Ruský Petrohrad býva právom označovaný za najkrajšie európske mesto. Na mape starého kontinentu je pritom nováčikom, pretože ho ľudia poznajú len tristo rokov. Za ten čas však dokázal Petrohrad predbehnúť takmer každého, kto mu stál v ceste. Zažil vzostupy aj tvrdý pád a dnes je múzeom pod šírym nebom ozdobeným palácmi, honosnými budovami, nádhernými chrámami a jeho ulice sú popretkávané kanálmi a parkami

Panoráma Petrohradu

Medzi najkrajšie petrohradské miesta patrí malý výbežok zvaný Strelka na začiatku Vasilijevského ostrova. Strelka udáva smer priamo k starej pevnosti sv.Petra a Pavla, kde sa začali písať prvé písmena petrohradskej histórie. Za chrbtom stojí budova starej burzy pripomínajúca staroveký grécky chrám a pred ňou zdobia miesto dva červené rostrálne stĺpy. Poukazujú na slávu námornej flotily, ktorú založil aj otec mesta Peter Veľký. Ten kto si chce vychutnať panorámu nádherného Petrohradu príde skôr či neskôr na toto miesto.

Mohutná rieka Neva sa tu rozdeľuje na dve ramená a pritom spája oba brehy mesta. Vysokánska veža ozdobená zlatým anjelom patrí Katedrále sv.Petra a Pavla, kde je pochovaná dynastia Romanovcov a kúsok od nej sa medzi hustými stromami ukrýva malý nenápadný dom v ktorom žil Peter Veľký v časoch keď bol Petrohrad ešte len v jeho hlave.

Bol to on, kto sa rozhodol z ničoho vybudovať mesto, aké mu bude závidieť celý svet. Opustil konzervatívnu Moskvu, kde sa dbalo na tradície a náboženstvo a vykročil míľovými krokmi do nového sveta, aby na tomto mieste založil najeurópskejšie ruské mesto plné palácov. Druhý breh Nevy pokryli niektoré z nich, no najvýraznejším je bez pochýb Zimný palác so svetoznámou Ermitážou. Obľúbenosť Strelky dokazuje aj fakt, že sa tu každú chvíľku pristaví limuzína s nevestou a ženíchom. Mladí Rusi takto jazdia po meste hoci aj celý deň a fotia sa na najvýznamnejších a najkrajších miestach. Na pravé poludnie počuť zvuk kanóna a na vrchole rostrálnych stĺpov sa rozhorí obrovský plameň. Trvá len niekoľko minút, potom zhasne, no príťažlivosť miestu zostáva.

Od Medeného jazdca k palácu

Chrám svätého Izáka má najväčšiu kupolu v celom meste. Ak na ňu dopadá slnko, jej zlatá farba sa leskne široko ďaleko. Pri Medenom jazdcovi sa nezastavia len turisti, ale často aj domáci. Predstavuje Petra Veľkého sediaceho na koni, no vďaka Puškinovi, ktorý sochu preslávil vo svojej básni, mu dnes nik nepovie inak než Medený jazdec.

Palácové námestie je najkrajším námestím mesta, nielen kvôli tomu, že v jeho strede stojí 47,5 metrov vysoký stĺp čokoládovej farby. Pripomína ruské víťazstvo nad Napoleonovým Francúzskom a na jeho vrchole spočíva anjel. Nechýbalo veľa a hľadela by odtiaľ zamračená, fúzatá tvár Stalina, no našťastie zvíťazil zdravý rozum a tak sa dodnes na fasádu Zimného paláca díva okrídlený anjel. Palácové nádvorie alebo ako Rusi hovoria „Dvorcová ploščaď" zaberá veľký kus mesta a obkolesuje ho nielen Zimný palác, ale aj obrovitánska budova generálneho štábu tiahnúca sa mestom ako obrovský, kamenný had.

Pamätáte si na Zimný palác? Práve sem mal smerovať výstrel z Aurory, ktorý prepísal dejiny. Stojí tu od prvej polovice 18.storočia a až do nešťastného roku 1917 bol sídlom ruských cárov. Dnes ho navštevujú tisíce návštevníkov z celého sveta, pretože v niekdajších cárskych komnatách sa nachádza poklad zvaný Ermitáž. Je len málo svetových múzeí s ktorými by sa dala Ermitáž porovnávať. Vonku pred palácom stojí rad ľudí čakajúcich na lístky. Fronty, tie tu boli aj pred desiatkami rokov a z ruskej duše stále nevymizli.

Podnikavé bábušky prichádzajú skoro ráno, obsadia si dobré miesto a tím čo prídu neskôr ho radi za niekoľko rubľov predajú. Pod stromami sa varí a predáva horúci čaj, ktorý je v zime povinným nápojom, aby telo neskrehlo. Kamennou dlažbou sa prejde konská drožka a zastaví pri dvojici, ktorá kráča aristokratickým krokom v dobových kostýmoch. „Katarína Veľká a Peter Veľký" zvolajú na turistov a snažia sa ich presvedčiť, aby sa s nimi zvečnili na fotke. Pred Ermitážou tak ožíva kúsok starého, strateného cárskeho Ruska.

