Stredná Ázia je pre nás stále nepoznaným regiónom. Kto sa sem vydá, toho očarí miestna príroda, príjemní ľudia, no predovšetkým patina histórie, ktorú tu po sebe nechali karavány križujúce svet po legendárnej Hodvábnej ceste. Veď si len nahlas vyslovte mená ako Buchara či Samarkand a rozbúcha sa Vám srdce nádherným dobrodružstvom. Ak chcete v strednej Ázii začať, Uzbekistan je tou pravou bránou do rozprávkového sveta. Uzbekistan som navštívil takmer 10 krát a tak je tu pár postrehov...

VÍZA

Prvým ťažším orieškom pred cestou do Uzbekistanu sú víza. Stredná Ázia má v sebe pomerne veľa byrokracie a tak sa človek hneď v prvom kroku stretne s tým, že potrebuje kopec papierov či žiadostí, aby sa vôbec do krajiny dostal. Mnohých to môže odradiť, ale nedajte sa odradiť. Všetky vypísané kolónky a tlačivá budú v konečnom dôsledku stáť za to, pretože sa ocitnete v exotickej a príťažlivej krajine. Podmienky pre udelenie víz sa pomerne často menia, tak je vždy najlepšie skontrolovať si aktuálne informácie na stránke uzbeckej ambasády. Najbližšia pre nás je tá vo Viedni.

Podávanie víz je už aj dnes pre Uzbekistan elektronicky a takto vyzerá formulár: http://evisa.mfa.uz/evisa_en/

Okrem neho však budete ešte potrebovať aj pozývací list (LOI), ktorý sa dá veľmi ľahko vybaviť cez rôzne uzbecké agentúry. Mne sa viac krát osvedčila uzbecká cestovná kancelária Advantour ( http://www.advantour.com/uzbekistan/visa.htm), ktorá konala vždy pomerne rýchlo a bez zbytočného čakania.

Podľa posledných správ (cca 2 roky) sa dajú víza vybaviť aj na letisku v Taškente, avšak MUSÍTE mať všetko vybavené dopredu, teda veci ohľadom referenčného čísla a jedine tak, vám ich do pasu nalepia. Počul som o tom, že víza na letisku prebehli pomerne hladko, ale naopak aj príbehy o tom, že to trvalo niekoľko hodín a sprevádzalo to problémy. Vybavovať víza na letisku nie je stále veľmi bežné a preto je lepšie, letieť do Taškentu už s vízom nalepeným v pase.

PRÍCHOD

Po prílete na letisko v Taškente alebo pri prechode hraníc z okolitých krajín je treba vypísať vstupné colné deklarácie. Pri vstupe treba vypísať DVE kópie, ktoré musia byť navlas rovnaké. Dajte si najmä pozor na to, aby ste deklarovali všetky cudzie meny, ktoré so sebou do krajiny veziete, najmä ide o doláre a eurá. PRESNÚ SUMU. Nedávajte tam sumu len tak od oka, môže sa totiž stať, že práve vás si vyberie colník na kontrolu peňazí (áno, dobre čítate) a čísla, ktoré ste uvideli musia sedieť. Ak nie, naozaj môže ísť o problém. Pri prekračovaní tadžicko-uzbeckej hranice sa mi raz nechceli počítať peniaze a tak som „strelil" koľko ich u seba mám a musel som ich všetky deklarovať. Počty nesedeli a colníci si vymysleli, že ma obvinia z „narušenia hranice" a už mysleli na tučný bakšiš. Trvalo to pomerne dlho, kým som mohol bez zaplatenia pokračovať ďalej.

S dvomi formulármi prídete k colníkom, jednu kópiu si nechajú oni, druhú vám vrátia. POZOR! Nestraťte ju, budete ju potrebovať pri odchode z krajiny! Byrokracia nepustí a ten papier je veľmi dôležitý, veď koniec koncov je na ňom modré, okrúhle razítko!

Pri odchode z krajiny nielenže odovzdáte pôvodný papier, ale musíte vypísať aj JEDEN nový a odovzdáte aj ten. Treba si dať len pozor na to, aby ste náhodou nemali viac peňazí ako pri vstupe. Ak ste vybrali peniaze z bankomatu, určite si odložte výpis.

