THAI food mojimi očami... (a ústami).

22.Jún 2017 | 11:00
Autor: Andy Drgoň
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: thajsko

Už je to pár dní :( alebo skôr ... pár týždňov, čo sme sa vrátili z dovolenky v Thajsku. Dovolenku sme si ako inak naplánovali v poňatí : LOV ZA THAJSKÝM JEDLOM. Cestu sme plánovali niekoľko týždňov. Kedže nie som zrovna ten typ, ktorý má rád hučanie hudby už od rána pod oknom, nerád sa delím s mojim vlastným miestom na pláži spolu s ďalšími desiatkami ľudí, hľadali sme veľmi dlho vhodné miesto pre nás.


Našli sme malý raj na zemi. Ostrovy Koh Kood, Koh Mak a Koh Rayang.


Cestu sme plánovali tak ako sa patrí, 4 mesiace od A do Z. Celkovo nám pomohli s plánovním @dovolenkyadventureforyou Na pláne bola prvá zastávka v Bangkoku, následne presun na ostrovy a už spomínaný oddych s poznávaním thajskej kuchyne. Nebudem sa tajiť tým, že sme šli do Bangkoku hlavne kvôli KhaoSan Road - najznámejšie gastro miesto, čo sa street food týka, no o ňom nižšie v článku.

Bangkok - mesto, ktoré Vás najskôr očarí a omámi vôňou jedla, až potom sa ukážu krásne pamiatky a kultúra. Ukáže Vám pravé street food, a keď píšem pravé myslím tým naozaj pravé. Snáď za každou jednou uličkou, každým smerom, či je ráno a či noc, vždy a za každých podmienok vidíte domácich ako svedomito pripravujú jedlá pre nás. Pre turistov. Veď do Thajska sa aj za gastronómiou cestuje, ako je známe. Nie nadarmo je vyhlásená thajská kuchyňa za jednu z najrozmanitejších, najfarebnejších, najvoňavejších... tých "naj naj" si nájde veľa prívlastkov. Avšak na hlavné nesmiem zabudnúť: najšťipľavejších. Len pre informáciu, Thajsko je najväčším vývozcom čili papričiek na svete.

Prvý deň som nevedel čo skôr fotiť, čo si obzerať... hneď z rána sa mi ponúkali všetky spôsoby gastronómie ako na dlani. Doslova na zemi človek pripravoval jedlo, ingrediencie pre raňajky, obed alebo večeru. Kto nevidel, neuverí. Je úplne bežné, že staršia pani, alebo babička, ktorá vstala skoro ráno, za svitania, začala pripravovať jej denný kolobeh. Na holej zemi, rozložený kartón o ktorý sa dôkladne starala, pozametala okolo, pripravila si svoj priestor a začala...


Khao San road - centrum thai street food. Centrum, kde to žije snáď od rána do rána, no tým pravým lákadlom je noc. Cez deň kľudnejšia ulica s premávkou, sem tam pár stánkov s jedlom.

Sem tam pouličný predajcovia ovocia, fresh ice ovocných drinkov, pár stánkov s Pad Thai. No v noci, je to iný level. Noc tu doslova ožíva. Skúste sa prejsť po Khao San road a nenajesť sa. Človek Vás bude brať za zvláštneho. Totižto táto ulica je centrom pouličnej gastronómie. Bol by hriech, počas našej návštevy neísť sem a neskúsiť to pravé. Možno aj preto sme sa ubytovali pár minút chôdze od tejto ulice. Samozrejme, bol to najlepší východzí bod na spoznávanie Bangkoku a okolia. 3 noci sme sem chodili, každý večer zažili niečo nové. Vyskúšali niečo nové - myslím jedlo - aby si niekto nemyslel..., kedže tu sa dá vyskúšať takmer všetko na čo si spomeniete.

Vône sa šírili uličkami už ako sme sa blížili ku Khao San. Prvý večer sme ostali ako obarení. Človek nevedel kam skôr pozrieť, čo prvé skúsiť. Prenikavá vôňa jasmínovej ryže, kaffírových limetiek a korenín bola taká silná, že sme skončili ako správny turisti na palacinke. Palacinka nie je tým pravým thajským, ale oči nám nedovolili nejesť. Banány v kombinácii s mangom a preliate nutelou, alebo sladeným mliekom dávali zabrať.

