A čo k tomu treba? Samozrejme peniaze, odhodlanie a hlavne pevné nervy. Prednedávnom sme sa 4-členná partia vrátili z ciest po Vietname a Kambodži. Úprimne povedané, kúpa letenky bol celkom spontánny nápad, a tak aj náš program bol zosmolený celkom freestylovo. Tento krát som sa rozhodla zapisovať väčšinu našich výdavkov nech konečne aj my samy vieme, koľko nás cesta vyšla. Na druhej strane to môže byť motivácia práve pre teba, že takáto dovolenka už dávno nie je vymoženosťou iba istej skupiny ľudí.

Nakoľko nerada strácam čas na mieste, všetko ubytovanie som dopredu zariešila cez booking.com. Niečo vyšlo – niečo nie. Všetko však bolo možné do dvoch dní pred príchodom zrušiť, takže program cesty sme si kedykoľvek mohli upraviť, a aj upravili.

Počas plánovania, ktoré miesta navštívime som si rýchlo uvedomila, aké vzdialenosti treba vo Vietname prekonávať. Takto pred rokom sme si na Srí Lanke jednoducho prenajali auto, aj so šoférom a nemali najmenšie starosti. Na druhej strane toho roku sme vďaka cestovaniu miestnou dopravou nemali núdzu o zážitky. Napokon sme sa rozhodli, že dáme trochu z Vietnamu, i z Kambodže. Mojím hlavným cieľom bola delta Mekongu a plávajúce trhy.

Spôsob dopravy sme vždy riešili až na mieste. V Kambodži i Vietname sa nachádzajú „agentúry", ktoré vybavia dopravu, či už autobusom, alebo minivanom. Ich služby sme využili počas cestovania Kambodžou, pričom v tejto krajine som stratila všetky nervy a navždy ostane zafixovaná v mojej hlave ako „one dolar country" – všetko stojí minimálne dolár, a na každom kroku budete počuť deti žobrať „one dolar" – a ak nedáte, ešte sa dokážu aj uraziť.

Ak chcete zruba vedieť koľko bude cesta trvať nezabudnite rátať s minimálne hodinovým meškaním pri odchode, a minimálne dvojhodinovým meškaním tak všeobecne. Ak vám niekto bude tvrdiť že spoj nemá prestup, pripočítajte k tomu ďalšie dva. Ako malú ukážku môžem uviesť cestovanie z mesta Kep (Kambodža) do Can Tho (Vietnam): odchod – oneskorený o 1h – najprv nás vyzdvihol minivan, odviezol pred agentúru – tu sme presadli do ďalšieho minivanu – na hraniciach nás vysadili – prešli sme cez hranice – nezabudli si od nás vypýtať „one dolar" – iba od nás – všetky minivany odišli – ostali sme sedieť na hraniciach bez dopravy – po 20 minútach sa vrátil minivan a odviezol nás na ďalší čekpoint, kde čakali aj iní cestujúci na autobus – prichádza mikrobus, kde okrem šoféra majú aj tetu usádzačku – tetris v autobuse sa koná za nesmierne pomalej jazdy, v prípade, že sa bude cestou treba niekoho zbaviť – teta usádzačka vyberá malé plastové stoličky, ktorými vypĺňa uličku – vytvorila novú radu – cestou naberáme a vysádzame ľudí štýlom nezastavujem máme spoždení – miestnemu pánovi sediacemu za nami prišlo nevoľno – vracia do prilby - počas cesty nastúpila aj predavačka s občerstvením – ideme totálnou okľukou – príchod: celkovo 3 hodinové meškanie.

Vo Vietname sme si spravili zachádzku vlakom z Ho Chi Minh do podhorského prímorského mesta Nha Trang, okolo ktorého sa nachádzajú ostrovy, kde sú určite sto krát krajšie pláže, než mestské. My sme uprednostnili prenájom skútrov a vydali sa na výlet k vodopádom BaHo, v ktorých sa dalo kúpať.

Po tejto zachádzke nasledovala cesta do Kambodže, kde sme strávili takmer 2 týždne. Tu sme dali takú tú povinnú jazdu Siem Reap, Sihanoukville, Koh Rong.

Mestečko Siem Reap tvorí prevažne nespočetné množstvo hotelov, hotelíkov a guest house, kvôli záujmu o neďaleké ruiny Angkor. Angkor Wat je len jednou zo stavieb v celom tomto jedinečnom komplexe, ktorý stojí za videnie. Nočný život na Pub Street je skôr pre tých, ktorý si prišli na dovolenku vyhodiť z kopýtka a vyžmýkať vrecká. Reštaurácie, bary, kde ceny miestami presahujú tie naše, sme my obchádzali okľukou.

Sihanoukville – povinná zastávka pre tých, čo sa chcú zabávať – niečo v tom zmysle nájdete v každom sprievodcovi. Verili by ste, že sme v tomto meste dokázali na nič také nenatrafiť? Ubytovanie sme mali na okraji mesta a po toľkom cestovaní, rannom vstávaní, a celodenných aktivitách sme sa ani tu neprekonali a v posteliach boli už pred polnocou.

