4 nocí som dostala zľavu, takže vyšiel lacnejšie ako cez booking, a k tomu zľavu 30% na hop on hop off vyhliadkový autobus / ktorý som už vopred mala v pláne si na jeden deň rezervovať/. Problém nastal, keď neakceptovali moju „obyčajnú" platobnú kartu, a na potvrdenie objednávky som musela zadať čísla kreditnej karty, ktorú samozrejme nemám /díky zlato/.

Na recepcii hotela som hneď po príchode vyfasovala mapu, kde mi recepčná vyznačila, čo musím vidieť, akým dopravným prostriedkom sa tam dostanem, za aký čas, a čo je pre mňa najjednoduchšie. Za minútu som mala program na nasledujúce dni.

Ak máte ubytovanie v centre Ríma, tak nemusíte ani raz použiť verejnú dopravu. Všade sa dá dostať bez problémov pešo a vôbec to nie je ďaleko. Ja som svoje putovanie začala od Piazza della Republica (Námestia Republiky), ktoré sa nachádza cca 5 minút pešo od vlakovej stanice Termini.

Fontana di Trevi – patrí medzi najobľúbenejšie pamiatky v Ríme. Ak si chcete byť istí že sa do Ríma niekedy vrátite, nezabudnite hodiť do fontány mincu. Pri mojom šťastí bola fontána práve v rekonštrukcii a miesto vody v nej boli robotníci a okolo pletivo. Nakoľko som si chcela Rím užiť tak nejako spontánne, rozhodla som sa, že mapu schovám do vrecka, a nechám sa unášať davom turistov, prípadne budem len tak blúdiť uličkami a niekam sa dostanem. Nestratíte sa ani keby ste chceli. Na každom rohu sú hnedé turistické označenia k známym pamiatkam.

Po ceste od fontány k Pantheonu natrafíte na Tempio Adriano – pozostatky chrámu, ktorý bol postavený Antoniom Piom v r. 145, z ktorého prežilo niekoľko 15 metrov vysokých korintských stĺpov

Pantheon – takmer dvetisíc rokov po tom čo bol postavený je stále najväčším betónovým domom bez výstuže na svete. Dosahuje výšku 43 m a jediným zdrojom svetla je 9 m otvor na vrchole strešnej rotundy. Návšteva tejto úžasnej stavby určite stojí za to – vstup je zdarma. Nachádzajú sa tu hrobky dôležitých talianskych osobností ako Raphael a prvý kráľ spojeného Talianska, Victor Emmanuel II.

Piazza Navona – „môj sprievodca" opisuje toto miesto ak jedno z najviac atraktívnych a najrušnejších námestí. Mne sa tak nevidelo, ale malo svoje čaro. Nachádza sa tu známa Fontána 4 riek – Berniniho majstrovské dielo. Štyri rieky symbolizujú štyri (v tom čase známe) kontinenty – Níl (Afrika), Ganga (Ázia), Dunaj (Európa) a Platte (Amerika).

Úzke uličky s charakteristickou atmosférou, rôznymi obchodíkmi, ktoré ponúkajú miestne špeciality za rozumné ceny sa nachádzajú všade navôkol. Jedna z takýchto uličiek vyústi na Campo De Fiori – najobľúbenejší trh v Ríme. Osobne milujem takéto miesta. Nájdete tu pestrofarebné stánky, ktoré ponúkajú čerstvé ovocie a zeleninu všetkých druhov, cestoviny, olivové oleje, koreniny či likéry. Samozrejme aj ja som tu nakúpila nejaké tie lokálne produkty. Je ťažké si predstaviť, že na tomto rušnom mieste kedysi končili životy zločincov a kacírov popravou a upálením. Najznámejším bol Giordano Bruno, ktorý prišiel o život v r. 1600 za jeho hlásenia že Zem sa točí okolo Slnka.

Campidoglio (Kapitol) – je najvyšším a najznámejším zo všetkých siedmich pahorkov, na ktorých bol postavený Staroveký Rím. K tomuto miestu sa viaže veľké množstvo udalostí z histórie, ako napr.: tu sa ukryl Brutus a jeho komplicovia po vražde Caesara. Keď si vyšliapete všetky schody, a prejdete na druhú stranu námestia, naskytne sa vám výhľad na všetky zrúcaniny v okolí z vtáčej perspektívy.

Pod Kapitolom sa nachádza Piazza Venezia – jedno z najrušnejších námestí s chaotickým dopravným systémom. Dominantou je Monumento Nazionale a Vittorio Emanuele II – podľa ktorého je monumentálna stavba pomenovaná.