Na rad prišiel aj hlad. Toľko možností na výber - čo skôr? Na každom kroku sa ponúkali thajské špeciality, no prevažne Pad Thai. Ich takpovediac, národné jedlo. Ryžové rezance, či už s kuraťom, bravčovým, darmi mora. Stačí si len vybrať rezance, druh mäsa, alebo aj vegetariánsku porciu a za pár minút máte jedlo pripravené a pripravujete sa platiť. Pripravte ci cca 0,70eura - 1euro za taký delikátny strop tohto jedla.


Nespočetné množstvo kari - videl som snáď aj také aké som nepoznal. Stačilo ukázať prstom... Žlté, červené, Massaman, Paenang, zelené ... kombinácií neúrekom. Nedalo nám, teda hlavne mne, skúšal som čo sa dalo. Ľudia mi aj vraveli, že opatrne s pouličným jedlom. Špinavé ruky, neumyté jedlo. My sme problém nemali žiaden, no základ kt. odporúčam je: pozrieť si jedlo, ktoré Vám pripravujú.

Nedajte si naložiť napríklad surové kuracie mäso, ktoré je odstáte niekedy aj celý deň na ulici. Mäso majú zvyčajne už predvarené a pri následnom varení je opäť tepelne spracované. Je dobré si pozrieť aby dostatočne prešlo varom, tak isto krevety. Nebojte sa povedať, aby Vám to opiekli dlhšie. Totižto doba varu pri mäse je dôležitá, no to poznáte už z domova. So špinou na ulici, čo sa týka varenia a konzumácie sme sa nestretli.

Základné pravidlo konzumácie street food je - jedzte tam, kde jedia aj domáci :D


Ako na fotografii vidno, vyberať si je z čoho. Osobne odporúčam ochutnať Pad Thai s krevetami. Dostanete viac ako len 3-4 ks kreviet ako na Slovensku. Massaman kari je proste dokonalé. Polievky všetkých farieb, vôni a chutí. My sme skúsili v prvý večer klasiku, ktorú poznáte aj doma. Tom Kha Gai - Kuracia polievka v kokosovom mlieku.

Jemne pikantnú chuť výborne dopĺňali thajské zemiaky (trochu odlišné od našich, ale v podstate zemiaky). Nasladlá a výrazná chuť po kokose, kyslastá chuť po citrónovej tráve, kaffirových listoch a šťave z limetky. Dokonale vyvážená kombinácia. Ak si predstavím niektoré pokusy, ktoré som skúšal na Slovensku, och... Khao San road je pre milovníka thajského jedla malý raj.

Taktiež stoja za ochutnanie napríklad jarné rolky, ktoré ponúkali taktiež na XY spôsobov. Hovädzie s kešu orechami - také doma proste nespravíte :) Skutočne bolo z čoho vyberať...


Miestne špeciality sú snáď osobitná kategória thai street food. Nepoznám človeka , ktorý bol v Thajsku a nezastavil sa aspoň nahliadnuť , alebo si odfotiť ... "Čo to tu majú"

Áno, tie malé rôzne príšery, na ktoré doma zo strachu šlapeme. Rôzne larvy, červíky, chrobáky, kobylky, pavúky, žaby... Áno, ste v inej krajine, iné stravovanie, iná kultúra. Tak prosím pred stánkom skúste prejaviť trochu úcty. Na jedlo sa predsa "FÚJ" nehovorí ani u nás. A pozerať sa dá aj so zatvorenými ústami. Iste je to turistické lákadlo, no thajci to berú ako bežnú vec čo sa stravovania týka. Sám som to ako pravý "turista" vyskúšal, zaplatil, pani poďakoval a s úsmevom sme sa rozišli.

(No bola taká milá, že mi chcela vydať na náš prepočet pár centov, tak som si vypýtal za to fotografiu. Obaja sme si poďakovali a šli svojou cestou...) Ak niekto čaká príšernú chuť, je na omyle...


Ovocie sa nám núkalo tvarov a farieb, aké sme doma ešte nevideli predávať, no v zahraničí po cestách sme už ochutnali. Až by som tvrdil, že neboli niektoré priamo z Thajska.

