Capurganá - kolumbijský Karibik

14.Mar 2016 | 15:52
Autor: jaroslav lenár
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: zápisky z ciest kolumbia

Zápisky z Kolumbie I.časť

Konečne breh! Keď začal pán obsluhujúci dlhý motorový čln brzdiť a zahol do zálivu, naozaj som si uľavil. Po viac než dvoch hodinách vo veľkých a ostrých vlnách na Karibskom mori, plného prudkých pádov, keď sedacie svaly dostanú poriadne zabrať, sem tam máte pocit, že vyletíte z lode. Cesta do Capurganá sa začína v kolumbijskom prístave Turbo.


Mestečku nie príliš vľúdnom, známom skôr mýtmi o drogových karteloch ako turizmom. Veľmi dobre zašitom, jediná prístupová cesta je z mesta Montería, trvá 4-5 hodín. Prechádza sa pre bežné autá ťažko dostupným terénom, chvíľu popri pobreží po fajnovej asfaltke, zvyšok po prašnej nerovnej, miestami štrkovej „hrkotine" a slalomujúc medzi kopami jám. Vo všeobecnosti sa Turbo považuje za hlavný prístav odkiaľ sa vyplavujú lode plné bieleho prášku smerom do USA. Podľa mapky, ktorú som videl v miestnej tlači, smerujú do malého panamského prístavu na brehu Atlantiku a odtiaľ po zemi až do El Paso v Texase.

Mesto nie je príliš sympatické, kopa krámov a barov. Na ubytko je výborný hotel Los Cunas de Urabé, len asi 5 minúty cesty, za 20000 COP na hlavu, nič moc, základnú úroveň, na jednu noc sa vydržať určite dá. Dá sa predpokladať, že väčšina turistov prichádza najmä kvôli spojeniu do Capurganá či o záliv ďalej do Sapzurro alebo na údajne najkrajšiu pláž široko ďaleko, do panamskej La Miel. Ďalší deň v Turbo žiadnu výhru neponúka.


Plavba z Turbo do Capurganá trvá cca. 2 hodiny, pýtajte sa na Waffe, dennodenne, každé ráno o 08h30. Pokiaľ sa vám nepodarí si kúpiť v prístave do 18h00 deň vopred, vrelo odporúčam na šiestu hodinu rannú sa tam dostaviť a počkať až do odplavenia. Do lode vojde cca. 35 pasažierov, ale lístky sa rýchlo rozchytajú, najmä v sezóne ako teraz vo februári/marci. Akceptuje sa maximum 10kg batožiny na hlavu, pozorne odváženej pri vstupe, za prekročenie limitu si k 55000 COP (kolumbijské peso) za plavbu pripočítajte asi ďalších 10000 COP (1000 COP = cca. 1 USD).

Doporučujem nebrať na loď malé deti, tak od 7-8 rokov snáď, ide viacmenej o dlhý čln s motorom na konci, dvojčlennou posádkou, plne odkrytý, rátajte, že vás isto Karibik osprchuje. Nárazy sú naozaj prudké, potrebné je sa dobre držať a riadne si jazdu užiť, také čosi sa každý deň nevidí. Plavidlo je síce zjavne neprispôsobené „stavu vozovky", ale veselo funguje už dlhé roky, čiže odvahu, pre všetky prípady záchrannú vestu, námorníci vám požehnajú a hurá na vlny. Pripútajte sa prosím, … držaním rúk o sedlo pred vami. „Najlepší" je záverečný úsek.


Samotná Capurganá je malinký prístav v zálive Urabá, v štáte Chocó, s asi 60-70 domkami, 2-3 hotely, zopár hostelov a jeden camping som narátal, ostatok sú obchodíky, malé bufety a pár pekárničiek so základným vybavením. Pri vstupe vás zapíšu vojaci do knihy hostí na ostrove, pri výstupe pre zmenu vyčiarknu a poprajú šťastnú cestu. Dedinka je veľmi dobre strážená, jeden policajt pripadá asi na 30 občanov, dokopy tu môže žiť odoka 150 ľudí. Pobrežie je pomerne krátke, prístavom sa dá nazvať mólo s pár loďkami zásobujúcimi ostrov.

Ak hľadáte ubytko, priamo nad ním je malý hotelík, celkom príjemný, z okna je výhľad priamo na otvorený Karibik s ostrovčekom ako z pohľadnice naproti. Druhý hotel je po pravej strane asi 50 metrov po pláži, volá sa Almar, s bazénikom a vlastnou plážičkou. Zdrobneniny nepoužívam náhodou, celá Capurganá má od jedného konca na druhý určite menej ako kilometer. Tretí je pri letisku snáď 100 metrov kľukatými uličkami od móla, fajnový s bazénom v indiánskych cabaňas (drevených domkoch so strechou z palmových listov).


Výborne sa dá najesť v prístave za cca. 10 USD, ďalším skvelým miestom je malá ľudová reštička so skvelými čerstvými rybami pri futbalovom ihrisku. Ktoré slúži ako námestie, napodiv tu nájdete aj polikliniku, služby od holiča po colnicu. Za chrbtom sa vinie po pahorkoch divoká džungľa. Hodinku a pol cesty naprieč je záliv Sapzurro, ďalšia pol hodina je na panamskú pláž La Miel. Pečiatku do pasu vám netreba, ďalej sa však už šliapať chodníkom neodporúča, predpokladá sa pohyb tamojších guerillas.


Autor a foto: Jaroslav Lenár