PENIAZE

V Uzbekistane to nefunguje tak ako v mnohých iných krajinách, kde si na letisku či v bežnej zmenárni zameníte peniaze. Oficiálnou menou je uzbecký som a v krajine fungujú dvojaké kurzy.

Oficiálny vládny kurz existuje v oficiálnych zmenárňach, ktoré nie sú na každom kroku a treba ich vyslovene hľadať. Funguje to tak, že 1 euro v oficiálnej zmenárni bude mať hodnotu cca 2500 somov, zatiaľ čo to isté euro na čiernom trhu predáte za cca 6500 somov. Pekný rozdiel, nie?

Oficiálne vyjadrenie hovorí o tom, že meniť peniaze na čiernom trhu v Uzbekistane je nelegálne. Neoficiálne? Nebudete mať na výber a ak nechcete doslova vyhadzovať peniaze, tak budete meniť pod rukou.

Ako to funguje? NIKDY nemeňte peniaze len tak na ulici. Už viete, že je to nelegálne a nikdy neviete kto sa pozerá, kto je s kým prepojený a tak sa vyvarujete problémom. Zmenárnikov nájdete v Taškente pri bazáre Čorsu, pri vstupe do metra, ale POZOR na nich. Ako to robím ja? Menil som už v Uzbekistane viacerými spôsobmi, tieto sa mi osvedčili najlepšie:

• 1. cestou z letiska ak vidím, že taxikár je v pohode, opýtam sa ho kde môžem zameniť peniaze. Väčšinou to funguje tak, že niekomu zavolá a zaveziem sa k nejakému domu, kde niekto vystúpi a príde mi zameniť peniaze. Prípadne sa mi stalo aj také, že som dal taxikárovi peniaze a on to vybavil za mňa, zatiaľ čo ja som čakal v aute. Samozrejme nikdy v týchto prípadoch nie ste pánmi kurzu a neviete koľko si taxíkár nechal pre seba, čo však viete je, že stále máte niekoľko násobne viac ako keby ste nabehli do zmenárne!
• 2. ak mi dochádzajú peniaze opäť platí to, že sa spýtam akéhokoľvek taxikára a ten ma nasmeruje. Kráčate mestom a ani neviete, kde všade sa dajú meniť peniaze. Raz ma nasmerovali k domu, vstúpil som dnu do izby, objavila sa bábuška a z pod vankúša vybrala igelitky peňazí a mohli sme meniť
• 3. bezpečnou cestou je aj zmeniť peniaze v hoteli či hosteli. Tu však treba dbať na diskrétnosť. Neprísť len tak na recepciu ak tam sú iní hostia, ale radšej počkajte kým budete sami. Ochotne vám peniaze zmenia, opäť si z toho niečo odtrhnú pre seba, ale stále máte viac ako v banke

Problémy s uzbeckými somami však ešte nekončia. Ak si zameníte, trebárs 200 alebo 300 euro, dostanete obrovský balík peňazí. Dnes je situácia lepšia, pretože najväčšia bankovka má hodnotu 5000 somov (cca 80 centov), no pred dvomi rokmi to bola len tisícka (cca 15 centov). Peniaze dostanete v balíčkoch, kde máte 100 000 somov. Pokojne si ich prepočítajte, no NIKDY sa mi nestalo, že by tam nebola presná suma (prepočítaval som desiatky ak nie stovky balíčkov).

Mne sa osvedčilo mať peniaze v príručnom batohu a vždy niekoľko desiatok tisíc somov vo vrecku na bežné míňanie. Malé drobnosti tak platím rovno a nemusím pred každým vyťahovať stoh peňazí.

Euro vs. Dolár? Je lepšie meniť doláre, majú lepšie kurzy. Samozrejme eurá zameníte bez problémov, ale dolár je dolár. Kurzy v máji 2016 na čiernom trhu: 1 EUR: 6500 somov, 1 USD: 6400 somov.