Tie ich mám celkom dobre zmapované už. Taktiež pamätajte na to, že ste opäť raz v cudzej krajine, v inom svete a to čo je pre nich úplne bežné, pre nás je výnimočné a naopak. Vybrať ste si mohli od úžasného manga (nedá sa ani z ďaleka porovnávať s našim mangom), banánov, ich obľúbeného ananásu, alebo longan, mangosteen, či pitahaya, liči, rambutan, jack fruit, tamarind atď... sme natrafili na rôzne zvláštnosti. Aj som sa pokúšal zistiť názov, no keď sme si nejako s dedkom 80 ročným nerozumeli :)

Najviac čo mi nedalo oddychu, bolo nájdenie a ochutnanie ovocia s menom Durian. Celkom problém ho zohnať na ulici a tak isto na miestnych trhoch. Ovocie tak typickej arómy (zápachu) je zakázané vyvážať z krajiny (vôbec nie už letecky), vybrané reštaurácie ho dokonca ani neponúkajú. Je to ovocie, ktoré v juhovýchodnej Ázii považujú za delikatesu. Vraví sa, že durian je ovocie, ktoré si zamiluješ hneď na prvýkrát, alebo ho proste už neochutnáš.

3 dni trvalo kým sme ho našli. Poviem Vám: "Patrím asi do tej druhej skupiny :)" Ochutnať sme ochutnali - stačilo na skúšku :) raz ...


Prichádza to, kvôli čomu sme si zvolili Thajsko ako našu dovolenkovú destináciu. Každý Vám povie, čo tam... milión ľudí, preplnené pláže, na ulici je špina... Opak je ale pravdou. Treba si určiť priority a íst za niečim nepoznaným. My sme si určili: opustené pláže, minimum ľudí, panenská príroda a samozrejme Thai food. Thajská kuchyňa po pravde zaujímala skôr mňa ako moju priateľkou, chúďa, čo jej ostávalo keď sme v tom išli spolu. Ešte som ju aj "dotlačil" do thajskej školy varenia.

THAI COOKING CLASS, alebo čo čakať od školy varenia priamo v Thajsku? Očakávania boli veľké tak isto aj obavy. Ja sa venujem thajskému jedlu už pár rokov (po skúsenostiach na ostrove Jersey) no toto bolo niečo nové. Nepoznané. Noc pred návštevou školy bola plná debaty. Predsa len iná krajina, iné zvyky, kultúra, iná reč - thajský učiteľ, zvládneme to? Čo ak tam nehovoria vôbec anglicky, poprípade nebudeme rozumieť vôbec my. Opak sa stal pravdou.

Všetko bolo absolútne dokonalé. Angličtina v spoločnej komunikácii nerobila žiaden problém, aj keď na ulici sa niekedy dohovoriť s domácimi thajcami bol veľký zážitok, kt. ovládali iba základné anglické slovíčka. Tu to bolo niečo iné. 100% dávam tomuto zážitku a skúsenosti.

Plán bol jednoduchý. V rámci "školy " mieste trhy, nákupy potrebných surovím, oboznámenie sa so surovinami , v rámci učenia, bola príprava kokosovej vody, mlieka a už samotné varenie. Trhy nám doslova vyrazili dych! Toľká rozmanitosť farieb a vône. Myslel som, že Khao San road je level, čo sa týka vône - omyl. Tu bolo všetko hneď z rána absolútne čerstvé.

Krásne, vyumývané, voňavé... všetko sa v rannom slnku krásne ligotalo a dodávalo nám celodennú energiu. Vône korenín, sa miešali s vôňami ovocia a zeleniny. Prešli sme pár metrov a opäť sa striedali vône či už čerstvého kokosu, jedlých kvetov, alebo samotných morských plodov. Snáď najväčší zážitok bol, keď sme prechádzali miestnym trhoviskom a časťou s čili papričkami, čili čerstvými pastami, alebo čili práškom.

Oni si tam proste sedeli ako doma v obývačke. My sme nevedeli čo skôr robiť, aby nám prestali z toľkého čili tiecť slzy. Dvaja nemci a dve kórejky, ktoré patrili do našej skupiny, myslím že to obehli naokolo. Iba ja som si to užíval a priateľka točila hlavou, že sa jej rozmazal nerozmazateľný make-up :D

Mysleli ste si, že u nás by bolo zvláštne zúžitkovať kvety cesnaku? Šupky z uhoriek, korene, alebo kôra, či odpad z kokosového orecha? Tu prosím, využijú úplne všetko... to obdivujem, aký majú prístup k jedlu samotnému. Nič neostane na zmar.


Každý sa pri tejto fotke zastaví a pýta sa... prečo ružové vajíčka? Je to len farba aby sa rozoznal jeho pôvod. Je to klasické vajíčko-slepačie, dávnejšie sa používali aj kačacie. No prekvapenie sa ukrýva vo vnútri. Po otvorení vajíčka ostanete trochu zaskočení. Zacítite zvláštnu vôňu a uvidíte ešte zvláštnejšiu farbu. Čiernu.