Foro di Cesare, Traiano , di Augusto, di Nerva – nachádzajú sa po oboch stranách Via dei Fori Imperiali – čo je ulica spájajúca Piazza Venezia a Colosseo. Prvé z nich dal postaviť Caesar. Tieto „fóra" si nechávali postaviť jednotliví Cisári ako demonštráciu svojej sily a moci, taktiež ako centrum politického života, náboženstva, ekonomiky a administratívy.

Colosseo (Koloseum známe aj ako Amfiteatro Flavio – podľa dynastie, z ktorej pochádzali jeho stavitelia) je architektonická dominanta Ríma, ktorú musí navštíviť každý. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši. Konali sa tu rôzne hry a zápasy, boje gladiátorov, rekonštrukcie bitiek, popravy. Okrem bojov gladiátorov hry zahŕňali tzv. venationes – lov divých zvierat, či boj s nimi. Gladiátormi neboli vždy len otroci, či odsúdení zločinci, často tu boli dobrovoľníci, túžiaci po sláve a uznaní, či politicky platení hráči. V súčasnosti sa z neho zachovali len 2/3 pôvodnej stavby, pričom jeho poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu.

Hneď pri Koloseu sa nachádzajú rozľahlé ruiny Foro Romano a Palatino. Obe sú v cene vstupenky do Kolosea (dospelý 12€, obyvatelia EÚ do 26 rokov 7,50€). Odporúčam prechádzku na Palatino, z ktorého sú prekrásne výhľady, oddýchnuť si tu môžete na lavičkách v rozľahlých zelených záhradách.

Piazza Di Spagna a známe Španielske schody sú obľúbeným miestom stretávok Rimanov. Ak si myslíte že je to úžasné miesto plné kvetín a ľudí, pravdu máte len z časti. Sú to obyčajné schody, ktoré vedú ku kostolu Trinita dei Monti. Ich vznik sa datuje od roku 1660, kedy francúzsky veľvyslanec Etienne Gueffier zanechal v testamente peniaze na výstavbu schodiska medzi námestím a kostolom na oslavu mieru medzi Francúzskom a Španielskom. Bohatá kvetinová výzdoba sa tu nachádza len počas módnych prehliadok.

Ak pokračujete pár minút pešo uličkami na Piazza Del Popolo (Námestie ľudu) zažijete pravý tzv. „window shopping". Na uličku som natrafila čistou náhodou ale zbohatlíci sa v nej ocitajú cielene. Výklady so značkami ako Prada, Dior, Valentino . Tu si bohaté paničky, či páni určite prídu na svoje. Piazza del Popolo ma ako námestie najviac oslovilo. Je tak veľké, že aj keď je tam veľa ľudí tak nepôsobí plno. Nad ním sa nachádza vrch Pincio s parkom a výhľadmi na mesto, kam som sa už ja vďaka únave nedostala.

Vatikán

Najmenší nezávislý štát na svete. Rozprestiera sa na území veľkom okolo 44 hektárov, s populáciu menej ako 1000 ľudí. Oficiálnymi jazykmi sú tu taliančina a latinčina. Chodci sa sem dostanú cez najstarší most čo prežil – Ponte Sant´Angelo. Na konci mosta sa nachádza Castel Sant´Angelo (hrad), ktorý do začiatku 20 storočia slúžil ako mauzóleum. Počas morovej epidémie kráčal sprievod na čele ktorého šiel pápež Gregor Veľký. Pred mauzóleom sa mu zjavil archanjel Michael, ako zasúva meč do pošvy na znamenie konca strašnej epidémie. Svoje meno dostal podľa anjela, ktorého dal pápež na základe zjavenia postaviť na vrchol mauzólea. V stredoveku slúžil hrad ako kasáreň a väznica, dnes je tu otvorené múzeum.

Na Piazza San Petro sa nachádza najväčšia bazilika na svete – Basilica S. Pietro (Bazilika sv. Petra). Je to najviac navštevovaná a najslávnejšia svätyňa na svete. Tu sa oplatí spomenúť aj Sixtínsku kaplnku, ktorá je spolu s ostatnými architektonickými pamiatkami Vatikánu zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Preslávená je predovšetkým freskovou výzdobou stien a stropu dielami najvýznamnejších talianskych renesančných umelcov. Chcela som kaplnku navštíviť, bohužiaľ (pre iných našťastie) sa práve konala audiencia pápeža Františka, a pri tých tisícoch ľudí sa mi vôbec nechcelo riešiť, kde, ako a či vôbec sa tam dá dostať. Miesto toho som si chvíľu posedela na námestí, počkala čo sa bude diať, a po pár minútach aj ja mala vo foťáku fotku aktuálneho pápeža.

