Colombo a terapia šokom

Keby som mala Srí Lanku súdiť podľa hlavného mesta Colomba, nikdy by sem moja noha nevkročila. Bola som však taká nadšená z mojej prvej ázijskej cesty, že som prižmúrila oči a s vypätím síl tie 2 dni prežila. Pretože tá pohľadnicová Srí Lanka začína akonáhle autobus opustí mesto.

Celú situáciu najlepšie vystihuje slovo šialenstvo. Hneď pri hlavnej železničnej stanici, kde má konečnú autobus z letiska, ma privítala zvláštna zmes pachov korenín, mäsa, ovocia a zeleniny z trhu, ktorý tam prebiehal.

Medzi autobusmi prebehovali sliepky, ženy vo farebných sárí kráčali pomedzi ne s nákupnými taškami. Prechádzam okolo predajcov a mám pocit, že všetky oči sa upierajú len na mňa. Neváhajú ukazovať prstom alebo niečo vykrikovať. Do toho zastavujú každé 3 minúty tuk-tukári a pýtajú sa, či chcem taxi.

Zúfalo pozerám okolo seba, chrbát ma neuveriteľne bolí od nosenia ruksaku a neviem, či bojujem viac s vlhkosťou, ktorej intenzitu som si vôbec nevedela predstaviť alebo s tým, kde sa práve nachádzam.

Prešla som pešo k prístavu, kde nachádzam útechu v slanej vôni oceánu. Chvíľu posedím, pozorujem vlny a užívam si osviežujúci vánok. Vtedy sa to vo mne zlomilo a ostrov napravil svoj prvý dojem.

Rozmanité vnútrozemie

Akonáhle opúšťa autobus šialenstvo v Colombe, ocitám sa v úplne inom svete. Z okna sa pozerám na palmy, ktoré lemujú cestu, roztrúsené chatrče, odkiaľ mi kývajú malé deti. Konečná stanica je v meste Dambulla, ktoré je súčasťou kultúrneho trojuholníka. Spolu s mestami Anuradhapura a Polonnaruwa boli v minulosti centrom ostrova. Z týchto čias sa v oblasti zachovalo množstvo pamiatok a budhistických chrámov.

Od Dambully som nemala žiadne očakávania, iba som tajne dúfala, že bude pokojnejšia než Colombo. Úzka cesta, ktorá vedie stredom mesta bola upchatá autami a tuk tukármi, ktorí sa na mňa usmievali. Vybrala som sa k Zlatému chrámu, no práve bol na Srí Lanke celoštátny sviatok a chrám bol plný miestnych, ktorí sa modlili. Dambulla je tiež známa kvôli jaskynnému systém, vraj je ich až okolo 80.

Na druhý deň som nasadla na autobus a vybrala sa k skale Sigirya. Za Dambully sa autobus pomaly zapĺňal, až som sa začala obávať, či vôbec budem vedieť, kde vystúpiť. Na Srí Lanke je skvelé, že veľa domácich vie angličtinu.

Mladí si uvedomujú, že je dôležitá kvôli prichádzajúcim turistom. Ako mi vysvetlila, jedna tetuška počas čakania na vlak, tí starší sa ju učili počas obdobia britského kolonializmu. Ak vedeli anglicky, mohli získať lepšie zamestnanie a postavenie v spoločnosti.

Sigirya je súčasťou komplexu záhrad so zavlažovacím systémom. Na vrchu skaly nechal postaviť kráľ Kashyapa svoje sídlo po tom, ako zabil svojho otca a zmocnil sa trónu, ktorý patril jeho bratovi. Brat sa, samozrejme, nechcel vzdať, preto odišiel do Indie, zoskupil armádu a chcel získať trón naspať a pomstiť sa.

Odporúčam vyraziť z Dambully skoro ráno a prísť sem čo najskôr. Už okolo 11-tej hodiny pred obedom slnko silno praží a výstup na skalu v takom teple nie je veľmi komfortný.

Kandy a Ella uprostred čajových plantáží

Ďalšia zastávka je mesto Kandy, ktoré bolo v minulosti hlavným mestom kultúrneho trojuholníka. Chrám Budhovho zubu patrí medzi najdôležitejšie chrámy na celom ostrove a ľudia sa sem chodia modliť k posvätnému Budhovmu zubu. Po rýchlej zastávke v Kandy ma čaká 6-hodinová cesta do mestečka Ella.

Vlak sa celkom rozbehol, preto som nechápala ako je možné, že na tejto párkilometrovej trase budeme 6 hodín. No po chvíli sa krajina zmenila, objavujú sa dokonca ihličnaté stromy a dostávame sa do chladnejších pásiem, kde sa rozprestierajú rozsiahle čajové plantáže. Miestni s košíkmi na chrbtoch preberajú čajové lístky a kývajú turistom z vlaku.

Ella bola presne to spomalenie, ktoré som potrebovala a z celej Srí Lanky ma očarila asi najviac. V okolí je veľa národných parkov, preto sem nechodí veľa turistov. Je tu niekoľko reštaurácii s výborným jedlom, krásne vodopády Rawana a okolité kopce vytvárajú krásnu scenériu. Pôvodne som chcela ostať iba deň, ale nakoniec som si pobyt ešte o jeden deň predĺžila.

Oddych pod palmami

Po intenzívnych presunoch a spoznávaní vnútrozemia, som sa už nevedela dočkať, kedy dorazím na juh a oddýchnem si na pláži.

Rozhodla som sa pre pláž Unawatuna. Aj turistov nebolo veľa, dajú sa tu dohodnúť rôzne aktivity, prejsť sa a sledovať rybárov alebo si pozrieť krásnu bielu Japonskú pagodu. Na pláži sú malé reštaurácie so skvelým jedlom, no nič sa nevyrovná pocitu, keď vám miestny predavač otvorí čerstvý mladý kokos.

Mesto vo vnútri pevnosti

Presun naspäť do hlavného mesta som si naplánovala s časovou rezervou, na Srí Lanke je čas relatívny pojem a presnosť nikomu nič nehovorí. Prekvapivo som sa tak ocitla v najväčšom meste južnej časti ostrova Galle s niekoľkými hodinami času.

Vybrala som sa preto do historického centra mesta, ktoré je ukryté vo vnútri pevnosti vybudovanej Portugalcami. Neskôr sa ostrova zmocnili Holanďania, čo dokumentujú názvy ulíc v holandštine. Ostala po nich stará Holandská nemocnica, kde sú teraz kaviarne a reštaurácie s výhľadom na oceán, budova Amangalla, ktorá bola postavená v roku 1694 pre holandského guvernéra a dnes je v nej luxusný hotel.

Už z diaľky je vidno 26 metrov vysoký maják. Cesta k nemu vedie cez uličky s budovami v v koloniálnom štýle, v ktorých sú teraz obchody.

Oproti majáku je ďalší pozostatok portugalského vplyvu - mešita Meera, ktorá na prvý pohľad ako mešita vôbec nevyzerá. Galle bolo jedno z najviac poškodených miest, ktoré zasiahla vlna tsunami 26. 12. 2004.

Spoznajte krásy Srí Lanky počas poznávacieho zájazdu s dovolenka.sme.sk.

S ničím si nemusíte robiť starosti, o všetko bude postarané.

Autor a foto: Michel Struhárová