Koh Rong – ostrov v thajskom zálive. Long beach - najkrajšia a najčistejšia pláž na akej som kedy bola. Biely piesok pod nohami vŕzgal ako čerstvo napadnutý sneh. Na ostrov to trvá vyše hodinku loďou a nenájdete tu asfaltovú cestu pre autá. (A možno už teraz hej) Tu som si uvedomila, prečo cestujem teraz, prečo nie potom – lebo potom to už nikdy nebude také... Áno už aj teraz je tu množstvo možností ubytovania, dokonca začali vyrúbavať džungľu ťažkou technikou a cesty sú len otázkou času. Teraz sme sa na druhú stranu ostrova predierali lesnými chodníčkami cez džungľu vyše hodinu a pol, nadávali na nepohodlný terén, no výsledok bol úžasný. Panenská pláž s bielym pieskom a zopár ľuďmi naokolo, či skôr v diaľke. Okrem iného je tu možnosť potápať sa pri koralových útesoch, či v noci plávať so svietiacim planktónom. Ak si dobrodruh/čašník/hotelier, na ostrove bolo množstvo pracovných ponúk pre „západniarov".

Can Tho – Vietnam – známe pre svoj najväčší plávajúci trh na delte Mekongu. Pre nás znamenal budíček pred 4 ráno, aby sme stihli priplávať skôr ako niektorí obchodníci. Výsledok bol geniálny aj vďaka návšteve továrne na výrobu ryžových slížov a ovocnej záhrady s ochutnávkou lokálnych plodov.

Ťažko zhrnúť do pár slov niekoľko týždňové cestovanie. V podstate som len chcela načrtnúť, kade, ako sme sa pohybovali, a koľko asi tak celá sranda stojí pozerajte tu:

Pár poznámok k tabulke

• Letenky do Ázie v dnešnej dobe nie sú vôbec drahé. Jedinou nevýhodou tých našich sú dlhé prestupy. Tento krát sme leteli cez Peking v Číne, kde sme cestou späť mali 13 hodinový prestup, ktorý sme využili návštevou Čínskeho múru – v zime na nezaplatenie, nakoľko sme stretli len pár turistov, na inak jednej z najnavštevovanejších častí.
• Nakoľko sme Vietnam medzi príletom a odletom opustili, museli sme kúpiť viacvstupové víza, ktoré sú dvakrát drahšie ako jednovstupové. Možno aj víza do Kambodže stoja menej, od nás vypýtal peniaze spolu s pasmi típek v autobuse a všetko za nás vybavil.
• Ubytovanie – pol na pol sme striedali samostatné izby pre dvoch a pre štyroch. Za najlacnejšiu sme zaplatili 5 €/osoba/noc bez raňajok, a najdrahšiu 14 €/osoba/noc s raňajkami a bazénom. Priemerne sme za noc každý zaplatil 8 €.
• Postenie – ja mám celoročné, celosvetové poistenie Alpenverein za 59 €, tak som zadala len približnú sumu za dovolenkové obdobie.
• Cena lekárničky je orientačná, a vždy sa nájde niečo, čo bude chýbať. My sme sa tento rok poučili, že samotná smecta proti hnačke vôbec nestačí, no našťastie aj v týchto krajinách nájdete lekáreň na každom kroku s celkom slušnými cenami a liekmi, ktoré poznáte.
• Kilometre v doprave sú orientačné, nehovoriac o tom, koľko sme nabehali pešo...
• Najdrahšie na všetkých dovolenkách sú vstupy hocikam. Podľa mojej tabuľky sme viac menej nikde neboli ☺
• Pod pojmom ostatné rozumej jedlo, pitie, suveníry, a všetky nemožné.

Na čom sa dá ušetriť?

• Nepijem kávu ani pivo
• Na drinky sme si vonku (rozumej miestna krčma) sadli málokedy, nakoľko 1l Bacardi bolo dostať za 9 €.
• Pre fajčiarov sú tieto krajiny raj – cigarety Mallboro pri troche šťastia kúpite aj za 0,60 €, ak vám stačia iné značky ceny idú úmerne dole.
• Nenakupujte suveníry hneď na prvom trhu, ktorý uvidíte.
• Ceny vyjednávajte za všetko – aj to, čo sa vám zdá pritiahnuté za vlasy, my sme zjednali aj cenu za ubytovanie v hoteli.
• Nebojte sa jesť v pouličných stánkoch, ďaleko od turistov – často aj o 2/3 lacnejšie.
• Aj na vode sa dá veľmi ušetriť – vždy si zistite, kde je najlacnejšia – minimálna cena čo sme zaplatili – 0,25 € /1,5l – maximum 1,30 € /1,5l ! Prípadne zistite, či sa viac neoplatí kúpiť veľkú 5l bandasku.

A čím sme sa živili najčastejšie?

• Fried rice (opražená ryža) so zeleninou alebo krevetami – od 1,50 €
• Polievka (záleží od ceny, no niekedy donesú celý hrniec pre štyroch) – od 1,70 €
• Ryba z grilu (obrovská ryba, z ktorej sa prežerú dvaja, s prílohou) – od 4,50 €
• Obložená bageta v lokálnom stánku – od 0,50 €

Autor: Andrea Slobodová
Web: http://sestrynacestach.sk