Do Thajska sme leteli z Prahy s Emirates s medzipristátím v Dubaji. Takto rozvrhnutú cestu naozaj odporúčam, pretože sme leteli asi 6 hodín z Prahy do Dubaja, tam sme mali asi 18 hodín, ktoré sme využili na krátke prezretie si Dubaja a potom sme leteli ďalších 6 hodín do Bangkoku. Oveľa lepšie ako letieť napríklad 2 hodiny do Paríža alebo do Mníchova a potom veeeľmi dlho do BKK. Určite sa oplatí sledovať stránky ako kadetade.com alebo vletenky.com a sledovať výhodné letenky, ideálne s jedným prestupom. V Dubaji sme pristáli v noci a ostali sme spať na lavičkách na letisku (punk), aby sme ráno mohli vyraziť do centra Dubaja (podrobnejšie o tom, čo sme stihli v ďalšom zápisku). Tento príspevok bude akýmsi zhrnutím, čo všetko je dobré vedieť ešte pred cestou + nejaké postrehy, ktoré neuškodí vedieť pri návšteve krajiny.

FAQ Thajsko

Víza do Thajska

Slováci ani Česi nepotrebujú do Thajska vízum. Ak teda ich pobyt nepresiahne 30 dní. Preto ak idete letecky a vaša cesta nepresiahne jeden mesiac, nemusíte už pátrať po ďalších informáciách.

Rozdiel nastáva vtedy keď by ste do Thajska chceli prísť napríklad z Laosu alebo z iných okolitých štátov. Ďalšie informácie sa dajú dočítať aj na stránkach ministerstiev, sú však už trochu zastarané, preto neváhajte, ak máte nejaké otázky šup sem s nimi.

Už počas letu dostanete papier, ktorý vyplníte a odovzdáte na imigračnom na letisku v Bangkoku. Ak sa pomýlite, nevadí, na letisku sa dajú zohnať tiež. Tlačivo je rozdelené na dve časti (Arrival card/prílet a Departure card/odlet), Arrival odovzdávate hneď, Departure si nechávate a odovzdávate až pri odchode z krajiny. Nie je to žiadny zdĺhavý proces, všetko vybavíte na letisku. Papier nestraťte, vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám.

Počasie v Thajsku

Čo sa počasia týka, v Thajsku sú tri ročné obdobia. Chladné (november až marec), teplé (marec až máj) a obdobie dažďov (jún až október). Cestovať sa dá, samozrejme, vždy, avšak najvhodnejšie je chladné a teplé obdobie. Počas obdobia dažďov bývajú výdatné lejaky a je veľká vlhkosť. My sme našu cestu podnikli v októbri. V októbri sa už obdobie dažďov blíži ku koncu, príroda je celá zelená, nie je prašno a počasie je skvelé. Všade bolo teplo, pršalo nám asi iba trikrát.

Na ostrovoch počasie na jednotku. Proste všetko tip top. Október taktiež spadá mimo hlavnú sezónu, čo by bolo škoda nevyužiť. Thajsko je rajom backpackerov a ceny sú priaznivé. Najesť sa dá naozaj aj za 30 bahtov (1 euro – 38 THB). V hlavnej sezóne totiž stúpajú ceny za ubytovanie aj za jedlá. Nie je to nič dramatické, ale kto chce poskúšať všakovaké jedlá a neobmedzovať sa, tak sa poteší nižším cenám. A práve tie úžasné jedlá si nechcete nechať v Thajsku ujsť! Verte mi, naozaj nechcete.

Malária, dengue, besnota – treba mať kvôli tomu nejaké obavy?

Nie. Očkovanie nie je povinné žiadne.

