Show big na vrchole jedn%c3%a9ho z kr%c3%a1terov s v%c3%bdh%c4%beadom na vrcholy etny

Sicília, ideálna destinácia nie len pre plážových "povaľačov"

27.Dec 2016 | 13:17
Autor: Andrea Slobodová
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: zápisky z ciest taliansko sicília

Ak počas dovolenky hľadáte kombináciu pamiatky, hory a oddych pri mori, Sicília je to pravé miesto. Plán som držala v hlave už tri roky, no až teraz sa naskytla príležitosť v podobe lacných leteniek s odletom z Eindhovenu (Holandsko) za 22€ a príletom do Bratislavy za 86€- cesty z práce domov vždy rada beriem okľukou...


Etna

Hneď na druhý deň po prílete do Catanie sme sa vybrali na Etnu, čo bol náš hlavný cieľ cesty. Moja naivná predstava, že na ostrove nebude pršať - je predsa August - sa veľmi rýchlo rozplynula hneď po kúpení lístkov na autobus, v ktorom sme nasledujúce takmer dve hodiny sušili oblečenie. Počas cesty som sa snažila o pozitívne myslenie a vsugerovala si myšlienky, že lepšie sedieť v daždi v autobuse, ako premrhať deň v hotelovej izbe. Rozhodnutie ignorovať počasie sa vyplatilo. Po príchode na parkovisko k lanovke vo výške 1910 m.n.m. prestalo pršať, oblaky sa miestami rozplynuli a nám sa naskytol nádherný výhľad. Tu sa rozhodnete, či sa prejdete len k blízkym kráterom nenáročným na výstup, môžete si požičať bicykle, či 4kolky, no rozhodne sa oplatí pokračovať do výšky 2500 m.n.m.

Lanovkou na Etnu s výhľadom na menšie krátery


My sme sa vyviezli lanovkou a následne sa vydali pešo smerom k vrcholu. Vo výške asi 2800 m.n.m. sme to kvôli poveternostným podmienkam otočili (cháp ako neskutočný vietor, hmla, oblaky, dážď, rýchlo sa meniace počasie, s občasným slnkom)a vybrali sa na jeden z menších kráterov. Ak to máš čas naštudovať čo a kde, je tu množstvo ciest, kráterov, jaskýň, horúcich kúpeľov. Jedna obrovská hora, ktorá ponúka množstvo atrakcií.

Z Catanie ide denne jeden autobus spoločnosti AST ráno 8:30 na Etnu a 16:30 späť.

  • Cesta trvá cca 1:40h
  • Cena spiatočného lístka 6,60€
  • Cena spiatočného lístka na lanovku 30€
  • Od lanovky možnosť vyviesť sa terénnym mikrobusom do výšky 2905 m.n.m za 25€


Taormina

Nasledujúci deň sme sa vydali autobusom do Taorminy. Už tu musím spomenúť, aká som bola spokojná so skutočnosťou, že autobusy jazdili často a načas – po troch týždňoch v Ázii keď som si tvrdila, že sa tam už nevrátim – kvôli doprave - som si cestovanie celkom užívala. V porovnaní so 7 hodinovými cestami tam, mi tu, hodina a pol v autobuse pripadala ako nič. Hlavne, bolo sa na čo pozerať. Už z diaľky sa dali pozorovať, rozľahlé skalné výčnelky, na ktorých sa Taormina rozprestiera, i keď som o nej čo to prečítala, skutočnosť bola nepredstaviteľná. Naozajstný skvost. Po hustých serpentínach autobus za krátku chvíľu prešiel aj 200 výškových metrov.

Okolie Taorminy


Pekné počasie nás hneď po príchode vyhnalo do uličiek smerom ku Gréckemu amfiteátru. Podľa mňa je cena 10€ premrštená a tak som si vypýtala lístok za 5€ pre osoby do 26 rokov. I keď som sa nemohla preukázať pasom, ktorý som nechala na recepcii hotela, na svoj vek ja nikdy vyzerať nebudem, lacnejší lístok som dostala...Je to krásne čarovné miesto s najkrajším výhľadom. Podstatná časť toho vstupného bude asi len za ten gýčový výhľad. Plusom tohto miesta je jeho využitie. V ten večer tam bola opera – Tosca – dosť známa, kedže to aj mne niečo hovorilo, a za 25€ som začala uvažovať nad večerným programom. Našťastie môj drahý také nadšenie nezdieľal...večer, keď sa opera mala začať sa spustil parádny lejak, takže mi to nemuselo byť vôbec ľúto. Ale zažiť operu v gréckom anfiteátri pod holým nebom isto stojí za zváženie...

Po obede naše kroky viedli na pláž v okolí Isola Bella, známa aj ako perla Iónskeho mora, ktorá bola „ževraj" zaradená do top 10 pláží Európy (to by som možno pochopila) ale aj celého sveta (to už nechápem). Ok, krááááásna priezračná voda, kamienková pláž, ostrov, na ktorý prejdete len s dobrou podvodnou obuvou (takže my sme neprešli)... ale žeby ma to množstvo ľudí okolo fascinovalo natoľko aby som ju zaradila do nejakých rebríčkov...

Isola Bella


Asi by som tam mala ísť v zime, keď tam nikto nebude. Veď ani len zaplávať som si nemohla, čo som sa na každom metri bála, že si šuchnem koleno o nejaký balvan. Ale ako heeej šnorchlovanie isto stojí za to! A ako sa sem dostať? My sme ako praví turisti vyskúšali lanovku z centra mesta, vďaka ktorej sme sa za krátku chvíľu a niekoľko desiatok výškových metrov ocitli kúsok od pláže – spiatočný lístok 6€.

