​Stredomorská Malta

27.Aug 2016 | 12:31
Autor: TOMÁŠ KUBUŠ
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: zápisky z ciest malta

Ostrov Malta vhodený do vĺn Stredozemného mora odjakživa priťahoval pozornosť civilizácii. Tie najstaršie tu vznikali ešte v dobách, kedy nikto nechyroval o starovekom Grécku či Ríme. Zastavil sa tu každý, kto niečo znamenal vo svete od Rimanov cez Arabov, Maltézskych rytierov a hoci znie jeho meno ako „ostrov sladkého medu", často sa o Malte hovorí ako o ostrove sv.Pavla, ktorý tu stroskotal počas svojho putovania...


Uličkami starobylej Valletty

Aj napriek tomu, že Malta je bližšie než destinácie kam sa dnes už človek bežne vyberie na dovolenku, stále je pomerne neznámym miestom, ktoré však dokáže nádherne prekvapiť svojimi lákadlami. Hlavnému mestu Valletta stačí skutočne len niekoľko chvíľ, aby Vás presvedčilo, že Malta je tým pravým miestom, ktoré si človek odrazu nevedomky zamiluje. Valletta nepôsobí dojmom veľkomesta a preto sa tu návštevník cíti dobre, nevidí žiaden uponáhľaný svet, ba priam naopak.

Opantajú ho starobylé uličky starého mesta, malé kaviarničky, reštaurácie, námestie a skryté zákutia. Krásu stredovekého mesta si všimlo aj UNESCO a tak dnes Valletta svieti na zozname prestížneho zoznamu. Pred rušnou mestskou bránou sa otáčajú maltské autobusy. Tie staré, farebné už dnes vystriedali moderné, ale spoľahlivejšie a miestni sú s nimi spokojní. Ľudia zaplnili hlavú triedu mesta Triq il-Republika, ktorá predeľuje Vallettu na dve polovice. Kráčajú ako rieka a rozlievajú sa do okolitých uličiek.


Triq il-Republika je plná obchodov a podnikov a je tou správnou tepnou celého mesta. Nad hlavami vyčnievajú staručké fasády s kovanými balkónmi a mnohé z nich zdobia aj farebné kvety. Kostol sv.Kataríny na rohu ulice pripomína vďaka svojmu barokovému telu svätostánky na neďalekej Sicílii. Hneď vedľa vyrastá z uhladeného námestia palác Auberge de Castille zo 16.storočia. Kedysi slúžil rádu Maltézskych rytierov, ktorých prezývali aj Rád sv.Jána.

Dnes tu má svoje sídlo maltský premiér a tak sa pod fasádou objaví maltská vlajka, ale aj vlajka Európskej únie. Valletta pôsobí ako by si na každý krok nachystala niečo zaujímavé a tak nedovolila návštevníkovi spadnúť do rutiny. Medzi najpríjemnejšie miesta patria záhrady Barrakka. Ležia na okraji starého centra a pod nimi krajina ostro padá až na úroveň mora. Majú strategickú polohu, preto tu vybudovali menšiu pevnosť a dodnes na more miera delá, hoci už nehrozí nebezpečenstvo ako kedysi. Krásny výhľad v sebe zahŕňa pohľad na tri menšie mestá ležiace cez zátoku od Valletty, ale aj časť starého mesto tiahnucého sa pahorkom.


Valletta je plná rôznych kostolíkov a nie nadarmo sa hovorí, že na Malte človek nájde cca 365 kostolov, na každý deň v roku jeden. Tým najdôležitejším svätostánkom je však Katedrála sv.Jána Krstiteľa, ktorú postavili rytieri koncom 16.storočia. Vstupuje sa do nej z menšieho námestia, kde rozložili svoje stoly podniky pripravené na obed. Dve kamenné veže katedrály pôsobia nesúrodo, ale ako náhle sa človek ocitne dnu, obklopí ho dokonalý interiér.

Kaplnky sú vyplnené mozaikami, maľbami či dokonca obrovitánskymi tapisériami, no najväčším lákadlom je obraz slávneho Caravaggia znázorňujúci ako prišiel patrón katedrály, sv.Ján Krstiteľ o hlavu. V úzkych uličkách sa preháňa morský vánok až každého privedie k hradbám. Tiché štvrte, ošarpané fasády, domy, to všetko tvorí Vallettu. Večer sa miesto premení na žiarivé lákadlo. Ľudia kráčajú promenádami a tešia sa na večeru alebo si len tak posedieť s priateľmi pri tradičnom maltskom likéri vyrábanom zo sladkých opuncií.


