Aj napriek tomu, že krajiny Pobaltia nie sú od nás priveľmi vzdialené, stále sú pre nás pomerne neznáme. Jednotlivé krajiny splývajú do jednej a ich hlavné mestá sa nám pletú. Ak sa však do Pobaltia vyberieme, zistíme, že každé jedno je špecifické a každé dokáže zamestnať návštevníka na niekoľko dní svojimi zaujímavosťami.

Jeruzalem na severe Európy

Litovský Vilnius patrí spomedzi pobaltskej trojky k azda najmenej známemu mestu. Litva je rovinatá ako placka a preto už z diaľky vidno ako sa odrazu z ničoho nič objaví veľké mesto nad ktorým vyrástli moderné budovy. Až pod nimi, na brehoch riek Užupis, Neris a Vilnia tlčie srdce starého mesta s očarujúcou históriou. Najmonumentálnejším priestorom celého Vilniusu je námestie odkiaľ sa dvíha snehobiela Katedrála s vysokou vežou. Jej vnútro je prázdne, bez prekrásnej výzdoby akou sa môžu popýšiť barokové kostoly, no všetko si to vynahradí fasádou pripomínajúcou rímsky chrám. „Chcete nájsť šťastie?" znie otázka a vzápätí ruka mladej študentky vystrie k dlažbe, kde leží hviezda s nápisom Stebulas. „Stačí prísť na hviezdu, otočiť sa okolo vlastnej osi a šťastie si Vás nájde" aspoň to tvrdí stará litovská povera.

Cestička za katedrálou stúpa hore na vysoký pahorok ozdobený hradnou vežou. Tu vznikala história mesta, ktorému vládol slávny Gediminas, no do dnes tu zostal len zvyšok opevnenia s vežou. Nie kvôli ním sem zaľúbenci, rodiny, študenti či turisti merajú cestu, ale pre panorámu celého starého aj moderného mesta. Staré mesto je posiate zvonicami kostolov a katedrál. Aj kvôli ním, no aj pre kedysi pulzujúcu židovskú štvrť sa Vilnius prezýval „Jeruzalem Severu". Atmosféru svätého miesta tu cítiť aj dnes. Ľudia tu majú svätostánky v posvätnej úcte. Reštaurácie lemujúce hlavnú triedu zarezávajúcu sa až k budove Radnice sú najživším miestom celého Vilniusu.

Láska prechádza cez žalúdok a Litovci to dobre vedia. Stačí si sadnúť do tradičného podniku a na stole Vám pristanú zemiakové knedličky zvané cepelinai, bliny plnené syrom či hríbmi a skvelé pivo Švyturis. Je ľahké podľahnúť špecialitám, no studený boršč Saltibarščai nie je rozhodne pre každého. Najkrajšia stavba celého mesta je podľa domácich Kostol sv.Anny. Telo poskladané z tehál si pamätá aj 16.storočie a v celom Pobaltí by sme nenašli krajšiu gotickú stavbu. Očarený ňou zostal aj Napoleon Bonaparte, ktorý Litvou prechádzal a pri pohľade na Kostol sv.Anny si povzdychol, že by si ho najradšej ukryl do dlaní a preniesol do Paríža. Vnútri sa práve sobáši mladá dvojica a pri bráničke stojí starenka s natiahnutou dlaňou do ktorej jej svadobčania občas vtlačia mincu. Neďaleko sa ticho vlní riečka Užupis. Oddeľuje Vilnius od umeleckej štvrte, ktorá v rámci recesie vyhlásila v roku 1997 nezávislosť. Zbiehajú sa sem umelci, muzikanti, spisovatelia, básnici a najmä večer si tu človek užije atmosféru kultúrneho miesta.

Rozprávka stredovekého mesta

Estónsky Tallinn sa pre svoju dušu a atmosféru radí medzi najobľúbenejšie mestá Európy. Nie je navštevovaný tak ako Londýn či Paríž, ale miestni veria, že sa to jedného dňa môže zmeniť. „ Máme najkrajšie stredoveké centrum mesta z celej Európy" hrdo vravia a že majú pravdu, to zistíte aj sami ako náhle sa vydáte na potulky za mohutné, kamenné hradby. Azda prvým miestom, kde sa návštevník nadýchne stredovekého opojenia je najväčšia zo všetkých tallinnských brán. Obrovský bastión patril k dôležitým oporným bodom, pretože strážil prístup k prístavu a dnes mu nik nepovie inak než Tučná Margaréta. Hlbšie do mesta sa zarezáva tepna Pikk skrášlená starými kupeckými domami. V stredovekom Tallinne, kedy bol na mapách ešte označovaný ako Reval sa miešali stovky nemeckých, škandinávskych či ruských obchodníkov.

Dominantou Tallinnu sa stala vysokánska veža kostola sv.Olafa, ktorej špička sa dnes ustálila na 123 metroch. Pobaltie je plné legiend a príbehov a preto ani sv.Olaf nesmie byť výnimkou. Tá miestna hovorí, že bol kostol prekliaty a kto ho dokončí, toho postihne veľké nešťastie. Tajomný muž menom Olaf sa do stavby pustil, no kliatba ho neobišla a keď zakladal kríž do hotovej zvonice zmeravel, zapotácal sa a spadol mŕtvy na zem. Tak či onak, kostol sv.Olafa patrí k najväčším pobaltským svätostánkom a dopĺňa panorámu Tallinnu už od 13.storočia. Hoci chvíľku trvá, kým človek vyjde 250 schodov vedúcich hore na zvonicu, ale odmenou mu bude tak nádherný výhľad na starý Tallinn, že sa nebude chcieť vrátiť nazad. Červené strechy domov sa rozbiehajú do okolia, no narážajú na zašpicatené veže hradieb.

