Vyrážame z BA

V minulej časti PRÍPRAVY – EUROTRIP (1. ČASŤ) som v skratke predstavil našu štvorčlennú posádku. Oficiálne miesto odchodu bolo v Bratislave, kde sme preberali auto, ale keďže nikto z nás nie je Bratislavčan, už samotná cesta tam bola pre polovicu posádky dobrou prípravou na samotný trip.

Až na to, že sme už pred odchodom z prvej zastávky mali hodinový sklz oproti pôvodnému plánu, išlo všetko hladko. Vybavili sme posledné nákupy, skontrolovali auto, batožinu a vyrazili. Naším cieľom pre tento deň bola Ľubľana, slovinské hlavné mesto. Rozhodli sme sa, že tam prejdeme cez Rakúsko.

Cesta cez Rakúsko

Chcel by som napísať, že cesta bola bez problémov, ale nie je to celkom tak. Približne polovica našej cesty cez Rakúsko bola v poriadku. GPS nás spoľahlivo navigovala a kilometre nabiehali. Pri prejazde cez most som spomalil asi na sedemdesiatku, aby sa chalanom lepšie fotilo. O pár sekúnd na to nás už dobiehalo policajné auto so zapnutými majákmi.

Zastal som na krajnici. Nasledovala kontrola dokladov, overovanie pôvodu auta a po chvíli aj rozlúčka s rakúskou políciou. O angličtinu nebol z ich strany ani len pokus, našťastie, Peťova plynulá nemčina to celé výrazne urýchlila.

Slovinské hranice sa blížili. Krajina sa začala meniť. Polia vystriedali kopce, skaly, rýchle horské rieky a kľukaté cesty. Tento typ krajiny mi veľmi vyhovuje. Nepríjemné teplo nehrozí ani v strede leta. Prišlo to vhod, pretože nie každý (Peter) v aute toleruje klimatizáciu. Skalnaté tiesňavy so zeleňou sú odmenou pre oko. Na svoje si prídu aj šoféri, pretože kľukaté cesty slovinsko-rakúskeho pohraničia sú stvorené pre ostrejšie rezanie zákrut.

Dobrodošli!

Prešli sme do Slovinska. Hornatý terén pokračoval, ale už sme klesali. Hory naokolo sú úžasné. Radi sme zastavili a spravili si malú prestávku, aby sme sa mohli pokochať výhľadom. Hory však postupne zmizli a začalo nás obklopovať pole. Pole, pole, pole. Všade naokolo. Len rovina.

A potom zrazu Ľubľana

Príjazd do mesta nie je vôbec veľkolepý. Žiadne mrakodrapy, veľké mosty ani obrovské monumenty. Sú tam len dve jednosmerky s často sa opakujúcimi semaformi. Po stranách obchody. Popred ne chodia ľudia po chodníkoch. Nie je ich veľa. Ľubľana nie je veľkomesto. Kúsok od centra sme našli ulicu, kde sme mohli bezplatne zaparkovať. Doprava tam nie je veľmi rušná, čo je dobre.

Stretli sme sa s Nejcom Baumanom, naším slovinským kamarátom. To, že sme ho poznali, bol aj hlavný dôvod, prečo sme Ľubľanu zaradili do nášho tripu. Prešli sme si centrum. Príjemné, ale nič extra. Pekný hrad s výhľadom, veľa drakov (symbol mesta), rieka Ľubľanica a pol litra piva asi za 3€. Úprimne, príliš na mňa nezapôsobila. Možno to bolo únavou, keďže som celý deň šoféroval. Posúďte sami, či sa to zdalo len mne, alebo má Ľubľana skutočne nudné centrum.

Dobrú noc, Unec

Mať kamaráta, ktorý je zároveň domáci, sa oplatí. Vďaka tomu sme mali nocľah zadarmo. Háčikom bola poloha. Nejc je z dediny Unec, vzdialenej približne 40 km od Ľubľany. Denne sem cestuje do práce. Cesta mu autom trvá 30 minút. Približne o polnoci sme vyrazili z Ľubľany, smer Unec. Nejc nám povedal, že pôjde napred, aby nám pripravil postele. Vraj stačí sledovať dopravné značky a za pol hodinu sme tam. „Prišli sme do Ľubľany, prešli sme aj ňou, máme GPS, v poriadku," mysleli sme si. Už sme sa videli v posteli. Mlel som z posledného. Ani nie tak fyzicky ako psychicky. Presne ako človek po nočnej. Minúty išli. Polhodina preč, ale žiadny Unec. Iba cesty 2. triedy medzi slovinskými dedinami v lesnom prostredí. Všade tma. Po asi hodine hľadania sme dorazili do našej „oázy pokoja". Unec je od Ľubľany 30 minút autom po diaľnici. To nám Nejc zabudol povedať. V ten večer som zaspal skôr ako sa moja hlava dotkla vankúša.

Čo sme sa naučili

• aj pomalá jazda môže policajtov dráždiť
• treba rešpektovať spolucestujúcich
• na behanie po meste treba byť oddýchnutý
• vždy sa uisti, že vieš kam ideš

Pod článkom sa nachádza video, ktoré zachytáva naše autentické pocity z tejto časti cesty. Všetky videá z eurotripu nájdete na našej FB stránke alebo na YouTube kanáli.

Tip na záver

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Ľubľana môže byť miesto, kde zažijete tie najlepšie chvíle. Je často vyhľadávaná kvôli rozlúčke so slobodou. Fantovščina jej hovoria domáci. Pôsobia tam spoločnosti, ktoré sú majstrami v plánovaní zážitkových víkendov. Príklad je tu. (http://stagpartyljubljana.com/en/) Tradícia je silná aj medzi Slovincami. Budúci ženích si často musí počas celého večera nosiť so sebou svoj kríž. To nie je žiadna metafora.

Autori

Text: Martin Nemček
Foto a video: Roman Adámik