Nový Zéland, opačný koniec sveta, kde je oviec viac ako ľudí, kde majú najzelenšiu trávu,najtenšiu ozónovú vrstvu a Nový rok oslavujú ako prvý. Krajina neobmedzených možností, krajina kde je možné všetko. Chceš hory, ľadovce, sopky a fjordy s kopou snehu alebo pieskové pláže s 15m vlnami a divoké lesy, jazerá, vodopády a prírodné útvary nad ktorými sa ti zastavuje srdce? Hybaj cestovať, poď sem. Ráno oblečieš neoprén a ideš surfovať, poobede pre zmenu lyže na plece a bežíš na najbližšiu sopku. Na malom kúsku zeme je tých možností veľmi veľa. A my sme tu a pre dnes sme sa rozhodli to pri mori zabaliť a zmiznúť do zimy.
Blížil sa deň ktorý sme si už dlho plánovali. Skialpovanie na najväčšiu sopku Severného ostrova Mount Ruapehu vo výške 2 797m.n.m, prejsť k aktívnemu kráteru a zjazdiť pár ľadovcov. Počasie vyzeralo slnečno, vietor 40km/h a 3 m snehu. Našim skialpovým guru mal byť už ostrieľaný spišiak Ľuboš, dobrý kamarát ktorý tu žije už 3 roky a sopky, prírodu a ľadovce pozná ako naše Tatry. Už len požičať lyže a práve na tomto skoro padol celý náš trip.
Na celom Severnom ostrove je 9 požičovní lyží, po obvolaní 8 kde nám povedali, že ani nevedia aké sú to tie skialpové lyže, iný si pod tým predstavovali mačky a cepíny. Veľa vysvetľovaní o tom že sú to lyže so špeciálnym viazaním, pásmi, lyžiarkami na ktorých je možné stúpať do kopca. Deň pred odchodom, žiadne skialpové lyže, tep 150 na 80 v hlavách dookola tá istá veta „Ja chcem ísť skialpovať". Bezradnosť, 7 hodín večer a na papieriku ostávalo ešte jedno číslo a posledný telefonát do požičovne s názvom Edge to Edge v meste Whakapapa, vzdialená od nás asi 4h autom. A v tom veľký úsmev, opakovanie a potvrdzovanie či máme na mysli tie isté lyže, pásy, viazania. A výsledok ? Áno, ráno si ich môžete vyzdvihnúť.
Čas 8:00 a stretávka s Ľubošom, poďme niečo vybrať a ideme na to. Hey guys, máte tu tie lyže vybehla na nás pani v obchode, a my s otvorenými očami sme pozerala či si robia srandu, ale oni mali stále ten ich hrdý úsmev, aké super nám dali lyže. Lyže asi z 80 r a že či si môžeme vybrať aj dáke iné, chlapík prikývol a vzal nás do skladu a tam 4 pári lyží, a s našimi to bolo 6 skialpových lyží na celom Severnom ostrove Nového Zélandu. Toto čo sme dostali bol luxus, ešte sme si ich museli sami nastaviť :D
Suma sumárum – 2x lyže, lyžiarky, pásy, palice za 280 NZD na 2 dni.
Našim prvý cieľom bola chata Ruapehu Hut ktorá je ukrytá v malom údolí medzi vrcholmi lyžiarskeho strediska Ski Mount Ruapehu. Je to chata domácich, ktorý sa o ňu sami starajú, budujú si ju a všetko čím je vybavená sú darované veci od turistov (kanvica, hriankovač, hrnčeky, taniere a možno v blízkej budúcnosti sa bude pýšiť aj kávovarom). Ako to celé s rezerváciou funguje ? Pár dní dopredu si musíte zabookovať miesto, jedna noc je za 35 dolárov/osoba. Po zaplatení vám automaticky príde potvrdzujúci e-mail alebo sms aj s kódom zámky od chaty. Pri vstupe do dverí zadáte kód ktorý slúži ako kľúčik, veľmi dobré riešenie pretože chatu nemusí nik „fyzicky" spravovať a dostanú sa tam iba ľudia ktorý majú na to povolenie.
Na chatu sme stúpali asi hodinku a pol, urobili sme si kávu a odložili spacáky, jedlo. Pokračovali sme ďalej smerom do krátera a užívali si každú sekundu. Zasnežené hory, sopky s 3 m snehu ešte na jar, nepoškvrnená príroda, ticho a kľud. Veľké previsy ktoré pukajú pod tou ťarchou, sopky na ktorých si užívate prašan a sledujete divadlo ktoré sa odohráva okolo vás a zadarmo. Každých prejdených 10m vám pripomínalo inú krajinu. Od dlhej bielej ľadovej platne kde máte pocit že ste na Antarktíde a z každej strany očakávate príchod polárneho medveďa. Alebo vrcholce štítov akoby ste ich vystrihli z časopisu o Alpách.
Nový Zéland je láska na prvý pohľad. Mňa si získal práve pri stúpaní k aktívnemu kráteru Mt Ruapehu kedy sme bojovali so 40km vetrom za hodinu, ľadovými kryštálikmi ktoré naše tváre vyplieskali z každej strany, ľadom na ktorom moje profi-tuti-fruti pasy nedržali a silné, pálivé slnko a všade závan síry dalo tomu čerešničku na torte. Konečne sme na vrchole, aktívneho vulkanického krátera Ruapehu ktorý naposledy vybuchla v roku 1996, tak sme rozmýšľali či sa dnes opäť neprebudí. V tých rokoch sa tam ľudia chodievali kúpať, pretože voda mala len 40°C . Pred týždňom v ňom zahynul jeden horolezec, boli zlé poveternostné podmienky, ľad a pravdepodobne sa pošmykol na ľadovej platni a spadol do krátera ktorý má 60°C. Ľudia rozprávali aké je to nádherné modré jazero, my sme však videli len žlto – sivú brečku, veľa dymu a samozrejme síra všade okolo nás.
Ako sme sa otočili, za našimi chrbátmi sa nachádzala Hora Osudu v čiernej zemi Mordor. Je to sopka, kde bol ukovaný jeden prsteň temným pánom Sauronom a kde bol taktiež zničený kamošom Frodom v trilógii Pán prsteňov. Film ktorý ste hltali od dectva, obdivovali hlavných hrdinov, krásu krajiny.
Neviem či som niekedy v živote videla krajšiu prírodu ako tu. Vlastne videla, u mňa v horách za domom. Západné Tatry ako na dlani, z každej strany. Ale viete ako to chodí, to čo máte na dosah, kde ste každú voľnú chvíľu tak to už začnete brať ako samozrejmosť.
Veľmi by som Vám priala, aby ste to, o čom píšem mali šancu vidieť aj na vlastné oči, pretože milióny slov ani fotiek nedokážu opísať tú krásu, ktorú sme zažili. A to som tu len 2 týždne a navštívila asi len 1/1000 z najzaujímavejších miest na Zélande. Každý deň tu je niečím iný, zaujímavý a výnimočný, treba hltať a nasávať všetko čo je okolo vás, každý moment, sekundu a stotinu.
Takže, ak sa sem chystáte na dlhšie obdobie a ste milovníkom zimných športov, tak určite si so sebou vezmite lyže aj lyžiarky, možno snowboard alebo aj skialpove pásy podľa toho čo tu chcete robiť. Kopa snehu sa na ľadovcoch drží až do januára, vtedy tu je už stred leta a úplný hrot tepla.
Enyoj Every moment
Autor a foto: Anna Matloňová
Instagram: https://www.instagram.com/annana_3/