Keď sa povie Madeira objaví sa mi úsmev na tvári a vybavia úžasné spomienky na jeden z najlepších výletov počas môjho Erasmus štúdia v Portugalsku a vlastne celkovo vôbec. Asi každý výlet človek hodnotí na základe určitých faktorov ako sú napr. splnené očakávania z destinácie, počasie, partia, dobrodružstvo, zážitky atď… V našom prípade nám Madeira ponúkla všetko to čo sme od nej očakávali, ba dokonca aj viac a preto na základe všetkých faktorov zostáva pre mňa spolu s celým Portugalskom najkrajším miestom v Európe.
Keďže sme v tom Portugalsku tak poslušne študovali a domáce úlohy boli výhradne plážová záležitosť, tak človeka tá istá pláž po chvíľke omrzí. S neďalekým letiskom v Lisabone a nízko-nákladovkou Easyjet sme absolvovali nejeden výlet v rámci krajiny ale aj mimo nej. V máji tak prišlo aj na dlho očakávaný výlet na Madeiru. Prvá vec, ktorú som sa pri hľadaní informácií o tomto portugalskom ostrove v Atlantickom oceáne dozvedel bola, že ostrov má druhé najnebezpečnejšie letisko v Európe, nakoľko je naň ťažké pristáť kvôli silným bočným vetrom a celkovo jeho polohe kde na jednej strane je more a na druhej hory. Piloti pre toto letisko potrebujú špeciálny kurz, ale zdalo sa, že ten náš ho absolvoval, nakoľko naše pristátie bolo v celku hladké.
Hneď po pristátí naša 13-členná skupina zamierila k požičovni áut, aby sme počas 4-dňového výletu spoznali pokiaľ možno čo najviac z rozmanitého ostrova Madeira. Zaujímavosťou na ceste z letiska bolo, že diaľnica vedie priamo popod pristávaciu dráhu letiska, ktorá bola v roku 2002 predĺžená až o polovicu a je umiestnená na betónových stĺpoch. Po pár minútach cesty autom z letiska sme zastavili v dedinke Machico, kde sa nachádza jedna z dvoch piesočnatých pláží na ostrove. Ak ste typ človeka, ktorý hľadá iba oddych na priestranných piesočnatých plážach, tak to radšej navštívte neďaleký ostrov Porto Santo, ktorý presne takýto typ oddychu poskytuje. Madeira je však pre cestovateľov, ktorých na dovolenke nebaví iba vysedávať v hotelovom bare a pripekať sa na pláži. Ale pekne postupne. Na severo-východe ostrova sa nachádza Ponta do Buraco, miesto s krásnym výhľadom na majestátne útesy a zároveň aj na druhý ostrov Porto Santo. Aj keď sme na letisku obdržali mapu s najväčšími vychytávkami ostrova, išli sme podľa seba. Madeira ponúka naozaj pekné turistické značenia a teda vždy keď sa objavila nejaká tabula na peknú vyhliadku, alebo turistickú atrakciu sme automaticky odbočovali tam. Tým, že ostrov disponuje naozaj slušnou infraštruktúrou, malou premávkou a hlavne tým, že sme nikde netrčali zbytočne dlho, sme za prvý deň prešli dobrú tretinu ostrova a po tme sme sa nakoniec dostali do hlavného mesta Funchal, kde bol náš hostel. Možno ste niektorý nevedeli, ale práve v hlavnom meste Madeiry sa narodil aj Cristiano Ronaldo a práve tam hrával za miestny klub. Ale k mestu sa ešte dostaneme, k Ronaldovi už nie.