Týmto som ukončila zoznam toho, čo som chcela ale aj nechcela vidieť a videla. Pre mňa je Rím jedno z najúžasnejších miest v Európe ktoré som navštívila.

Presuny po Ríme

• Najjednoduchšou a najrýchlejšou dopravou je Metro.
• Celodenný lístok platí aj pre autobusy – 6€.
• 90 min. lístok – 1,50€ – bez prestupov.

Od stanice Termini sa dostanete na obe letiská napr. za 4€ spoločnosťou Terravision (autobusom).

Inak sa dostanete všade pešo, ale ak chcete všetko obehať za jeden deň, určite sa Vám nebude chcieť.
Keď už sa mi nechcelo ísť pešo, naskočila som na autobus a spýtala sa šoférky, či si môžem kúpiť lístok u nej. Povedala mi, že v strede autobusu je žltý prístroj a lístok si mám kúpiť v ňom. Slečna stojaca pri žltej mašinke mi vysvetlila kam a koľko peňazí mám hodiť (1,50€) a zistili sme, že nefunguje. Išla som na čierno, až kým som neuvidela niečo zaujímavé a z autobusu nevyskočila.

Na druhý autobus som naskočila, keď začalo pršať, to už mašinka fungovala, lístok som si kúpila, a celú cestu rozmýšľala, či ho mám aj niekde označiť. Nakoniec som ho vyskúšala o niekoľko hodín v metre a áno, je potrebné ho niekde v autobuse označiť, pretože fungoval.

Na jeden deň som si zaplatila Hop on hop off autobus / také tie väčšinou červené poschodové autobusy s otvorenou strechou/ – cca 18€ – aby som vedela, kde sa nachádzam a nejaké tie slová o danom mieste. Na moje „šťastie" každý deň poobede bola búrka, a tak sa stalo aj keď som práve sedela vo vyhliadkovom autobuse /dve okružné jazdy Rímom cca 2 a pol hodiny a mala som už toho naozaj plné zuby/. Maximálna komédia nastala, keď sa na streche nakumulovala voda, ktorá sa v každej zákrute cez otvorené schodisko ako vodopád liala do vnútra autobusu.

Rím v noci a bezpečnosť

Na každom rohu ulice /a keby len na rohu/ stretnete chudákov, ktorí pýtajú peniaze. Je ich tam neskutočne veľa. A miestami to bolo až nechutné – ženská ktorej chýbala polka nosu, chlapík s chodidlom vykrútením nahor, až k samotnej končatine . Nakoľko som bola sama /a odvahy mám teda dosť/ pud sebazáchovy mi nedovolil túlať sa po nočných uličkách, možno nabudúce. Stretnúť hentaké kreatúry v noci by som veru nechcela.

Rím bez sprievodcu?

Ak poznáte jazyky, nepotrebujete si sprievodcu zaplatiť. Na každom rohu stretnete nejakú skupinku, pri ktorú sa môžete postaviť a vypočuť si detaily o danom mieste. Dokonca vo Vatikáne sa mi podarilo natrafiť na turistov zo Slovenska. Samozrejme, že som sa tvárila, že mením nadstavenia vo foťáku.

Búrka a kúpa dáždnika od pofiderného predavača

Na ulici stretnete kadejakých ľudí čo budú peniaze pýtať len tak, alebo majú na predaj rôzne predmety – najčastejšie to boli dáždniky a fľašky vody. Pol litra za 1€ – o polovicu lacnejšie ako v stánkoch, ale asi by som tej vode neverila. Nerada nosím dáždnik, a aj keď som videla predpoveď počasia a bola som si istá, že bude pršať, nekúpila som si…Kúpila som si ho až keď už lialo a okolo mňa prechádzal típek s dáždnikmi, jeden som si vybrala – samozrejme iný ako mi on ponúkol lebo herečka potrebuje červený. Kým som ho rozbalila, predavač sa vzďaľoval, a mne po otvorení ostali v ruke dva kusy, rozbehla som sa za ním s reklamáciou /v parádnom lejaku/ a automaticky mi podal druhý dáždnik, škaredý, zelený, ale ten našťastie už fungoval.

Autor: Andrea Slobodová
http://andyslobodova.blogspot.sk/