Svätý Pavol a tiché mesto

Len pár desiatok metrov od starobylého mestečka menom Mdina sa rozprestiera mestský svet Rabatu. Mestá pôsobia ako dvojičky a len neviditeľná čiara oddeľujúca storočia je hranicou medzi nimi. Rabat tu stál už v rímskej dobe, pretože o tom vydal svedectvo v podobe staručkej rímskej vily posiatej prekrásnymi mozaikami. Neskôr jeho hviezda upadla a až teraz si k nemu turisti dláždia cestu. Uličky podobe ako vo Vallette dýchajú starobylosťou, no každý kto sa v Rabate ocitne, túži sa objaviť na námestí v srdci mesta. Tým skutočným srdcom je však barokový kostol sv.Pavla. Nestojí tu náhodou, pretože priamo pod ním a v jeho blízkosti sa nachádzajú slávne katakomby sv.Pavla.


Ten tu mal stráviť tri mesiace po tom ako jeho loď stroskotala na Malte a tak sa tu začala vo väčšom šíriť viera. Pod zemou je chladnejšia klíma než hore na ulici a krčí sa tu niekoľko návštevníkov. Dnes tu ležia rôzne hrobky, ale v jaskyni nájdu aj sochu sv.Pavla s maketou lode, na akej sa mal plaviť. Farské námestie ponúka možnosť posedieť si s výhľadom na kostol pri miestnych koláčikoch, nugáte či sušenom ovocí. Aj uličky hlbšie v Rabate majú akýsi barokový nádych. Ešte zreteľnejší je v susednej Mdine.

Dostala prezývku „tiché mesto" a nie je nič dlžná svojej povesti. Aj napriek tomu, že ju objavili turisti sa tu odráža ticho od výstavných ulíc ozdobených mnohými detailmi. Sem tam pretne ticho koč hrkotajúci po kamennej dlažbe, no hneď ako prejde sa opäť ticho rozleje popod kamenné výčnelky starých okien. Mdina je situovaná na pahorku, chránená hradbou a málokomu by napadlo, že práve ona bola kedysi hlavným mestom celého ostrova. Uličky krášlia vyčnievajúce lampy, sochy svätcov, kvety a keď sa to všetko spolu namieša, cítiť odtiaľto podmanivú romantiku. Nikto v Mdine neobíde malé námestie ozdobené katedrálou svätého Pavla. Podľa tradície stojí na mieste, kde sa rímsky guvernér Publius stretol s apoštolom.


Na svojom mieste stojí viac než 300 rokov, hoci ju poznali aj dávno predtým. Maltou však v roku 1693 otriaslo silné zemetrasenie a pôvodnú katedrálu zrovnalo so zemou. Na okraji starého mesta je kamenné nádvorie s vyhliadkou na celé okolie. Tu si človek uvedomí aký je ostrov malý. Mdina leží takmer v strede vnútrozemia, no vidno odtiaľto nielen pahorky vlniace sa vnútrozemím, ale aj morské pobrežie či neďaleké mesto Mosta s obrovskou kupolou.


V prístave farebných lodí

Najmalebnejším spomedzi všetkých maltských miest je pobrežný prístav Marsaxlokk. Príroda obdarila Marsaxlokk obrovskou zátokou a tak odtiaľto pochádza azda najviac rybárov z celého ostrova. Nežije tu ani štyri tisíc ľudí a nad ulicami a prístavom sa vznáša neskutočný pokoj. Fasády domov zdobia farebné okenice, drevené trámy, dvere a sem tam sa dokonca objaví na ulici aj červená telefónna búdka, aké sú roztrúsené po Veľkej Británii. Angličania žili aj na Malte a tak je tu badať časť ich kultúry. Neďaleko kostola sa otvorí prvý pohľad na zátoku posiatu lodičkami. Stačí tento pohľad a každému je jasné, že Marsaxlokk bude jeho najobľúbenejšie miesto. Niekoľko rybárov stojí pri svojej drevenej lodi a rozmotáva siete, ktoré ráno ponárali do vody, aby priniesli úlovok.


Mačky sa túlajú naokolo a dúfajú, že sa im niečo ujde a sem tam sa ozve ich mňaučanie. Niektorí rybári sú ešte stále vo svojich lodiach, upratujú, zametajú alebo len pohodlne ležia a nechávajú sa hojdať neveľkými vlnami. Celú zátoku dnes obaľuje vydláždená promenáda posiata obchodíkmi a stánkami. Marsaxlokk je miesto s vyhláseným rybím trhom, ktorý sa tu koná najmä počas nedele. Ak sem človek zavíta v iný deň, tiež nemusí byť smutný, pretože tu menšie trhy nájde aj každý deň. Je cítiť, že Marsaxlokk žije rybami.