Keď si budete vybavovať základné očkovania ako žltačka A+B a brušný týfus, eventuálne iné podľa uváženia, môžu sa vás na tropickej medicíne snažiť presvedčiť o tom, že by ste mali brať antimalariká. Myslím si, že to naozaj nie je nevyhnutné. Teda, ak nemáte v pláne brodiť sa nahý nejakou bažinou. Je síce fajn mať Malarone kúpený (no nie je práve najlacnejší) a mať ho ako stand by v prípade núdze, ale zdravotníctvo v Thajsku je na vysokej úrovni, takže prinajhoršom sa dá zájsť k lekárovi.

Horúčka dengue sa vyskytuje vo väčšej miere na niektorých ostrovoch (napríklad Koh Tao), ale platí to isté, čo aj pri malárii. Hlavne prevencia, a to v podobe repelentov, a keď je súmrak, tak oblečenie s dlhými rukávmi. Taktiež očkovanie proti besnote nie je nutné, to by ste skôr využili niekde v Himalájach, kde nie je také jednoduché ísť do nejakého zdravotníckeho zariadenia. Psov je v Thajsku naozaj veľmi veľa, sú všade. Na každom rohu. Sú ale neskutočne mierumilovné, absolútne si vás nevšímajú. Volali sme ich budhistické psy, také sú pokojné.

Takže ohľadom očkovania je to každého osobná vec, žltačka A+B je na celý život, pozostáva z troch dávok a zíde sa aj v iných krajinách.

Voda z kohútikov je úžitková, takže na sprchovanie úplne bez problémov, no nevyplachovala by som si s ňou ústa. Čiže ústa počas umývania pekne zatvorené. Nie ako doma, keď v sprche skúšate či dopľujete na toho pavúka tam v rohu na stene. Na čistenie zubov sme používali výlučne kupovanú balenú vodu. Aj na pitie, of course. Dosť to pomohlo a frekvencia návštevy toalety bola oproti normálu zvýšená iba tak trojnásobne, viac nie.

Čo sa týka konzumácie pouličných jedál, tak o to sa snáď nenecháte ukrátiť? Teda okrem surovej chobotnice... Všetky tie úžasné shaky, drinky a všakovaké dobroty predsa stoja za tú hodinu strávenú na WC... ale nie, žartujem. Pili a jedli sme všetko, dodržiavali sme hygienu rúk (antibakteriálny gél, na ktorý som po čase zabudla) a všetko bolo v pohode.

Výbava na cestu

Brali sme si základné lieky, smectu, čierne uhlie, lekárničku. Istota je guľomet. Ja som najviac využila dezifenkciu a rôzne nefungujúce waterproof leukoplasty, pretože som si počas odlivu treskla koleno o koraly a keďže tam je veľké vlhko a furt som bola strčená v mori, tak sa mi tá rana – aj keď bola neveľká – nechcela ani za svet zaceliť. A to bolo celkom nepríjemné, pretože to vo vode štípalo a celkovo ma to otravovalo. Zahojilo sa mi to až po mesiaci, čo sme už boli naspäť. Takže opatrne pri objavovaní koralov!

Ďalej je dobré nezabúdať na nejakú domácu pálenku. Naozaj nám pomohla, pili sme ju každý deň a črevné ťažkosti nás obchádzali, až do toho osudného dňa, kedy dostal Jojo chuť na surovú chobotnicu...

Na ostrovoch sme na noc používali moskytiéru (bohužiaľ, nie je odolná voči hluku spievajúcich sea gypsies) a citrónový repelent, ktorý sme nosili večer stále pri sebe. Mali sme ešte také skvelé nepremokavé obaly, ktoré sa dajú zobrať aj do vody. V nich sme mali napríklad foťák, keď sme šli na výlet loďou, aby sa nám nenamočil.