Večer uličky...to ja silno môžem. Tá romantika, reštaurácie, zmrzlina, skvelé jedlo, obchodíky, ešte aj v noci tam sú oceniteľné výhľady z výšky na pobrežie. Corso Umberto sme si ruka v ruke vychutnali po západe slnka. Tam by som sa vedela prechádzať každý večer počas dovolenky. Asi ako každý, preto by som to podľa môjho skromného prehľadu o cenách zaradila medzi jedno z najdrahších ak nie vôbec najdrahšie miesto v tejto oblasti Sicílie čo sa týka ubytovania.


Syrakúzy

Úprimne prehlasujem, že po príchode do tohto mesta, som z nejakého dôvodu pozabudla, prečo tam vlastne sme, a chytila som nervy, že chcem ísť na pláž a nabudúce si zaplatím All inclusive dovolenku, nič nenaplánujem a budem sa opaľovať. Oh tá podpora môjho priateľa, ktorý ma podržal v tom, aký skvelý plán som vymyslela a ako je nám super a na druhej strane sa v duchu smial, že ja by som prestala plánovať a išla by som niekam cez cestovku.

Jaskyne v okolí Syrakúz


Syrakúzy sú navštevované pre ich rozľahlé archeologické vykopávky, no nám na jeden týždeň už stačilo, tak sme sa vydali na opačnú stranu k ostrovu Ortigia. Počas toho, ako si Peťo robil „selfíčky" s prístavom, sa mi slečna na druhej strane cesty snažila predať výlet loďou po okolí. Začala s cenou 20€...pri 15€ som so záujmom zdvihla obočie...a keď sme sa dostali na 10€ oznámila som jej, že to skonzultujem s priateľom. Síce slečna plavbu okolo jaskýň a ostrova prezentovala aj s možnosťou kúpania sa, v tých vlnách som bola rada, že sa nám plťka neprevrátila hore dnom (sorry, ale to už je moc, keď aj típek, čo to šoféroval v jeden ruke držal riadenie motora a v druhej mobilný telefón, ktorému samozrejme venoval viac času ako samotnému riadeniu).

A čo večer? Zase len tie uličky, reštaurácie, obchodíky...


Fontane Bianche

V skratke asi takto – vo veľkých mestách pekné pláže nečakajte, a ak chcete bývať blízko pláže rátajte s tým, že do mesta sa odveziete autobusom. Takže v podstate som sa opustila a chytila nervy na moje plánovanie bezdôvodne, pretože ubytovanie pri pláži Fontane Bianche bolo zbytočne predražené a v tom mestečku aj tak nič nebolo.

Jaskyne v okolí Syrakúz


Dva dni sme sa pohodlne dopravili mestskou dopravou zo Syrakúz na pláž za 2,50€/spiatočný lístok a boli sme spokojní.

Mala som sen – požičať si Vespu – a tak rýchlo pominul... Ženská v požičovni na nás pozerala podozrivo od začiatku, a nechcela nám veriť, že sme už niekedy skúter šoférovali – áno dva razy – vo Vietname a Kambodži – viete kde nastal problém? Keď sme mali skúter naštartovať. Stáli sme tam ako puci a nič. Vtipné, že? Auto odšoférujem bez problémov, no zlyhala som pri takej debilite ako naštartovať skúter. A nepovedala nám ako! Roztrhala zmluvu a oznámila, že skúter nám nepožičia! Na druhej strane sme ušetrili peniaze a vystačili si celú dovolenku s lokálnou dopravou, na ktorú sa dalo spoľahnúť.


Talianske obžerstvo

Taliansko som si doslova vychutnala. Zaujímalo by ma koľko dovolenkárov opustí komfortnú zónu a vydá sa v meste uličkami, v ktorých v podstate nič nie je, a nie to ešte s úmyslom sa najesť. My sme tak urobili aj v Syrakúzach. Nakoľko sme mali ubytovanie trochu „mimo" diania a mne sa nechcelo trepať do „komerčného" centra hľadali sme niečo v najbližšom okolí. Najlepším úlovkom bola pizzéria s rozvozom, kde mali k dispozícii tri stoličky so stolom. Bežne v reštaurácii kúpite pizzu od 8€ – 13€ a dokážete ju zjesť celú. My sme v Pizza Mondo jedli najväčšiu pizzu na svete – a to bola medium – za 11€ a pekne sme sa o ňu podelili!!! To bol len malý príklad toho, ako sa dá ušetriť aj v turistických destináciách a mať z toho gurmánsky zážitok.

Taká médium pizza


Viete ako chutí skutočná nektarinka? To nie je už len o tom , že v Ázii sme si vychutnávali lokálne ovocie, ktoré malo úplne inú chuť ako to, čo predávajú u nás. Milujem trhy, malé lokálne stánky, či len prívesy za autami, kde je neskutočný výber čerstvého ovocia a zeleniny... Po zahryznutí do prvej nektarinky som vykríkla „Pamätáš ako chutí skutočná nektarinka ? Toto je ono naaaaa!!!!" Každé ráno sme si kúpili nektarinky, alebo hrozno a spokojne olovrantovali.

Ak už budete v nejakej tej reštaurácii s úmyslom vychutnať si niečo lokálne upriamte zrak na cestoviny s morskými plodmi, cuketou a pistáciovým pestom. Na Sicílii pestujú pistácie, a tak na rozdiel od bazalkového pesta v obchodoch prevláda práve to pistáciové.

Nemusím snáď vysvetľovať, že cestoviny, pestá a kadejaké lokálne pokrmy sa kupujú v potravinách za lacno a nie v darčekových obchodoch ;)

Arrivederci !!!


Autor: Andrea Slobodová
Web: http://andyslobodova.blogspot.sk/