JAZYK

Úradným jazykom v krajine je uzbečtina. Patrí do skupiny turkických jazykov a tak ak ovládate turečtinu, niečomu rozumieť budete. Spomedzi svetových jazykov sa v Uzbekistane najlepšie dohovoríte po rusky. Sovietske dedičstvo tu je skutočne veľmi silné a mladšia aj staršia generácia ovláda tento jazyk pomerne dobre. Na jedálnom lístku sa vám pritrafí azbuka tak je dobré si ju oprášiť alebo sa ju naučiť. Určite sa vám tu zíde. Azbuka nie je všade ako napríklad v Kirgizstane, uzbecký jazyk má latinku, avšak často oficiálne dokumenty nájdete len v ruštine. S angličtinou tu človek dokáže prežiť, ale netreba sa spoliehať, že každý naokolo vás ju bude ovládať. Mladšia generácia už skôr áno, ale u tej staršej nepochodíte. Najlepšia rada znie „Naučte sa pred cestou aspoň základné ruské slovíčka". Otvoria vám mnohé dvere. Samozrejmosťou je aj pár uzbeckých zdvorilostných fráz. Slová ako „Salom" (Ahoj) alebo „Rahmat" (Ďakujem) by mali byť samozrejmosťou.

HOTELY

Situácia ohľadom ubytovania sa z roka na rok v Uzbekistane lepší a po turistických miestach ako Samarkand či Buchara rastú nové a nové možnosti, ktoré pred pár rokmi neexistovali. Rastie tu však aj turizmus a tak sa dvíhajú z roka na rok ceny. Keď som v 2009 platil za izbu 10 dolárov, dnes je to dvoj či trojnásobok. Ak nemáte pohľadané ubytovanie, stačí sa po príchode do mesta opýtať taxikárov alebo niekde v meste a buďte si istý, že sa niekto nájde kto vám bude vedieť pomôcť.

Dôležité upozornenie: Každý hotel bás bude registrovať a pri odchode dostanete malý papierik s vašim menom, číslom pasu a dátumom, kedy ste tam spali. Treba si tieto registrácie odkladať, pretože pri východe z krajiny majú na hranici právo ich od vás pýtať, aby ste vydokladovali, kde ste spali. Reálne platí, že by človek nemal spať u domácich, kvôli registráciám, ale ak budete mať príležitosť a niekto vás pozve, neváhajte. Stále platí nepísané pravidlo, že cca 2 noci vášho pobytu nemusíte mať registráciu. Môžete predsa cestovať nočným spojom...

Ak však chcete mať čistý štít a viete, že trebárs zajtra budete stanovať vonku, skúste sa dohodnúť s hotelom odkiaľ odchádzate či vám môže predĺžiť registráciu aj na noc, ktorú tam nebudete. Za malý poplatok to vedia spraviť. Je lepšie to skúsiť takto ako keby ste prišli do hotela a žiadate registráciu za včerajší deň. S tým vám často nepomôžu pretože hostí zapisujú podľa príchodu do svojej knihy a vás tam nemajú a mohlo by im to narobiť problémy.

Reálne tieto registrácie chceli vidieť len dva krát z ôsmych kedy som Uzbekistan opúšťal. Avšak, človek nikdy nevie.

DOPRAVA

Doprava medzi väčšími mestami je absolútne bez problémová. Takmer vždy existuje viacero možností z ktorých si viete vybrať.

Lietadlo

Uzbekistan má vlastné aerolinky UzbekAir a ak nemáte čas a potrebujete sa rýchlo presunúť v rámci krajiny trebárs z Taškentu do Buchary alebo Urgenču na opačnú stranu krajiny, môžu vám pomôcť. Ja osobne nepreferujem leteckú dopravu v Uzbekistane, pretože človek tak príde o výhľady na krajinu

Autobus

Spája najmä veľké mestá ako Taškent, Samarkand, Buchara či napríklad Urgenč. Nie je až tak bežný a obľúbený, ale na trase Buchara – Urgenč (cca 9-12 hodín) je to celkom dobrá alternatíva. Sú veľmi lacné, avšak nepohodlné, často s tvrdými sedačkami, prasknutými oknami, bez klimatizácie. Ide však o autentický zážitok. Dodnes si pamätám ako z Buchary do Urgenču po celom autobuse liezli a skákali obrovské asi 15-20 centimetrové kobylky.