Nad mestom sa dvíha pahorok Toompea s parlamentom, katedrálou a nádherným ortodoxným kostolom Alexandra Nevského. Radničné námestie je miestom, kam sa zlievajú ulice, kam prichádzajú návštevníci, odkiaľ sa šíri tradične dobrá nálada a kde sa neustále niečo deje. Bolo stredobodom Tallinnu už od dávneho stredoveku. Dnes ho obkolesujú staré domy s upravenými fasádami, kde si našli svoje domovy reštaurácie. Na námestie vrhá tieň úzka zvonica Radnice, pripomínajúca minaret. Na vrchu sa zaleskne postavička Starého Tomasa, ktorý stráži Tallinn a jeho obyvateľov. Roh námestia patrí staručkej lekárni Raeapteek, odkiaľ si nechal nosiť lieky aj samotný Peter Veľký. Jej interiér dýcha atmosférou starobylej lekárne, kde stoja na pultoch vystavené poháre plné byliniek, práškov, liečiv až má človek pocit, že sa neocitol v lekárni, ale v dome čarodejníka. Žiadna iná lekáreň v Európe nemá tak dlhú tradíciu ako tallinnská Raeapteek. Postavy odeté do stredovekých šiat kráčajú námestím a z tácok ponúkajú okoloidúcich chutnými slanými koláčmi.

Stredoveký odkaz tu žije a azda najkrajším príkladom je malé námestie schované za Radnicou. Stojí tu stredoveká reštaurácia Olde Hansa. Ako špecialita sa tu podáva polievka z lesných húb v hlinenej miske s vysokým podstavcom, grilovaný losos v hríbovej omáčke s pohánkou, šošovicou a fazuľovou kašou zapečenou v chlebe. Netradičné splynutie chutí. „ Ponúkame aj pivo, ktoré podľa tradície dopĺňame buď o bylinky, škoricu alebo med" povie čašník v dobovom oblečení. Miešajú sa tu Severania s Rusmi, domáci Estónci s Nemcami a snáď každý národ, ktorý sa kedysi objavil v histórii Tallinnu tu má svoje zastúpenie. Po ugrofínskej estónčine ulicami najčastejšie znie ruština a dokonca tu žijú dodnes početné komunity zo susedného Ruska, ktoré tu našli lepšie uplatnenie. Estónci sú po vzore Fínov spočiatku chladní a nedostupní, no ako náhle sa s nimi dáte do debaty, akékoľvek pochybnosti sa rozplynú.

Paríž v Pobaltí

Lotyšská Riga oslávila pred niekoľkými rokmi svoje 800.výročie, no kto sa ocitol v meste na rieke Daugava, ten si myslí, že tu stojí už od nepamäti. Jej staré mesto chráni pod svojimi krídlami UNESCO, budúci rok sa stane hlavným mestom európskej kultúry, kedy vystrieda Košice aj Marseille a aby toho nebolo málo konala sa tu Eurovízia, stretnutie NATO či hokejové majstrovstvá sveta. Rigu pre svoju modernú atmosféru a typickú architektúru plnú secesie nazývajú Pobaltským Parížom.

Na okraji starého mesta má svoje miesto zámok Rigas Pils, dnešné sídlo lotyšského prezidenta. Leží v tichej nenápadnej štvrti. Fasáda je natretá na snehobielo a pôsobí akoby bol zámok horúcou novinkou. Opak je pravdou, pretože prvý hrad tu stál už v roku 1330. Pred nedávnom zaplnil titulky novín, pretože jeho strechu pohltil ničivý požiar. Nad dláždenými uličkami sa vypínajú stredoveké domy, no najobletovanejšími sú Traja Bratia. Nejde o žiadne živé bytosti, ale pred nami stoja tri najstaršie budovy celej Rigy. Každý z nich má svoju vlastnú farbu i tvár a spolu vytvárajú príjemnú starobylú atmosféru. Vysoká kostolná veža ozdobená kohútom napovedá, že sa blížime k Dómu. Ak človek stojí k nemu zoči voči nemá problém uveriť, že sa pozerá na najväčšiu katedrálu celého Lotyšska. Nepreslávilo ju len jej masívne kamenné telo, ale obrovský organ, ktorý patrí k najväčším na celom svete. Hľadal by ho niekto v Rige?

Radničné námestie patrí bez pochýb k najkrajším v celej Rige. Kedysi sa odtiaľto ozýval hluk predavačov, zvierat či rinčanie nástrojov. Práve sem prichádzali obyvatelia mesta na svoj vyhlásený trh. Teraz musia prejsť pár stoviek metrov za železničnú stanicu. Tam sa teraz rozprestiera svet zeleniny, ovocia, syrov či mäsa. Dnes je námestie vyhľadávaním miestom pre turistov, ktorí sa tešia na nádherne zrekonštruovanú fasádu Domu Čiernych Hláv, kde sa schádzali slobodní obchodníci. Stál tu už v 14.storočí, ale neprežil druhú svetovú vojnu. Jeho červenú, tehlovú fasádu zdobia malé vežičky, sochy, výčnelky, oblúky aj poloblúky. Námestie má pod svojou ochrannou rukou socha známeho rytiera Rolanda. V pravej ruke drží štíhly čierny meč a ľavou sa opiera o kamenný štít. Večer sa miestni vyberú do svojich pivných záhrad Alus Seta a spoločne trávia večer pri dlhých rozhovoroch zatiaľ čo svetlá Riga príjemne osvetľujú mesto.

Autor a Foto: Tomáš Kubuš

Street Food Hunters: http://www.streetfoodhunters.com/
Facebook: https://www.facebook.com/streetfoodhunters/
Instagram: https://www.instagram.com/streetfoodhunters/