Prezývajú ho aj ako tisíc-ročné vajce, alebo Horse pee egg, Kai Yiew Ma. Nebudem prekladať... Vajcia sú konzervované v uhličitane vápenatom, soľou a uhličitanom sodným - zmesou ílu, popola, soli, nehaseného vápna a ryžových trupov. Takto naložené a fermentované sú cca 1 mesiac. Po otvorení, ich vôňa pripomína konský moč - keďže ten cítiť po amoniaku ako toto vajce. Ale nebojte, nemá to s močom nič spoločné. Je to miestna delikatesa.

O morských plodoch ani moc písať nebudem. Každý vie, že v prímorských oblastiach je to najväčší zdroj obživy, alebo samotného priemyslu. Sám som netušil, že v mori žije toľko živočíchov, ktoré ľudia konzumujú...

Hľadali sme nenápadnú uličku v širšom centre Bangkoku. Prešli sme pomedzi domácich, zavesené prádlo, či Thai box ring, túlavé psy, alebo len tak sediace 3-4ročné deti opustené na ulici. Tu sme videli aj tú temnejšiu stránku Bangkoku. Chudoba bola citeľnejšia ako počas dní, ktoré sme trávili cestovaním po centre, chrámoch a pamiatkach. Nakoniec sme našli malú, zašitú budovu na konci uličky, ktorej názov sme mali na papieriku. Bol tam iba zvonček a pred dverami malý kochlík s čili papričkami.

Trafili sme, sme správne. Po zazvonení bolo všetko OK, usadili nás v moderne zariadenej uvítacej miestnosti a ukázali nám kde sa bude variť. Samotná škola varenia začala pre nás na miestnych trhoch skoro ráno. Z nich sme si odnášali veľmi dobré pocity. Tu sme strávili približne 2 hodiny, kde sme sa dozvedeli aj "nemožné". O zelenine, ovocí, koreninách. Ich samotnom spracovaní a využití. Videli sme rôzne nové veci, skúsili nepoznané. Nabití energiou sme šli späť na miesto konania - varenia.

Škola začala netradične - vyzutím obuvy do kuchyne. Uvítali nás dve sympatické thajky, ktoré mali celú záležitosť s varením perfektne zmáknutú. Začali sme s výrobou kokosovej vody a kokosového mlieka, či krému. Samozrejme z čerstvých kokosov, ktoré sme nakúpili na trhu. Všetky suroviny potrebné k vareniu sme zakúpili ráno. Vysvetlili postup, ukázali a som rád , že zrovna toto ovládam. V jednoduchosti je krása. Načo viac kupovať drahé kokosové mlieka, keď to ide aj lacnejšie.


Každý z nás mal svoj priestor, svoj pracovný stôl a svoju "minikuchynku". Začali sme z pripravovaných surovín pripravovať kari pastu pre zelené kari. Poviem Vám, ... to čo doma kupujeme, tie rôzne pasty je v pomere NULA ku 100 bodom. Takto domácky vyrobená kari pasta má svoje čaro, má dokonalú chuť, vôňu. Ja doma osobne moc zelené kari nevarím. V obľube máme Massaman a žlté kari, no po tejto skúsenosti s výrobou vlastnej kari pasty začínam. Mimochodom vydrží čerstvá až 2 mesiace v chladničke.

Následne podľa pokynov sme pripravili snáď to najúžasnejšie zelené kari aké sme jedli. Niežeby som doposiaľ toto kari nevaril, ale ako som spomínal. Je to úplne iný level, pripraviť všetko z čerstvo kúpených ingrediencií ako to pripravovať doma na Slovensku z "polotovarov". Pravda je taká, že nikto si to doma nebude pripravovať takýmto spôsobom, lebo je trochu obtiažnejšie zohnať všetky suroviny naraz. Vo väčších mestách by problém nemal byť.


Hotovo, kari je za nami odložené bokom. TOM YAM - na rad sa dostáva polievka. Krevety aj kuracie mäso. Chuť polievky bola skvelá. Tigrie krevety na nás pozerali z misky a prevoniavali ich citrónová tráva spolu s limetkovou šťavou... Viac k polievke písať nebudem, keďže som už párkrát na stránke uverejnil priamo aj moje recepty. Polievka mala krásnu farbu, hustotu z kokosového mlieka, správna dávka kari pasty a ďalších ingrediencií.