Na promenáde totiž vyrástlo hneď niekoľko reštaurácii, ktoré ponúkajú čerstvé jedlá z tuniaka, mečúňa, sardiniek alebo miestnu špecialitu lampuki u nás niekedy známa aj ako mahi-mahi. Zátoka je plná drevených, farebných lodí zvaných luzzu. Vyznačujú sa tým, že ich telo je posiate žiarivými, pestrofarebnými nátermi a na prove lode sú dve oči. Tie majú loďku chrániť pred nebezpečenstvom na mori. Ich dizajn dokonca môže pochádzať ešte od starovekých Feničanov a prežil až do dnešných dní, takže sa zapísali do maltského kultúrneho dedičstva a domáci sú na tieto plavidlá právom hrdí.

Aj teraz je jedna z lodičiek luzzu vybratá na breh a dostáva čerstvý náter. Život sa tu prevaľuje a pulzuje najmä na promenáde, pretože inak celé mestečko pripomína mesto duchov. Podvečer sa zaplní, ale počas dňa akoby boli všetci preč. Palmy zasadené pred domami na promenáde navodzujú severoafrickú atmosféru Maroka či Tuniska, no to je na Malte bežné, pretože sa tu miešalo veľmi veľké množstvo národov. Tam je tomu aj teraz, pretože v reštauráciách sa stretávajú ľudia rôznych krajín. Všetkých spája však to, že na ich stoloch nechýba miestny preslávený likér a grilovaná ryba.


Azúrové okno

Hoci poznáme Maltu ako ostrov, v skutočnosti ide o súostrovie v ktorom je Malta hlavným a najväčším ostrovom. Na západe však ležia aj dva menšie ostrovčeky ako Comino či Gozo. Comino je takmer neobývaným miestom, no Gozo je ostrovom plným zaujímavostí. Z maltského prístavu Cirkewwa trvá plavba trajektom zhruba pol hodinu a každou námornou míľou sa Gozo zväčšuje a približuje. Príchod na ostrov je skutočne štýlový, pretože prístav Mgarr patrí k najfotogenickejším miestam.

Nad malým prístavom sa dvíha dvojica kostolov a pevnosť Chambray z polovice 18.storočia, ktorú postavili Rytieri sv.Jána. Mgarr je často na Goze len krátkou zastávkou, pretože mnohí tu naskočia na autobus a skončia buď v meste Victoria, ktoré je hlavným mestom ostrova alebo sa dokonca prepravia na jeho západný koniec do oblasti zvanej Dwejra. Prejsť celý ostrov naprieč nezaberie ani hodinu času. Bolo by to aj menej, no jeho terén je príjemne zvlnený a tak musí autobus sem tam stúpať, aby mohol zase klesnúť o čosi nižšie. Dwejra patrí k najnavštevovanejším prírodným zaujímavostiam nielen Goza, ale aj celej Malty. Stala sa symbolom tejto malej ostrovnej krajiny. Pobrežie na západnej strane ostrova je plné porozhadzovaných skál o ktoré sa rozbíjajú často veľké vlny.

Priamo tu medzi skalami vyrastá netradičný vápencový útvar siahajúci z pevniny až priamo do mora. Miestni nazvali skalu „Azúrové okno", pretože keď človek stojí priamo pred ňou, naozaj pripomína okno hľadiace na azúrovú hladinu Stredozemného mora. Niektorí turisti si dokonca vyliezli hore na rám „okna", no lákavejší pohľad je predsa len zdola. Vlny sa trieštia o pobrežie a malé jazierka medzi skalami sa sem tam naplnia vodou. Mnohé sú vyschnuté a sú v nich zaujímavé kryštáliky soli.

Nielen okno je lákadlom, ale aj malá zátoka ukrytá za skalami. Tu panuje pokoj a niekoľko lodí je pripravených vyplávať na more. Zo zátoky sa musia stratiť v jaskyni a až tá ich dovedie na more, aby si ľudia mohli z tesnej blízkosti pozrieť vápencové skaly s poletujúcimi čajkami. Koľko krásnych prekvapení sa dá ukryť na jeden malý ostrov? Malta je toho pekným príkladom, pretože takmer na každom kroku tu človek natrafí na nádherné mesto, kostol, katedrálu, staroveký chrám či rybárske zátoky plné lodí. Malty sa človek nedokáže prejesť.


Tomáš Kubuš

Facebook: https://www.facebook.com/tomkubuscesty/
Web: www.kubus.blog.sme.sk









  • krása......čo k tomu dodať...)))