Dáme si ľahký úvodik. Aljaška je ako stvorená na kempovanie a kto má rád prírodu určite si príde na svoje. Počas našej ročnej cesty okolo sveta sa nás každý jeden človek, ktorého sme stretli, spýtal, kde sa Vám páčilo najviac? Pre chalanov bola jednoznačná odpoveď Aljaška. V mojom prípade to nebolo inak.

Na Aljašku sme vyrazili v auguste a bola to naša prvá zastávka po tom, čo sme vyleteli z hniezda. Cestovali sme v trojici: ja, môj kamoš Libo a priateľ Ciaran. Aljaška bol môj sen odjakživa (neviem, či aj ich, ale nepýtala som sa) a je to krajina, ktorú by mal človek navštíviť, ak miluje prírodu. Pred odchodom som si všetko pekne naplánovala ako poriadna plánovačka. Libor sa mi z toho stále smial, že chodím po dome so zápisníkom ako pani námestníčka. A to nehovorím o tom, keď som na cestách vytiahla svoju rozpočtovú knižôčku (tú „zbožňovali" obaja) :D Ale vráťme sa k téme.

Rozmýšľala som, ako by sa najlacnejšie dala prejsť táto mega drahá krajina, vidieť toho čo najviac a pritom neminúť polovicu úspor. Najjednoduchším a najekonomickejším riešením bol pre mňa kemping. Je pravda, že človek musí trošku oželieť ten komfort príjemne vyhriatej postieľky a rannej kúpeľne.No na druhej strane, v hotelovej izbe nikdy nebude zaspávať za zvukov prírody, pri praskajúcom ohni, obklopený veľkolepými horami, ľadovcami, jazerami aaaa to by sa dalo pokračovať donekonečna.

Takže voľba bola jasná. Na cestu sme si pobalili, čo najľahšie vybavenie; stan, nafukovaciu karimatku, letný-najtenší spacák aký sme našli (to bola obrovská chyba, lebo sme si potom kupovali deky), varič (ktorý nám na letisku vyhodili, nervyyyy jak sviňa), dobrý nožík (švajčiarsky thebest), kempingovú sadu hrncov, čelovku (veľmi dôležité) a osobné veci.

Po ľahkom úvode zľahka premostíme k pointe tohto článku a to k 10 dôvodom, prečo ísť kempovať práve na Aljašku.

≠1 Pretože je to super lacné a niekedy aj zadarmemko.

Na prvú noc po prílete sme si zabookovali hostel, kde 1 noc stála 28 USD/osoba, kalkulačka v mojej hlave sa spustila na plné obrátky a vyšlo mi, že to bolo naposledy, čo sme spali v hosteli. Nechcem si predstaviť cenu hotela. Dopredu som si zistila, ako správny plánovač, kde sú kempy a zistila som, že skoro všade J Mala som so sebou aj Lonely Planet, ale neodporúčam ho, lebo ceny, ktoré uvádzajú nekorešpondujú s realitou. Objavila som (ale až dllllho po Aljaške) jednu super aplikáciu, MAPS.ME (každému o nej rozprávam ako keby som ju ja sama vymyslela), kde si stiahnete mapu a už fičíte offline. Pozerala som na nej aj kempy a je tam všetko čo potrebujete. Odporúčam kempovať v štátnych kempoch, tie sú najlacnejšie. Ceny sa pohybujú od 8-15 USD/ na MIESTO, nie na osobu, no nekúp TO!!! V mestečku Kennecottsme dokonca kempovali vo voľnej prírode zadarmo a to sa dá aj v Denali NP.

≠2 Pretože budete zaspávať na miestach, kde naokolo bude len divoká príroda a VY.

Niekedy tam nebudú ani ľudia. To už je aká návnada.Žartujem, ja ľudí priam zbožňujem, ale niekedy si treba od nich aj odpočinúť. Na to je Aljaška ako stvorená.Je typická pre svoju voľnosť, divokosť a nedotknuteľnosť. Skoro všetky kempy, v ktorých sme spali, boli vybudované tak, aby splynuli s prírodou. Často krát sme sa cítili, že sme sami v lese a okolo nás nie je nikto. Pri mestečku McCarthy (čo je trošku rušnejšie miesto na stanovanie) nám správca kempu poradil super miesto na postavenie stanu. Ďaleko od všetkých kemperov a večer sme mohli zaspávať pri zvuku padajúcich ľadovcov. No spali by ste v hoteli, keď môžete mať takýto luxus.