To hlavné prichádza, ako som už spomínal národné jedlo Pad Thai. Opäť sme dostali presné suroviny na jednu porciu pre každého. Zvláštny pocit pre mňa takto variť, keďže som sám ešte pre jednu osobu nevaril. Vždy minimálne 4-5 porcií. Pad Thai,... jednoduché jedlo ktoré zvládne snáď doma každý. Ryžové rezance s mäsom, my konkrétne sme pripravovali s krevetami, zelenina, omáčky - najzákladnejšia je rybacia omáčka. Tamarind pasta - voľne dostupná v supermarketoch. Vajíčko, nebojte, nie to čierne :) , mungo klíčky a základ? Opražené búrske orechy poliate limetkovou šťavou.

Dokonalosť! Mňam! Delikatesa. Doma často pripravujeme... No tým, že som sa zabával s kamerou a foťákom... trošku mi ušiel ich presný postup. Samozrejme doma mám svoj postup, no tu bolo akoby všetko iné. Priznám sa, že moje Pad Thai nedopadlo tak dobre ako u mojej priateľky. Jedlo označíme farebným štipcom a opäť ho odnášajú od nás preč.

Na rad sa dostáva najznámejší thajský dezert. Mango sticky rice. Lepkavá ryža varená v kokosovom mlieku podávaná s plátkami manga. Viete ho konzumovať čerstvo urobené, teplé ale aj pár hodín odstáte v chladničke. V ich tropickom teple dobre padne aj chladené. "Pani učiteľka" nám presne ukázala ako správne postupovať pri varení lepkavej ryže. Varení - myslel som naparovaní. Ryžu sme totiž naparovali v tradičnom bambusovom paráku. Základom je dostatočné namočenie ryže do vody. Ideálne je minimálne 4-6 hodín pred samotným varením alebo parením.

Ja na tú ich chuť manga nikdy nezabudnem. Aj nami známe mango je skvelé na použitie, no proste autentická je iba jedna chuť. Skúšal som sa dopátrať v Bratislave k tomuto mangu. Netrvalo to dlho. Cena ma usadila na zem a šiel som preč, keď som si povedal pred tým, že idem na nákup :( 14eur/kilo. Tu je naše celodenné varenie. Vždy po jednej porcii z každého jedla pre toho kto si uvaril.


Čo mi, alebo nám dala Thajská škola varenia? Na prvom mieste zážitok. Zážitok, ktorý bežný človek neabsolvuje na dovolenke. Ten ostáva v hlave, a pri ďalšej návšteve Thajska toto iste nevynecháme. Možností kurzov sú takmer neobmedzené. Spojili sme príjemné s užitočným a som rád , že sme si to zvolili. Aj vďaka novým poznatkom, postupom, alebo už samotnými informáciami o osobitných ingredienciách, ich viem lepšie využiť. Lepšie zúžitkovať... o niečo lepšie sa postarať o mojich "konzumentov" V neposlednom rade potešenie z certifikátu o absolvovaní kurzu varenia v Bangkoku. Pre niekoho smiešne, pre mňa čo sa venujem thajskému jedlu - potešenie a obrovská spomienka, ktorá mi visí na stene.

Nasleduje presun a cestovanie po ostrovoch. Vydali sme sa smerom na juh od Bangkoku. Cestou sa nestíham diviť aké obrovské dokážu byť ryžové polia, banánové polia, polia na pestovanie kokosových orechov a v neposlednom rade polia ananásovníka. Wao... Iba hltáme prírodu naokolo...No chudoba, čím ďalej do vnútrozemia - tým viac na zaplakanie. Ale ľudia vyzerajú spokojne s tým čo majú. Je to fajn prísť niekam, kde sa nerieši politická situácia, byrokracia, alebo podvody. Myslím, že ľudia tu majú taký svoj bezstarostný, aj keď chudobný život. Žijú pre úsmev, z radosti a lásky rodiny. Nestretol som sa po ceste, žeby sa niekto neusmieval... krásne. Možno sa usmievali na moju ostrihanú hlavu :) To je vo hviezdach :)

Dorazili sme na ostrov Koh Kood, ktorý nás vítal neskutočnou rybárskou osadou. Sem ideme na obed! Moja prvá veta.



Ostrov sa nachádza pár desiatok kilometrov od Kambodže, je to ešte neobjavený raj. Cítili sme sa ako na opustenom ostrove, aj keď sme bývali v resorte. No takmer vôbec nebol preplnený. Turisti zriedka. Pláže boli skoro iba pre nás. Na jednej ruke by sme napočítali ľudí na pláži. Dokonalé súkromie. Bolo to niečo úplne odlišné. Neporovnateľné s Bangkokom. Kokosové "lesy" kam sa človek pozrel. Zo mňa sa stal čistý Robinson Crusoe.



