Nachádzame sa práve v strede našej perfektnej dobrodružnej cesty po severnej Indii. Máme za sebou niekoľkodňovú túru v oblasti Ladakh aj nebezpečnú cestu autobusom strašidelnými serpentínami z vysokých Himalájí do ich podhoria, mesta Manali. Pusté vysoké hory Ladakhu sa postupne menili na zelenú prírodu pripomínajúcu Alpy. Veľmi sa tešíme na ďalšiu zastávku v horách, tentokrát trochu pokojnejšiu. V duchu čím menšie a neobjavenejšie, tým lepšie, mierime do Toshu, dedinky donedávna izolovanej a dostupnej iba pešo.
Počas dní strávených v nádhernom prostredí tejto prívetivej dediny (o ktorej si môžete prečítať tu) sme spoznali milých ľudí, veľa sa nasmiali a stretli dokonca aj Slováka Adama. Okolie však láka niekam vyraziť. Naplánovali sme si teda celodennú túru do Kheergangy. Nevedeli sme čo nás čaká, na mapke bola označená ikonkou horúcich prameňov a vidličkou s nožíkom. Asi horská chata, myslíme si.
Na túre stretnete aj svätého muža
Znie to lákavo a tak 4 hodiny stúpame do kopca nádhernou prírodou. Opačne ako v Ladakhu, na trase stretávame množstvo mladých Indov, sú väčšinou z Delhi alebo Bombay. Horský chodník na pár miestach prechádza rovno cez nejaký dom alebo stan s jednoduchým občerstvením, takmer všade sú kúdole dymu a smejúci sa ľudia. Prechádzame osadou, ktorá ani nie je zaznačená na našej mape. Stretávame starú ženu, ktorá vyzerá ako z rozprávky. Niečo nám ponúka, a potom sa dovtípime, že nám chce predať kvalitný materiál zo svojho políčka. Zdvorilo odmietame, ideme ďalej a pri moste cez dravú rieku zase vidíme svätého muža s dlhou bradou, ako s palicou naháňa mladý párik, ktorý sa priblížil k svätému miestu v topánkach. Turistika v Indii.
Vitajte v Kheergange!
Cieľ nášho výletu nás veľmi prekvapí. Po takmer štyroch hodinách stúpania do kopca na nás čaká všetko len nie horská chata s ošľahaným chatárom a turistami vo funkčnom oblečení. Tu je lúka, na ktorej posedávajú usmiati Indovia. Vedľa nich sa pasú kravy, ledabolo sú tu postavené stany, hojdacie siete a provizórne reštaurácie. Z jednej strany znie jemný chilloutík, z druhej hrá dlhovlasý Ind na trúbku. Ako prichádzame, okoloidúci ľudia nás radostne vítajú v Kheergange. Ostatní sa vyhrievajú na slnku, alebo sa hojdajú v sieti otočení k obrovskému horskému masívu oproti, ktorý sa dá očividne pozorovať donekonečna.
Horúci kúpeľ v posvätnom prameni
Treba však najskôr odolať všetkým lákadlám a vyjsť až úplne hore, kde sú posvätné horúce pramene. Muži a ženy sa kúpu oddelene v malých betónových bazénoch, do ktorých prúdi horúca voda. Už sme podobné kúpele navštívili blízko mesta Manali. Indky mi vtedy vysvetlili, že sa treba poriadne vydrhnúť horúcim prúdom liečivej vody a potom vojsť do bazéna. Tu som bola úplne sama, zopakovala som rituál a blažene sa ponorila do horúcej vody. Strop bol prekrytý len hodvábnou látkou, cez ktorú presvitala obloha, počula som spev vtákov a cez pootvorené dvere zo starých dosák na mňa pozerala krava.
Ostať tak ešte jeden deň...
V Kheergange sme stretli viacero ľudí, ktorí odišli z práce a vyrazili na cesty. Napríklad sme sa zoznámili s Prashantom, ktorý pracoval v hlavnom meste pre spoločnosť AT&T. Teraz je v Kheergange už 29-ty deň a nevie si predstaviť ako a kedy odtiaľ odíde. Asi až vtedy, keď tento improvizovaný stanový tábor s atmosférou letného festivalu uzavrú s príchodom chladných dní a prvého snehu. Sú však aj takí, čo do Kheergangy neváhajú prísť na víkend, aby aspoň na chvíľu unikli pred neuveriteľnými horúčavami, ktoré v júni vrcholia v Díllí. Potom príde monzún a návštevníkov hôr ubudne. V Kheergange sme si dali skvelé jedlo, hojdali sa s pohľadom upretým ako všetci - na obrovský strmý svah oproti a bolo nám veľmi ľúto, že nemôžeme ostať do ďalšieho dňa. Nemali sme so sebou takmer nič a noci tu v blízkosti Himalájí bývajú veľmi chladné. Takže ak náhodou mierite do Kheergangy, určite odporúčame chvíľu pobudnúť.
Ľadovec, byvoly aj mýtická dedina
Kheerganga však nie je jediné miesto, ktoré stojí za to navštíviť v okolí Toshu. Veľmi pekná je aj prechádzka do osady Kutla, kde na presvetlenej čistinke stojí drevená horská chata, ktorá ponúka aj ubytovanie. Trochu vyššie je nádherná lúka s voľne sa pasúcimi koňmi a stádom obrovských byvolov a je odtiaľto výhľad aj na neďaleký ľadovec. Mýtmi opradená je zas dedina Malana, na ktorú sme však už v rámci tohto výletu do Indie nemali čas (či odvahu). Tak teda nabudúce. India je zážitok na celý život a aj keď nie je najjednoduchšia na cestovanie, netrvá dlho a máte obrovskú chuť vrátiť sa a objavovať ďalšie a ďalšie zákutia tejto najmagickejšej a najfotogenickejšej krajiny sveta, ktorá hlboko zapôsobí na všetky vaše zmysly.
Katarína Géčová, ktorá píše o cestovateľských čerešničkách na blogu www.ceresne.com a ešte častejšie na FB https://www.facebook.com/ceresne.na.mape
