Santorini, sen mnohých cestovateľov, zaľúbencov a milovníkov modrej farby. Ak si plánujete dovolenku alebo len víkend ako my, tak určite nebudete sklamaní!
A koľko času vlastne potrebujete stráviť na ostrove? Po mojej skúsenosti môžem povedať, že na objavenie kúzla Santorini stačí aj 42 hodín. Samozrejme čas navyše je iba plus. A ak chcete vedieť kedy, tak určite radím ísť na začiatku alebo na sklonku sezóny, čiže máj alebo október. Letenky sú lacnejšie, ubytovanie voľnejšie a hlavne menej turistov. Ale atmosféra určite rovnaká ako v top sezóne.
A či sa okúpete v mori? Odvážnejší určite áno!
Veľká časť turistov prichádza na ostrov loďou. Luxusné lode sú na obzore neustále. Niektoré vysadia turistov iba na jeden deň, vychutnať si atmosféru a vidieť neopakovateľný západ slnka. Iné lode fungujú ako klasická pravidelná doprava turistov na ostrov. Všetci turisti určite neprichádzajú letecky, ich letisko by to asi nebolo schopné vybaviť. Je malé, staré a myslím si, že stanica v okresnom meste kdekoľvek na Slovensku, by mu mohla konkurovať. Prevádzkuje sa pravidelná linka z Atén /niekoľkokrát denne/ a zopár letov do európskych metropol. Na naše šťastie linka do/z Viedne.
Samotný ostrov je malý, ale veľmi čarovný. My sme ho prešli z juhu na sever a zo západu na východ. Určite odporúčam vziať si auto na letisku, hlavne, ak idete mimo hlavnej sezóny, lebo spoliehať sa na autobusy by zabralo veľa času a plánovanie by bolo veľmi komplikované. A samozrejme aj v prípade, ak idete na tak krátko ako my a nemáte čas chodiť busom. Auto bolo podľa mňa cenovo veľmi dobré a hlavne prístup bol bezproblémový.
My sme bývali v meste Fira, čo je najväčšie mesto ostrova a najlepší východiskový bod. Ubytovanie fajn, raňajky skromné, ale domáci pán veľmi ochotný, možno až priveľmi. Prvý podvečer sme si obehli krásne obchodíky v mestečku, ochutnali pravý grécky gyros a na odporúčanie všetkých sme išli hľadať somárov. Vraj toto musíte na tomto ostrove skúsiť. Tak ak musíme tak musíme. Nebolo ťažké nájsť stanovisko Dunkyov, veľké pútače nám ukázali cestu. Typická je jazda po schodoch, ktoré smerujú do prístavu. Tak sme sa na to dali aj my… aaaa... bolo to hrozné!
Všetci sme si mysleli, že túto cestu neprežijeme. Ja som si odniesla zopár pľuzgierov, tak silno som sa držala ... pravdepodobne nik, kto zažil cestu dole schodmi nemôže tvrdiť, že je to super. Takže, ak somárov, ak vás to naozaj láka, tak iba hore, cestu dole neodporúčam ! My sme našu cestu chválabohu neabsolvovali celú, v polovici sme sa otočili. Napriek tomu, že to bol nepríjemný /adrenalínový/ zážitok spomínali sme na to celý večer, vlastne, dodnes sa to spomíname. Našťastie už s úsmevom.
Na druhý deň sme si dali obhliadku pláží na ostrove. Navštívili sme Červenú a Čiernu pláž. Bielu sme nenašli. Prístup k Červenej pláži nebol veľmi jednoduchý, museli sme prejsť kúsok cesty cez skaly, ale výhľad na nej bol úžasný a čím som bola veľmi milo prekvapená bola čistota vody. Naozaj krásna, čistá a dokonca aj teplá. Čierna pláž tiež milo prekvapila. Novo vybudovaný bar, krásne slnečníky a opäť krásne výhľady. Takže určite vhodné aj na vylihovanie pri mori, ak máte dosť času, čo sme my nemali, pretože v tento druhý deň bolo v pláne navštíviť mesto Oia.
Parkovanie sme našli rýchlo, bez problémov a dokonca bezplatné. A potom sme sa iba vnorili medzi biele domčeky, obchodíky, reštaurácie a niekedy sme sa v tej spleti cestičiek dostali k súkromným bazénom a neplánovane nazreli do okien luxusných víl. Vypili sme si kávičku v krásnej kaviarni, navštívili jedno z najkrajších kníhkupectiev a dali si fajnovú večeru s neopakovateľným výhľadom a domácim vínkom. Ideálny deň na Santorini. Mimochodom vína tu majú vynikajúce ;)
Jedinou výzvou dňa bolo nájsť miesto na sledovanie západu slnka. Na internete sme našli top miesta, kde je vraj vidieť západ najlepšie, ale tieto miesta boli už veľmi skoro obsadené. Pravdepodobne všetci turisti, ktorí sa nachádzali v meste Oia boli na týchto miestach nachystaní s fotoaparátmi v rukách a čakali. A stálo to naozaj za to. Ľudia začali spontánne tlieskať a všetci si vychutnávali ten moment. Každý západ slnka ma svoje čaro, ale tu je to asi umocnené tým krásnym pohľadom na nekonečné more.
Deň sme ukončili opäť v uličkách nášho domáceho mesta Fira, kde sme dokúpili suveníry, korenia, mydlá /tie odporúčam/ a po pár pohároch vína sa naše krátke, ale intenzívne dobrodružstvo na ostrove skončilo. Na druhý deň nás čakala cesta na letisko, vrátenie auta a let do Viedne.
Za mňa, a asi hovorím za celu našu skupinu, hodnotím tento krátky víkend na Santorini veľmi pozitívne. Vnieslo to trochu tepla do chladného októbra a našich už jesenných nálad. Boli sme viac než spokojní, takže odporúčame.
Autor a foto: Iveta Basandova