≠3 Pretože, keď bude zlé počasie, môžete sa ísť socializovať do knižnice, namiesto vylihovania v hotelovej izbe a čumenia do telky.

Tak to som bola v šoku, keď sme pár krát vkročili do knižnice a bolo tam rušno, ako v bratislavských šopingcentrách cez víkend. Veľa miestnych ľudí trávi svoj voľný čas práve v knižnici. Internet je v nich zadarmo a sú vybavené novými časopismi, knihami, videami, cdčkami...čiže tam pokojne môžete stráviť celý deň bez zlého svedomia, že ste premárnili deň.Zlé počasie sme mali len pár krát a knižnice, galérie, múzea sú perfektnou zábavkou, ak nechcete míňať peniaze na drahé pivo v krčme. To sme si radšej kupovali v obchode. Super sú aj galérie, ak vychytáte openday, raz do mesiaca, tak si aj zadarmo pošmáknete na syroch a iných dobrotách (to sme si my nemohli nechať ujsť).

≠4 Pretože môžete pozorovať hviezdy pri ohni, s pivom v ruke a byť obklopený ľadovými štítmi, morom alebo lesmi a čo by kameňom dohodil môžeš žúrovať na hudbu v miestnej krčme.

Takýto kontrast sme zažili len pár krát a najlepšia bola vždy cesta späť do stanu. Tma, zvuky prírody, polárna žiara, medvede...no proste pravý BlairWitch. Raz som sa takto sama vracala, asi pol hodinovou cestou cez les, do stanu a skoro som sa posr..a. Celou cestou som si nadávala, že som si zabudla čelovku a musela som si svietiť mobilom, ktorý ani nemal svietidlo. Ešte lepšie bolo, keď sa chlapci vracali chvíľu po mne a Libo sa podgurážený rozbehol k svojmu stanu a cestou hodil hlavičku o kameň. Našťastie sa mu nič vážne nestalo, ale ráno resp. celý deň preležal v stane. Kapela sa volala Out of order a na Liba to malo doslovný účinok.

≠5 Pretože sa v noci môžete zabávať s ohňom a nikto nebude volať správcu, lebo aj tak tam žiadny nie je.

Táto činnosť bola typická pre nášho Liba. Len tak si sedíme pri ohni ako každý večer a už len počujem; Maťa, Maťa poď, ideme k rieke, nazbierame kopu halúzok a spravíme si vatru a ty ma odfotíš. Ja na to: čo ti šibe, čo keď sa to chytí a nebudeme to vedieť zahasiť. On na to: čooo na kameňoch a pri rieke? čo si už aj ty na práškoch? Ja na to:nooo však asi máš pravdu, tak fajn, poďme haha. A takýto scenár bol na dennom poriadku. Stačilo vybehnúť kúsok od kempu a stále sme mali čo robiť. Nápadov bolo neúrekom a hlavne, keď máte so sebou dvoch chalanov, ktorínikdy neprestanú byť deťmi.

≠6 Pretože tam nie je WIFI.

Ufff na túto skutočnosť som sa dlho pripravovala, ale človek by neveril ako mu to ale vôbec nebude chýbať. Na Aljaške sme strávili 28 dní a na nete sme boli 1-2 krát za týždeň a vôbec nič sa nezmenilo. FB stále fungoval, nikto ma nepostrádal a všetci boli zdraví. Ak ale súrne potrebujete internet, tak zadarmo ho majú v knižnici. Človek si rýchlo odvykne od hľadania wifiny, keď si môže naprííííklad, nachytaťmŕtve lososy - hihi. To by bolo asi všetko k internetu.Bude Vám dobre aj bez neho.

≠7 Pretože z mužov sa stanú lovci a konečne sa budú cítiť ako páni domácnosti (lebo ja by som na drevo asi nešla) Podaktorí (Ciaran) sa naučia aj založiť oheň (po prvý krát v živote).