Mikrobus aka Maršrutka

Najbežnejší, najlacnejší a najobľúbenejší spôsob prepravy v Uzbekistane. Maršrutky sú menšie mikrobusy (niečo ako dolmuş v Turecku pre cca 12-16 osôb). Buď vyrážajú na kratšie vzdialenosti keď sa naplnia alebo na dlhšie podľa vopred stanoveného harmonogramu. Stanice odkiaľ odchádzajú bývajú často na periférii miest, tak si treba vopred zistiť kam treba ísť. Môže sa stať, že maršrutka do Buchary ide z iného miesta, než tá do Samarkandu, preto je lepšie vedieť kam treba ísť. Po príchode do cieľu vás väčšinou vyhodia na stanici, nerozvážajú po meste. Cestovanie maršrutkou nie je najpohodlnejšie, ale rozhodne to treba vyskúšať. Najhoršie miesta sú nad kolesami, tak ak sa dá, vyvarujte sa im.

Shared taxi alebo zdieľaný taxík

Ide o pomerne rozšírený typ dopravy, ktorá je najrýchlejšiu alternatívou. Samozrejme je o kúsok drahšia, než maršrutka, ale nie je to veľmi veľký rozdiel. Zdieľané taxíky väčšinou fungujú podobne ako niektoré maršrutky, teda keď sa zaplnia, štartuje sa a odchádza sa. Do jedného auta sa zmestia štyria ľudia (jeden vpredu, traja vzadu). Ak ste traja a chcete ísť sami, zaplaťte voľné miesto a vyrazíte skôr s väčším komfortom. Výhodou shared taxi je to, že vás v cieli vyhodí kde poviete a nemusíte potom zháňať odvoz k hotelu (samozrejme toto platí ak ho máte pre seba). Ak ste jediný pasažier a okrem vás sú vo vnútri len domáci, tak shared taxi príde do cieľového miesta a často zastaví niekde v okolí stanice.

Pri shared taxi platí jedno zaujímavé pravidlo. Ak chcete ísť trebárs z Buchary do Samarkandu, skúste pohľadať auto, ktoré v Samarkande bude končiť, teda má ŠPZ s číslom 14. Tam sa predpokladá, že auto sa nebude musieť vracať, ale jeho šofér bude doma. Stačí sa spýtať na to aké číslo na ŠPZ má vaša cieľová destinácia a vie vám to uľahčiť. Toto pravidlo neplatí na 100 percent, ale viac krát sa mi stalo, že keď som zháňal odvoz, tak mi odporučili auto, ktoré v cieli bude končiť a jeho cena bola skutočne lepšia.

Vlak

Je zaujímavou alternatívou ku kolesám a cestám, hoci nie je to veľmi frekventovaná preprava. Premávajú na trasách medzi mestami Taškent, Samarkand, Buchara, Termez či Urgenč.

Ak chcete skúsiť najrýchlejší a najmodernejší vlak Uzbekistanu, kúpte si lístok na vlak menom Afrosiyob. Ten premáva na trase Taškent – Samarkand a túto trasu prejde za 2h 10 minút (autobusom po ceste to trvá 5h!). Vlak premáva z Taškentu každý jeden deň.

Vlak medzi Samarkandom a Bucharou môže trvať cca 3-3 a pol hodiny.

Najvýhodnejším vlakovým presunom z hľadiska financií a času je nočný vlak medzi Taškentom a Urgenčom. Mestá sú od seba vzdialené 1080 kilometrov a vlak túto vzdialenosť prejde za cca 16-17 hodín. Nočný vlak je pomerne slušný, čistý s toaletou na konci vlaku aj umývadlom. Kupé je pre štyri osoby. Sem tam sa niekto prejde vo vnútri, aby predával zopár drobností a vlak zastaví napríklad v „strede ničoho", teda v mestečku Ucquduq, kde sa dá kúpiť niečo aj na peróne.

Lístky sa dajú bez problémov kúpiť na vlakovej stanici alebo sem tam v meste, ak natrafíte na kanceláriu železníc. Ak ste zúfalí a lístok neviete zohnať, skúste hocijakú turistickú agentúru a pomôžu vám.

