Po Srí Lanke som dlho nevydržal sedieť doma na zadku, tak som premýšľal nad ďalším výletom. Malo by to byť niečo low cost-ové a zaujímavé v rámci Európy. RUMUNSKO!!!! Kamoša Kuška som nemusel nahovárať. Dohodli sme termín, poslali auto na generálku, začali plánovať a zohnali si dve spolucestujúce – Lucku a Táničku.
Plánovaná cesta merala približne 1800 kilometrov a vzali sme si na ňu niečo cez 4 dni. Chceli sme prejsť také tie „top" miesta a nestráviť všetok čas v aute. Bol to road trip, takže sme aj tak v tom aute strávili dosť času a slovo na odchod bolo „Jézda"! Vyrazili sme v sobotu podvečer, a v nedeľu ráno sme už kávičkovali v Sibiu.
Tu musím povedať, že cesta z Oradei do Sibiu bola tou najhoršou v mojom živote. GPS nám ukázalo čudný smer. Pršalo, bola hmla a noc. Takže si viete predstaviť tú jazdu. Ako keby toto nestačilo, rumunské cesty na tomto úseku sú vo výstavbe. Katastrofálny stav. Každú chvíľu semafor, ktorý púšťal len jeden smer. Keďže bola noc, tak sme po chvíli tento semafor ignorovali a šli na červenú. Rýchlosť jazdy aj tak 30 km / h. Ponaučenie: Z Oradei do Sibiu SMEROM NA KLUŽ!
Sibiu je historické mesto. Bolo ráno a všetko sa prebúdzalo. Na trhu na námestí si obchodníci vybaľovali svoje veci. Obzreli sme nejaké kostoly, budovy a šli ďalej.
Tento deň nás čakala najkrajšia cesta na svete – legendárny Transfagarasan. Ide o približne 70km úsek ciest, ktoré siahajú do výšky niečo cez 2000 metrov nad morom. U nás je v takej výške Téryho chata. Tak ako sa nám už chcelo spať po prebdetej noci, tak nás práve tento Transfagarasan prebral. Jednoducho nádhera. Výhľady ako v našich Vysokých Tatrách, akurát z auta.
Na vrchole je jazero, chata, niekoľko stánkov a tunel na druhú stranu pohoria. Upozorňujem, že pre autá tento tunel nie je otvorený celoročne. Počasie nám neprialo. Bolo stále hmlisto, chladno a mrholilo. Čo nás však čakalo za 800 metrovým tunelom nikto nečakal. Iný svet. Jasno, slnečno a teplo. Výhľady opäť jedna radosť.
Ďalší plán bolo nájsť si ubytovanie a konečne si oddýchnuť. Cestou sme sa ešte zastavili a pozreli si priehradu Vidraru. Ubytovanie sme si našli priamo pod skutočným Drakulovým hradom v takom…horskom hoteli. Počasie bolo krásne, tak som iniciatívne navrhol vystúpať 1800 schodov na hrad na západ slnka. Tak sme vystúpali na záverečnú a mohli si zostúpať dole bez toho aby sme videli hrad.
Na druhý deň ráno sme sa teda vybrali znova. Hrad je doslova zrúcanina. Okrem okolia z tej výšky tam nie je čo pozerať.
Pokračujeme do Branu, kde si chceme obzrieť neskutočný nezrúcaný Drakulov hrad. Pekné. Ďalší hrad – Peleš. Tu sme prišli zase na záverečnú, a ešte sme sa dokonca vyviezli rovno k hradu napriek zákazu vjazdu. Dole nás už čakali policajti. Zahrali sme hlúpych turistov, a všetko vybavené. Jazda do Brašova, kde prespíme.
V Brašove sme sa večer vyhrali trošku spoznať domácu pálenku. Ţuică a Palincă. Kopali dobre, nie všetko som si z toho večera pamätal. Čo ma príjemne prekvapilo, je nápis Brašov na kopci nad mesto. Taký ako má Hollywood.Je utorok a my smerujeme do Sighisoar-y. Historické mesto, ktoré má centrum vystavané na kopci. Kraľuje mu 65 metrová veža s Orlojom. Tu sme sa chceli najesť v Drakulovej reštaurácii, ale bola kompletne rezervovaná. Smutné.
Odchod do Salina Turd-y. Soľná jaskyňa. Jedno z najkrajších podzemných miest na svete. A to teda, že bolo!! Veď pozrite fotky na konci článku. Musím povedať, že už len kvôli Transfagarasanu a tejto soľnej jaskyni sa oplatí spraviť si výlet do Rumunska. Vyryli sme naše mená na drevené trámy a ako správni patrioti nalepili slovenský znak. Po ceste do Klužu sme hľadali ubytovanie. Dopriali sme si a prespali priamo v centre rovno vedľa katedrály. Večer zase mesto, ale už slušnejšie! Odporúčame Joben Bistro, ktoré bolo inšpirované príbehami Jules Verne-ho. Tematické, príjemné prostredie a chutné jedlo!
Posledný deň nás čakal kaňon Cheille Turzii. Je možné prejsť celým kaňonom z jednej strany na druhú a zaberie to asi hodinku, alebo dve. Celý čas idete popri rieke a vysokých skalách. Prešli sme sa po kaňone a odchádzame domov! Ale predtým…žeby sme sa s Kuškom neokúpali v Rumunskej rieke? To by nebol výlet. Do treniek a šup do potoka. Bol ľadový, reumu už v živote nedostanem.
Tento výlet stál určite za to, a každému odporúčam navštíviť túto krajinu. A áno, bolo bežné obiehať konský povoz. Ceny podobné našim. Ubytovanie avšak lacnejšie. Malé mínus je, že tam ľudia až tak nevedia po anglicky, a mnoho krát sme si objednávali štýlom: This, this and this ukazujúc položku na menu.
Nabudúce si asi spravíme viac trekový výlet do Rumunských hôr, keďže sú nádherné. A pre tých, čo si myslia, že Rumunsko je plné cigánov, tak by som povedal, že sme na tom my Slováci podstatne horšie. Čo sa týka ľudí sme nemali žiaden problém, ani nám nikto nič neukradol.
Užite si video. Všetky fotky si môžeš pozrieť TU NA FACEBOOKU
Ak chceš vidieť fotky a video z ďalšieho tripu medzi prvými, tak lajkuj:https://www.facebook.com/romanmalikph a followuj: https://instagram.com/roman.malik
Autor (foto a video): Roman Málik