Peniaze

Peniaze sme menili až v Bangkoku. Dá sa meniť na letisku alebo na Khaosane, v zmenárňach aj v banke. Taktiež bankomaty na letisku sú bez problémov – akurát poplatok je asi 500 THB za výber a tiež vaša banka si stiahne ďalší poplatok, oplatí sa preto vyberať naraz viac ako vyberať viackrát. Bankomaty na Khaosane sú diskutabilné, odporúčam tie na letisku. Na dôležité veci môžem odporučiť tatonku, ktorú som mala stále pri sebe a bola fakt super. Tiež nie je na škodu prefotiť si ešte doma pas a poslať si ho mailom, taktiež si dať vyrobiť jeho kópie. Môže sa to zísť, keď si napríklad budete chcieť požičať motorku a budú od vás chcieť, aby ste im nechali nejaký doklad.

Čo sa týka nejakých knižných sprievodcov, odporúčam buď knižnice, alebo priamo v BKK na Khaosan Road je mnoho antikvariátov, kde kúpite knižky za dobrý peniaz, rovnako aj mapy. Knihy sa dajú potom znovu vrátiť a dostanete menšiu čiastku peňazí späť.

My sme si priebežne ešte doma povedali, čo by sme asi tak chceli vidieť. Snažila som sa pohľadať nejaké zaujímavé miesta, ktoré ešte Jojo nevidel, pretože tam predtým už párkrát bol. Nijako sme to ale nehrotili, žiadny veľký plán sme nemali, nechávali sme to viac-menej na spontánnosť a na dohodu. O konkrétnych miestach, ktoré sme navštívili ešte napíšem v ďalšom príspevku.

Čo sa patrí

Thajci sú typickí tým, ako veľmi zbožňujú celú kráľovskú rodinu, najmä kráľa Bhumibola, ktorý však 13. 10. 2016, bohužiaľ, umrel. Na jeho počesť bol vyhlásený mesačný štátny smútok, kedy boli obmedzené zábavy, hudba a diskotéky. Smútok v krajine je však vyhlásený až na rok. Momentálne je situácia taká, že väčšina domácich nosí buď čierne tričká, alebo čierne stužky, od turistov to ale nevyžadujú. Kto chce, môže si obliecť čierne tričko na znak spolupatričnosti. Reštaurácie, obchody a pamiatky sú otvorené a verejnosti prístupné, výnimkou bol Grand Palace v Bangkoku, ktorý by však už od novembra mal fungovať normálne.

Na staniciach a v okolí palácu sú zvýšené vojenské hliadky z dôvodu príchodu mnohých domácich z celej krajiny, ktorí sa sem prichádzajú modliť. Kráľ a kráľovná sú vyobrazení na vlakových staniciach, na bankovkách, v reštauráciách... A na znak úcty a rešpektu je teraz kráľ vyobrazený v čiernobielych farbách na letisku, na bankomatoch, na budovách. Dôležité však je to, že hanobenie kráľovskej rodiny je v Thajsku trestné. Preto je dobré vyvarovať sa aj takým – pre nás – maličkostiam, ako je napríklad pokrčenie alebo roztrhanie bankoviek.

Hlavným náboženstvom v Thajsku je budhizmus. Špeciálne vážení sú aj budhistickí mnísi. Keď chce žena podať mníchovi napríklad jedlo, musí ho najskôr položiť na zem a mních si ho zo zeme zodvihne. Ženy sa taktiež nesmú mníchov dotýkať. Vo vlakoch alebo na staniciach je pre mníchov vyhradené špeciálne miesto, ktoré pre nich človek musí uvoľniť.

Ako aj v iných ázijských krajinách, aj tu je vhodné obliekať sa primerane do chrámov, ktoré chceme navštíviť a nepoburovať tak miestnych. Dlhé nohavice, šatka cez ramená. Ľudia sú veľmi slušní, milí a tolerantní, teda ak sa povznesieme nad predaja chtivých kšeftárov na Khaosane a iných turistami sa hemžiacimi miestami.

Dostali sme ešte upozornenie od nášho sea gypsy kamaráta, že si máme dávať pozor na veľké húsenice a ladyboyov...Hm, nič také sme tam ale nevideli. Myslím húsenice.

Sawadee kaa!

Autor a foto: Martina Žifčáková