Metro

Taškent má dokonca aj svoje vlastné metro. Otvorili ho ešte v roku 1977 a dlho bolo jediným metrom celej strednej Ázie (dnes ho má aj Almaty). Za svoj vzor si metro vzalo Moskvu a tak aj taškentské stanice sú malé umelecké diela. Metro je samozrejme menšie, než moskovské, má len 29 staníc a cca 36 kilometrov, ale ak budete v Taškente, odvezte sa ním.

Najkrajšie stanice: Alisher Navoi, Kozmonavtlar

Jedna jazda stojí: 1200 somov (cca 20 centov) / apríl 2016

Žetóny do metra si kupujete priamo v okienku v stanici. Následne ho vhodíte do turniketu a môžete kráčať smerom k eskalátoru.

POZOR: Metro v Taškente je brané ako vojenský objekt a tak v ňom platí PRÍSNY ZÁKAZ FOTENIA! Nemôžete fotiť nič ani stanice, ani metro ani vagóny v metre. V každej stanici strážia cestujúcich „bábušky" a môžete si zarobiť na skutočný problém.

Pri každom vstupe do metra stoja policajti v zelených uniformách. Ak si vás všimnú, buďte pripravení, že vás zastavia a budú chcieť vidieť obsah batohu, kabelky, fotoaparát...Po čase vám to už ani nepríde divné a sami im budete batoh otvárať.

Taxíky

Po väčších mestách je fajn používať taxíky, hoci reálne ich budete potrebovať asi len v Taškente na miestach, kde nestojí metro, prípadne v Buchare či Samarkande ak budete chcieť vidieť okrajové pamiatky. Sú lacné, lacnejšie než u nás a ako bolo uvedené, vedia pomôcť so zámenou peňazí či hotelom. Na cenu sa treba VŽDY spýtať vopred a ak akceptujete, nasadnite či zjednávajte a nasadnite neskôr. NIKDY sa však neodvezte bez toho, aby ste vedeli koľko platíte. Uzbeckí taxikári nemajú vo zvyku zdierať turistov (aspoň sa mi to pri tých desiatkach jázd nestalo), ale treba to mať na pamäti.

BEZPEČNOSŤ

Uzbekistan je bezpečná krajina, bezpečnejšie než mnohé európske štáty kam sa bežne cestuje. Samozrejme aj tu patria rôzne odporúčania či obmedzenia, no najviac z nich sa týka východu krajiny, oblasti zvanej Ferganská kotlina. Islam je tam konzervatívnejší, sú tam rôzne krivdy z rozdeľovania hraníc a tak tu dodnes vládne napätie. Ak sa do Ferganskej kotliny vydáte, cestou stretnete checkpointy, kde sa vás môžu pýtať na dôvod vašej cesty, ale inak všetko prebieha bez problémov. Nie je to však turistická oblasť, tak sa treba správať konzervatívnejšie. Je tu viac zahalených žien, menej alkoholu a celkovo je Ferganská kotlina považovaná za najkonzervatívnejšiu časť nielen Uzbekistanu, ale celej strednej Ázie. Problémy môžu byť aj na juhu v oblasti mesta Termez, ktoré je akoby hraničným mestom s Afganistanom. Tiež sa pripravte na otázky, prečo? Za kým? Načo? Kam? A podobne.

V Uzbekistane si treba dávať pozor na policajtov a ťažkú korupciu. S ňou je stále problém a hoci sa situácia vzhľadom k turistom zlepšia o stovky percent ešte pred pár rokmi bolo bežné, že vás na ulici zastavili policajti, chceli vidieť vaše dokumenty, víza, registrácie a hľadali zámienku, aby dostali úplatok a vy ste mali pokoj. Dnes sa takéto veci stávajú menej, ale treba to mať stále na pamäti. Najlepšie je ukazovať iba kópiu pasu s tým, že originál je na hotelovej recepcii. Najčastejšie sa s policajtmi stretnete pri vstupe do metra či na hraniciach. Aj tam sa však situácia zlepšila. Pred pár rokmi si ma uzbecký colník vzal bokom a rovno si vypýtal peniaze, na čo som mu povedal, že prečo by som mu mal niečo dať a on zneistel a pustil ma. Tohto je menej, ale žiaľ ak sa to stane, tak človek veľa krát nemá na výber.