Vizitka mesta

Nevskí prospekt pretína celé staré, historické centrum od Admirality neďaleko Palácového námestia až ku kláštornému komplexu Alexandra Nevského. Po ňom dostala najslávnejšia petrohradská ulica svoje meno. Bez nej by Petrohrad nebol tým čím je, pretože sa tu stále niečo deje. Od skorého rána, kedy sa ľudia náhlia do práce až po nočné hodiny tu neutíchajú hlasy.

Nevskí prospekt je vizitkou Petrovho mesta, hoci počas vojny a smutnej 900-dňovej blokády Leningradu utrpel značné škody. Kedysi tadiaľto jazdili starobylé električky, no dnes ich vytlačili moderné autobusy a stovky áut. Nevskí prospekt pretína kanále Mojky aj Fontanky a zdá sa akoby každá bočná ulica bola malým múzeom.

V kaviarni Literarnoje rád sedával Puškin, ktorý mal na nábreží Mojky svoj byt a jeho podobizeň aj dnes vidno za oknami. Rusi milujú vysedávanie v kaviarničkách, malých podnikoch s jedlom, no rovnako milujú luxus s kaviárom, šampanským a hriešne drahým jedlom. Novú ruskú generáciu človek v uliciach Petrohradu neprehliadne. Vozia sa na najnovších autách, oblečené majú veci za niekoľko tisícok eúr a myslia si, že im patrí svet. Na prospekte neblyští všetko, pretože má aj svoju obyčajnú tvár.

Staré bábušky so starostlivo uviazanou šatkou stoja na rohu ulice a snažia sa dostať niekoľko mincí či bankoviek, aby mohli prežiť ďalší deň. Petrohrad je bohaté mesto a preto tu vidno oba extrémy. Obchodné domy a ich výlohy praskajú pod náporom tovaru vo švíkoch a každú chvíľku z nich vychádzajú dievčatá či ženy s nákupnými taškami.

Rozprávkový chrám postavený na krvi

Malý podnik na brehu Gribojedovho kanála sa okolo obeda každý deň zaplní. Ľudia sem prichádzajú na vynikajúci boršč či tradičné bliny. Boršč nechutí nikde tak dobre ako v Rusku a bliny naplnené syrom a hríbmi sú lahôdkou samo o sebe. V poslednej dobe si miestni obľúbili české, ale aj slovenské pivo a tak sú reklamy nielen v podnikoch, ale aj hocikde v meste. Po obede sa ľudia prejdú na koniec kanála odkiaľ vyrastá Chrám preliatej krvi. Na prvý pohľad pripomína chrám Vasilija Blaženého z moskovského Červeného námestia, ale tento je ešte prezdobenejší a rozprávkovejší. Chrám preliatej krvi začali stavať v roku 1883 a jeho stavba trvala dlhých 25 rokov.

Miesto ani jeho názov nebolo zvolené náhodne. Preliata krv patrila ruskému cárovi Alexandrovi II., ktorý tadiaľto prechádzal 13.marca 1881 a zahynul pri nastraženom bombovom atentáte. Jeho syn mu dal postaviť takýto večný pamätník a tým sa zapísal nezmazateľne do histórie mesta. Vnútro kostola je zdobené živými biblickými výjavmi a podlahu tvorí farebná mozaika z tisícok malých kamienkov. Za Michajlovským parkom s Inžinierskym zámkom vedie Trojický most na druhý breh mesta. Kedysi tu stál obrovský kostol, no znepáčil sa sovietskemu režimu a ten ho vymazal z panorámy Petohradu. Cesta nábrežím vedie až k pevnosti sv.Petra a Pavla. Tu ožil sen Petra Veľkého a dnes je s ním navždy spätý.

V tichosti katedrály sv.Petra a Pavla spočíva jeho hrob s najbližšou rodinou a jedna z kaplniek patrí neslávne slávnym „posledným Romanovcom". Sprievodcovia rozprávajú príbehy zo života cárov, cárovien, no niektorí nevnímajú ich slová, pretože ich zaujal nádherne prepracovaný ikonostás natretý zlatou farbou. Bol tak veľký, že ho museli rozobrať, aby sa zmestil dnu. Pútnickým miestom na nábreží Nevy sa stala aj krížnik z japonsko-ruskej vojny. Keby sa nevolal Aurora, zaujímal by jedine fanúšikov vojenskej histórie a lodí. Aurora však svojím výstrelom zmenila svet a dnes tu stojí ako pamätník. Desiatky stánkov ponúkajú suveníry od námorníckych čapíc až po malé magnetky s pamätihodnosťami mesta.

Autor a foto: Tomáš Kubuš

Web: http://www.streetfoodhunters.com

Facebook: https://www.facebook.com/streetfoodhunters