Tak to bola komédia; Libo rodený zálesák a Ciaran rodený šprt. Každý deň sme mali takú rutinu, nazbierať drevo, ísť po vodu, založiť oheň, navariť, dať si pivo, umyť riad a spať. Toto všetko nám zabralo dobrých pár hodín, čo bolo fajn, keď zoberieme do úvahy, že v lete zapadá slnko na Aljaške okolo 23.00 hod. Prvý deň sa Libo vybral po drevo a Ciaran, že ide tiež (aby nezaostával). Rozpŕchli sa do lesa a po chvíľke sa Libo vracia s pomaly celým stromom v ruke a z druhej strany prichádza Ciaran s piatimi halúzkami. Toto keby som odfotila, by ste boli v kŕčoch ako ja, ale nemohla som to dať veľmi najavo, aby som Ciarana moc nedemotivovala (však predsa len, je to môj frajer) Ale nie, smiala som sa ako šibnutá a Ciaran tiež, vraj toto ho v škole neučili. Darmo slovenskí junáci to majú v krvi.

≠8 Pretože stretnete rôzne typy ľudí, ale všetci majú jedno spoločné – dobrosrdečnosť a ochotu pomôcť.

Ľudia na Aljaške sú extrémni pohoďáci a aj ten štýl rozprávania majú ležérny, ťahavý a neuveriteľne priateľský. Stalo sa nám, že sme si sadli do krčmy alebo prišli do múzea a týpek alebo pani z múzea sa nám prihovorili a za pár minút sme boli najlepší kamoši. Večer sme ešte s tetou z múzea skotačili v miestnej krčme na perfektnú kapelu. Taktiež sme stretli čudákov a samotárov, ktorí boli podľa chalanov trošku strašidelní, ale neškodní. Pri tak nízkej osídlenosti (boli sme aj v dedinke s populáciou 7) sa niet čomu čudovať. Najlepšia hláška tripu pri otázke, či majú v dedine krčmu: No, dry town, not allow to sell or buy alcohol!

≠9 Pretože môžete vybehnúť zo stanu a len o pár krokov si natrhať dubákov za plný hrniec a rovno si ich uvariť na ohni.

Túto činnosť Libo priam zbožňoval a my sme potom zbožňovali tie večere. Na Aljaške si hríby doslova hľadajú teba. Najlepšie na tom bolo, že tam ich nikto nezbieral. Keď sme ich aj niekomu ponúkli, tak ich od nás nechceli. Doteraz to nevieme pochopiť.Ciaran, ten tiež prvý krát videl, že niekto zbiera hríby. Kto je teraz divný, my či oni? Ale musím povedať, že si to veľmi pochvaľoval. Na fotke je Libo len s hŕstkou dubákov, lebo viac by sme nevládali zjesť.

≠10 Pretože je to zábava a terapia pre dušu.

Na záver asi to najdôležitejšie, že je to super zábava a terapia pre telo a dušu. Tým, že väčšinu času sme trávili bez internetu a dokázali sme prežiť bez moderných výdobytkov, viac sme si uvedomovali prítomnosť jeden druhého a prírody okolo nás. Bola to neuveriteľná skúsenosť, ktorá má ovplyvnila aj v bežnom živote a to nehovorím len tak, ešte teraz mi pri spomienke na Aljašku vyhrknú slzy a zaplesá srdiečko. Už zase táram, ale pravdou je, že sa mi vždy zlepší nálada a je to jedna z mála krajín, kde sa chcem určite raz vrátiť.

Pred odchodom na Aljašku odporúčam, prečítať si knihu Útek do divočiny od Jona Krakauera. Film určite nevystihuje to, čo je v knihe tak dobre vysvetlené. Veľmi rýchlo pochopíte, čo je to za krajinu a prečo sa budete chcieť vrátiť. Donúti Vás pozrieť sa hlboko do Vášho vnútra a možno objaviť niečo viac.....

Autor: Martina Feketová

Fotky aj cestopis si môžte pozrieť tu: https://oneyear1world.com/