Je bezpečné a bezproblémové túlať sa po vonku, ale v noci by ste sa tomu najmä v Taškente mohli vyvarovať. Ak vás v noci stretnú policajti je veľká šanca, že vás zastavia a budú chcieť vedieť čo o takomto neskorom čase robíte vonku, kam idete, za kým a podobne.

OBLIEKANIE

Uzbekistan je islamskou krajinou, ale islam sa celkovo v strednej Ázii berie trochu inak než na Blízkom východe, Strednom východe či severnej Afrike. Nie je tak konzervatívny a skôr je akoby len v pozadí. Súvisí to so sovietskym režimom a jeho radikálnym ateistickým postojom, kedy sa snažili z hláv ľudí vytlačiť náboženstvo. Sovieti zabíjali duchovných, ničili mešity, buldozerovali medresy, no islam sa im nepodarilo našťastie zničiť. Pre turistov neplatia v krajine žiadne písané obmedzenia a nikto nediktuje čo môžete a čo nemôžete mať oblečené.

Ženy nepotrebujú šatky na vlasoch, ale treba sa vyvarovať tielkam, odhaleným ramenám, či príliš krátkym šortkám a sukniam.

Pre mužov sú najlepšie dlhé nohavice (áno viem, že tam je cez leto 40 stupňov), ide cez ne akýsi rešpekt k miestnej kultúre. Sem tam stretnete chlapcov či mladšie ročníky v krátkych nohaviciach, ale nie je to bežné. V Uzbekistane je veľa svätýň či hrobiek a nie je veľmi slušné kráčať nimi v krátkych nohaviciach či tielku.

To či tam, však človek aj napriek tomu vojde takto je už na ňom samotnom a jeho rešpekte voči krajine kam sa vybral

INTERNET

Situácia ohľadom internetu sa veľmi zlepšila za posledné roky. Ešte pred pár rokmi bol človek odkázaný na internetové kaviarne roztrúsené po meste, kde internet padal pravidelne každých desať minút. Dnes už väčšina hotelov, hostelov či guesthousov má dokonca svoje vlastné wifi a tak s pripojením nie je problém. Treba sa však pripraviť, že spojenie je pomerne pomalé a posielať väčšie súbory bude trvať asi toľko času za ktorý urazila karavána cestu zo Samarkandu do Buchary. Ak však máte s pripojením problém, internetové kaviarne nájdete v každom väčšom meste

KUCHYŇA

Uzbecká kuchyňa je spomedzi všetkých piatich stredoázijských krajín najrozmanitejšia a (podľa mňa) aj najchutnejšia. Najtradičnejším jedlom v strednej Ázii je šašlík na mnohé spôsoby a samozrejme ani Uzbekistan nie je výnimkou. Nie je to však jediné jedlo, ktoré si tu viete vychutnať. Uzbecká kuchyňa je prevažne mäsová a vegetariáni (či dnes tak moderní vegáni) môžu mať problém uspokojiť svoje gastronomické chúťky inak ako šalátmi. Bravčové mäso tu nie je veľmi obľúbené (islamská krajina) a tak sa najčastejšie stretnete s baraním, jahňacím, kuracím či hovädzím mäsom.

• Šašlíky

Nosné jedlo strednej Ázie. Môžu byť rôzne. Buď si vyberiete mletý (moloti) alebo taký, kde máte kúsky mäsa napichnuté na špajdli (kuskovoj). Často vyzerajú šašlíky tak, že sú medzi kúskami mäsa napichané aj kúsky slaniny či loja. Uzbeci vravia, že na premastenie brucha či čriev. Vopred si zistite aký je šašlík veľký, pretože môže byť taký že na ňom máte 3-4 kúsky mäsa ale aj taký, že má 40 centimetrov. Podľa toho viete koľko si ich máte objednať. Ochutnajte baraninu. Mnoho ľudí má voči tomuto mäsu predsudky, ale nikde nerobia baraninu lepšie než v strednej Ázii. Len pozor, aby ste si ju nezamilovali na toľko, že nebudete chcieť nič iné, doma takú nepripravia. Šašlíky majú takmer všade. Od pekných reštaurácii, cez malé rodinné podniky, ktoré fungujú u nich doma na nádvorí až po vytiahnuté grily len tak na ulici.