Denne sme tankovali čerstvú kokosovú vodu aj do fľašiek. Keďže na ostrove nefungovali žiadne stánkové predaje a podobné. Zostávalo už len pozbierať a vychutnávať si to čo príroda ponúkla... Trochu zvláštny výraz tváre ale inak to nešlo.


Raňajky sme mali zaplatené, tak ako ponúka väčsina ubytovacích zariadení, čo sa týka hotelov alebo rezortov. Prekvapením pre mňa bolo jedlo podávané na raňajky. Úplne bežné boli počas raňajok hlavné jedlá typu: stir-fry, omáčky, mäso s ryžou a dokonca aj kari, či soté, rôzne ryžové, alebo vaječné cestoviny s morskými plodmi. Nerozumel som tomu, ani nerozumiem.

Prečo na raňajky podávajú obedový chod? Ako som videl, iba číňania sa do toho púšťali bez akéhokoľvek problému s odhadom správneho času. Či sú raňajky, alebo obed... My sme väčšinou ostávali pri klasike.


Obedy boli väčšinou ľahké. Pad Thai nesmelo chýbať. To v tých teplách asi najviac osvieži ak si vypýtate extra porciu limetky. Nestretol som sa s ničím, žeby mali problém sa prispôsobiť. Ak sme chceli navyše limetku, dostali sme. Ak dvojitú dávku zeleniny, nebol problém. Osviežujúci šalát z kuracích kúskov, cibule a koriandru dodávali celému obedu exotický podtón. Naopak na večeru bolo k výberu nespočetné množstvo jedál, kombinácii... všetko v rámci rezortu. Výber bol naozaj bohatý.

Ja som väčšinou skúšal všemožné variácie kari omáčok na všetky možné spôsoby, aj také čo som myslel, že skombinovať pôjdu ťažko. Prekvapila ma široká paleta výberu. Volili sme jedlá s omáčkou väčšinou. Chute boli skvelo vyvážené. Aj keď sme pýtali vždy jednu porciu "baby mild" - minimálne šťipľavé, asi záležalo od kuchára :) aký má osobný prah užívania čili. Niekedy štípalo omnoho viac ako inokedy.



Na ostrove Koh Kood, nebolo moc možností, čo sa týka stravovania na ulici. Zašli sme samozrejme preskúmať ostrov, no už len od pohľadu na miestnych a ich spôsobu života, celkového stravovania popri ceste nám bolo jasné že sa vrátime najesť sa do rezortu. Svetlou výnimkou boli rôzne postĺkané ministánky s ovocím. Banány, mango, ananás, longan, či liči ponúkali za smiešne ceny. Pre nás európanov až nepochopiteľné. Pár centová záležitosť. Boli neskutočne vďační za každú našu kúpu. Zaujímavé bolo, že všetci sa takmer vedeli dohovoriť anglicky. Aj keď lámano, nohami rukami, ale vždy sme sa pochopili. Hlavné z ich strany bolo aby sme pochopili cenu :)

Z ostrova sa presúvame na susedný ostrov. Koh Mak. Plavba katamaránom trvala približne hodinu. Ostrov malinký, už na pohľad z diaľky ukazoval svoje obrovské prírodné bohatstvo. Všade prítomná džungľa, palmy skláňajúce sa nad more v nás evokovali zvláštne pocity. Či sme dobre zvolili, ísť až na takéto miesto. Samozrejme na ostrove bolo aj pár luxusných rezortov, hotelov. My sme tentokrát volili ubytovanie v klasickom 3*** hoteli. Áno aj kvôli raňajkám, aby sme si nemuseli hneď ráno zaobstarať jedlo, aj keď po príchode bolo jasné, že s týmto tu problém nebude.

Celý ostrov lemovali úzke uličky, popri ktorých mali domáci rozložené svoje živobytie. Akési malé stánky, búdky na kolesách. Postĺkané doma na kolene, len aby plnili funkciu. Zabezpečiť dokonalú stravu a zážitok z jedla prevažne pre turistov. Tu už bolo badať viac nemcov, európanov ako na susednom ostrove - aziatov. Týchto domácich predajcov striedali miestne reštaurácie. Prvé nahliadnutie pri pútači, do menu lístkov nám jasne ukázalo kde sme. V Thajsku! Presne v takom, o akom sa rozprávalo pár rokov dozadu.