• Lagman

Lagman na prvý pohľad pripomínajú špagety, avšak tieto slíže sú o niečo hrubšie. Sú pôvodom z Číny a cez Ujgurov prišli sem do strednej Ázie. Často máte na výber dve varianty. Jedna pripomína polievku, kde máte slíže so zeleninou a nakrájaným mäsom v miske zaliate vývarom. Druhá verzia je „suchá" bez vývaru a lagman so zeleninou a mäsom sa podáva na tanieri.

• Plov

Môže nám to pripomínať rizoto, avšak nie hocijaké, ale stredoázijské. Plov je kráľovnou všetkých jedál a hovorí sa, že ten najlepší pochádza práve odtiaľto. Neodíďte prosím z Uzbekistanu bez toho, aby ste ho ochutnali! Tradične sa plov pripravuje v obrovských porciách (slávnosti, svadby, pohreby...) kde základ tvorí ryža a tá je dochutená o kusy mäsa (najčastejšie baranina), cibuľu, mrkvu, hrozienka či iné drobnosti. Jeho chuť podfarbuje aj bavlníkový olej, ktorý sa v Uzbekistane často používa

• Karahan

Miestna špecialita Samarkandu (majú ju napr. v reštaurácii Registan), ktoré preslávili marhule. Je to mäso dusené na cibuli s marhuľami a ryžou. Zaujímavé splynutie chutí

• Chatlama

Slaná palacinka, ktorá môže byť plnená syrom, mäsom alebo zeleninou

• Kuksi

Zaujímavá, studená polievka v ktorej nájdete uhorky, rajčiny, cestoviny, kúsky hovädzieho mäsa, sézam, petržlen, bylinky a je jemne pikantná

• Boršč

Veľmi obľúbená polievka akú poznáte z Ruska či Ukrajiny. Nie vždy sa k nej podáva smotana, ale je veľmi dobrá a sýta

• Šurpa

Niečo ako najtradičnejšia polievka Uzbekistanu, ktorú majú takmer úplne všade. Je jednoduchá, výdatná a chutná. Ide o vývar, kde máte nahádzané kúsky mäsa a k tomu najčastejšie zeleninu ako cibuľa, mrkva...

• Manti

Vyzerajú ako ruské pelemeni, len sú o čosi väčšie. Pripomínajú buchtičky, ktoré sa naplnia najčastejšie mäsom a potom sa varia vo vriacej vode. Podávajú sa so šalátom, chlebom a smotanou.

• Chlieb (Non)

Chlieb patrí ku kľúčovým jedlám v uzbeckej kuchyni. Je okrúhly, voňavý a keď je čerstvý, je neuveriteľné dobrý. Podáva sa k polievkam, šašlíkom, k plovu, ku všetkému a Uzbeci si ho radi zahryzujú len tak kým čakajú na jedlo či ho jedia k šalátu. Je posvätným elementom v uzbeckej kultúre a môžete sledovať, že ho často majú ľudia v úcte.

• Čaj

Národným nápojom je čaj. Pije sa tu viac zelený (dovoz z Číny), než čierny (Turecko, Irán). Väčšinou ho majú všade a keď si objednáte čaj, príde vám celá kanvička s niekoľkými miskami. Misky sa volajú piála a sú tradičné k pitiu čaju. Uzbeci majú aj svoj čajový rituál. Keď vám kanvicu prinesú, lístky čaju sú ponorené dnu v horúcej vode. Nalejte si plnú misku, vylejte ju nazad, nalejte druhú misku, aj tú vráťte a zopakujte to po tretí krát a čaj vylejte do kanvice. Takto sa lístky premiešajú, nechajte chvíľku lúhovať a až potom nalievajte. Spravte to v tradičnej uzbeckej čajcháne sediac na tachte a v uzbeckých očiach stúpnete ako niekto, kto sa naučil niečo z tradície.

Autor: Tomáš Kubuš

Web: www.kubus.blog.sme.sk
Facebook: https://www.facebook.com/tomkubuscesty/