Menu bolo jednoduché, ale zato bohaté. Fotografie zatečené, písmo rozmazané. Nič z toho nám ale nevadilo. Po prelistovaní pár menu stránok sme si sami nevedeli vybrať do čoho sa pustiť skôr. Opäť toľko možností. Každým dňom sme skúšali, či už reštaurácie alebo aj pravé "thai street food", pripravené takpovediac na kolene. Obedy sme vždy zvládli v plážových reštauráciách. Tie sa nachádzali sotva 10-15 metrov od mora. Čerstvé ryby a plody mora si sami majitelia plážových reštaurácii chodili loviť už o 4 ráno, aby bolo všetko pripravené tak ako má byť.



Polievky na "XY" spôsobov. Od klasických Tom Yam, Tom Kha Gai/Goong až po rôzne rezancové variácie, typu nášho zeleninového vývaru. Samozrejme s použitím thajskej bazalky a všadeprítomného koriandru. Ak niekto nemá rád konkrétne koriander, vždy Vám radi vyhoveli. Grilovaná ryba ulovená pár hodín, voňala ešte morským vzduchom. V jej ústach citrónová tráva, ryba celá preliata cesnakovou omáčkou. To bola pravá voľba pri 42 stupňovej teplote. Samozrejme zapiť sa patrilo miestnym pivom, ktoré viac pripomínali naše lacné "kvalitné" pivá. Poprípade ak si zvolíte z miestnych ovocných shake-ov, ja mám veľmi v obľube ešte ich ľadový čaj, alebo ľadovú kávu. Doma takú nekúpite!

Tu je kúsok autentického menu z plážovej reštaurácie... ceny vidíte, že sú viac ako priaznivé.


Ľahké obedy sa striedali s olovrantom. Či už papaya šalát, rôzne zeleninové šaláty s kuracím mäsom, omelety s morskými plodmi, alebo známymi stir-fry. Či už zeleninové alebo ich známe "pineapple stir-fry". Za skúšku iste stáli aj jarné rolky. Boli niečim ozvláštnené. Doposiaľ netuším čím. Nechutili klasicky, pýtal som sa. No odpovede som sa nedočkal, všade rozdávali iba úsmev.


Tu na ostrove Koh Mak to už bolo trošku obtiažnejšie komunikovať s domácimi. Predsa len ostrov nie je vyhľadávanou turistickou oblasťou. Tak isto ako v Bangkoku, na Koh Koode tak aj tu, to prevažne ožívalo až večer. Všade sa varilo, všade to rozvoniavalo. Stačilo si vybrať. No vždy sme večer zavŕšili tou ich známou palacinkou.

Na veľkej tabuli pred reštauráciou stálo : "Homemade curry paste". Domáci recept, to bude niečo iné ako klasické kari. Neváhali sme... Ja som si zvolil Yellow - žlté kari s kuracím mäsom. Priateľka volila Massaman kari s kúskami bielej ryby. Skonštatovali sme, že to bolo TOP najlepšie jedlo aké sme za celú dobu jedli. Na jazyku sme cítili snáď všetky možné chute, ktoré sa postupne prelínali. Od rybacej omáčky, kokosového mlieka (ktoré si myslím, že vyrobili pred výrobou večere), všetkých možných korenín, opečené oriešky, cibuľa a celé to zavŕšila dokonale pripravená jasmínová ryža. Áno bol som si vypýtať ďalšiu porciu ryže. Neskutočné ako jednotlivé kúsky ryže od seba odpadávali a pritom bola dokonale mäkká, pripravená.

Záhadou mi jedine ostali malé zelené guličky pridané v jedle. Nepoznal som ich. Ani som nezistil o čo sa jednalo. Čašník mi povedal, že je to niečo ako nedozreté, zelené mini cherry paradajky. No malo to priemer max pol centimetra a na paradajku sa mi to nepodobalo. Skôr nejaký druh strukoviny. Vážne netuším... ale rád sa dozviem, ak má niekto osobnú skúsenosť.


Vrátil som sa sem ešte na jeden obed a skúsil Paenang kari. Myslím si, že to boli majstri kuchári, čo predvádzali v kuchyni...


Pouličné ovocie. Taktiež sa ponúkalo všetkých tvarov, farieb a chutí. Stačilo si vybrať. Tu sme si volili pre nás jasnú voľbu. Pitahaya mala chuť akú sme doma nepoznali. U nás skôr nevýrazné exotické ovocie hlavne v období Vianoc. Longan sa u nás veľmi ťažko zháňa. A klasika, mango muselo byť! Niekoľkokrát denne. Vychutnávali sme si exotiku s radosťou plnými dúškami...


Brázdenie a spoznávanie ostrova, všetko sa dalo zvládnuť na mopede. No vzdialenosti boli minimálne z jednej strany na druhú stranu ostrova, pešo trvali pár minút. Možno aj preto, že sa obaja bojíme motoriek, tak sme sa túlali po svojich. Všade rastúce ananásy, kokosové plantáže, banány sa núkali priamo do úst, papáje, jack fruity-chlebovníky. Všetko nám vyrážalo dych. Všetko som chcel fotiť, zdokumentovať a ukázať doma. No sem uverejniť toľko fotografií sa mi proste nedá.

Vždy počas cestovania ostrovom sme cítili prenikavú citrónovú vôňu. Nevedeli sme prísť na to, o čo sa jedná. Hľadal som všade stromy, kríky kaffirovej limety, ale márne. Až som sa priklonil k burine ktorá rástla popri každej ceste.

Neuveríte! Všade tu navôkol rástla citrónová tráva. U nás tak vzácny artikel, čo sa thajskej kuchyne týka. Nevedel som či je možné niečo podobné vyvážať, tak som to nechal na svojom mieste, no ľúto mi to bolo. Keďže ako som videl domácich ako behali po tom s kosákom, lebo im to prerastalo až do chodníka. Vtedy sa ľútosť násobila. Tak by som to dobre zúžitkoval doma. Osobne si doma pestujem citrónovú trávu, ale nestíha tak rýchlo dorastať aby sa dala konzumovať každý týždeň, tak mi neostáva nič iné ako ju taktiež kupovať.


Pomaly ale iste sa blížila "Posledná večera". Treba to využiť. Na naše prekvapenie, cenovo bez akejkoľvek obrovskej prirážky. Tak sme si nechali naservírovať bohatý stôl z morských plodov. Moja jediná požiadavka bola, aby boli čerstvé. Sedeli sme tam 3hodiny a už vtedy sa nám nechcelo ísť domov...


V deň odjazdu z ostrova sme sa rozlúčili s dovolenkou tým najlepším spôsobom, akým sme len mohli. Pre mňa jasná voľba padla na čerstvé mango a pre priateľku jej tak zamilovaný ananásový shake.


Zhrnutie? Myslím, že to až tak nemusím rozpisovať. Kto pozná thajskú kuchyňu sa iste v jedlách zorientoval. Kto ju nepozná, priniesol som Vám môj pohľad očami THAI nech sa páči alebo mojimi ústami. Moje pocity, pár poznatkov z autentickej thajskej kuchyne, z prostredia v ktorom sme strávili neskutočné dni. Ak by som si mal opäť voliť dovolenku v Thajsku, bude to to isté miesto. Pokiaľ ho úplne nezničí cestovný ruch.

Cestou domov nakúpené tak ako sa patrí. Koreniny, dokonca kokosové mlieko, kokosový olej, priniesli sme domov na ochutnanie ich banány a mango...

Ak človek nestihne nakúpiť na mieste kde sa nachádza, či je to už Phuket, Koh Samui, Koh Chang, Pattaya alebo aj Bangkok, alebo aj samotný Koh Kood napríklad. Stále máte poslednú možnosť nákupu v duty-free zóne na letisku. Odporúčam všetkými desiatimi sušené plátky manga, jasmínový čaj alebo aj rôzne instantné kari, polievky aj bez pridania kokosového mlieka. Balíček totiž obsahuje už sušené... čaká Vás veľmi bohatý výber...


Ak máš aj ty rád THAI food, už si sa s nim stretol alebo to len plánuješ, poď sa s nami inšpirovať na: www.facebook.com/THAInechsapaci

Text a foto: Andy Drgoň
Autor: THAI nech sa páči
FB stránka: www.facebook.com/THAInechsapaci
















  • Môžem sa spýtať akú dopravu ste zvolili z Bangkoku do Koh Kood? Ďakujem.
    Nemali ste žalúdočné problémy v súvislosti s thajskou kuchyňou? :)

    • Doprava BKK - Trat / bus za par eur, nocny presun, cize sme spali :) ...nasledne katamaran. Viacmenej nepoznam nikoho kto by mal zaludocne problemy s thajskou kuchynou :)) mozno s vodou, resp. ladom