Nasledujúci deň sme sa vydali spoznávať severo-západnú časť ostrova. Cesta naprieč ostrovom na sever do mesta Sao Vicente bola vskutku nezabudnuteľnou. Všade prítomne terasové polia, banánové plantáže, či ovocné sady vytvárajú úžasnú flóru a k tomu ešte v ranných hodinách zamračená obloha zahaľujúca vrcholky hôr do hmly nás nútila neustále zastavovať a kochať sa tou krásou. Bolo to práve tou zamračenou oblohou a jemnou hmlou, ktorá nám cestu zo Sao Vicente smerom na západ do Porto Moniz spravila dych-vyrážajúcou. Na jednej strane trochu tajuplné, ale zas nie gýčové s modrou oblohou a slnkom sa nám fotografie krásnych zelených hôr, čiernych kamenistých pláží a vysokých vodopádov ukladali do fotoaparátov a zároveň do našej pamäte. Neviem prečo, ale v určitom momente som si pripadal ako na ostrove z Jurského parku J Veľmi ťažko mi je opisovať tú krásu a atmosféru zároveň. Snáď fotky pomôžu, ale jednoznačne to treba zažiť.
Keď cestuje 13 Erasmus študentov v troch autách a popri tom sa popíja známe víno z Madeiry, o ktorom historici hovoria, že sa pilo pri podpise deklarácie o nezávislosti USA, tak výlet naberá úplne iné obrátky. V rytme party hudby a neúnavného trúbenia našich vodičov Michala(Slovák), Janisa(Lotyš) a Lie(Maďarka) sme sa uberali smerom na západ po starej ceste do mestečka Porto Moniz. Táto cesta bola bezpochýb jednou z najzaujímavejších a najkrajších ciest na Madeire. Jedná sa o úzku cestu popri okrajoch pobrežia, kde sú do skál vytesané malé tunely a kde vodopády dopadajú v určitých miestach priamo na vaše auto. Jednalo sa o nezabudnuteľný zážitok, najmä pre posádku prvého auta, kde baby zabudli zatvoriť jedno z okien… Po príchode do mestečka Porto Moniz a zaplatení symbolického vstupného sme sa všetci bez váhania vrhli do prírodného bazénu. Ide v podstate o vulkanické jazierka, a vybetónované bazény s morskou vodou. Dá sa kúpať aj mimo bazéna a teda v samotnom oceáne, avšak je to kvôli silným vlnám veľmi nebezpečné. Cestou nazad do Funchalu, navigačné schopnosti našich vodičov zlyhali a zato im patrí vďaka, nakoľko sme sa náhodou dostali až do jednej banánovej farmy, kde sme spolu s inštrukciami k ceste dostali aj čerstvo odtrhnutý zväzok malých ale sladučkých banánov z Madeiry.
Posledný deň sme si nechali na spoznávanie hlavného mesta Funchal, ktoré je s počtom obyvateľov 120.000 zároveň aj najväčšie na ostrove a tvorí takmer polovicu celkového obyvateľstva. Rozkladá sa na strmých svahoch, ktoré nášmu Fiatu Punto 1.4 na ceste do botanickej záhrady dali poriadne zabrať. Ak ste vyznávač kvetiniek tak nie len v botanickej záhrade ale aj na celej Madeire si prídene na svoje, keďže ostrov je plný rôznych kvetín, ktorých názvy naozaj netuším. V meste sa nachádza aj prístav, ktorý je veľmi obľúbený pre zaoceánske výletné lode a prístup do samotného prístavu patrí svojou excelentnou scenériou spolu s Rio De Janeiro medzi dva najkrajšie na svete. Veľmi sa mi páčil „Mercado dos Lavradores" po slovensky farmársky trh. Čerstvo ulovené ryby spracované a predávané miestnym alebo úžasnározmanitosť ovocia robili z miestneho marketu pestrofarebné miesto plné exotických rýb, ovocia a plodín. Predavačom zjavne došlo, že nikto z nás predtým ešte nevidel a nieto ešte jedol napr. banán krížený s ananásom, Anona – ovocie 10.000 krát účinnejšie proti rakovine ako chemoterapia, Guavu a mnoho iného exotického ovocia. Asi najbizardnejšou turistickou atrakciou v celom meste boli „Carreiros do Monte", alebo aj košíkové sane, ktoré sa v minulosti používali na dopravu z kopca mestskej časti Monte asi 2 km smerom do mesta. Ide vlastne o spúšťanie turistov na saniach v sprievode dvoch „vodičov" po ceste miestami až 48 km za hodinu.
Po spoznaní hlavného mesta sme sa následne aj s posádkou nášho Erasmus Fiatu vybrali východne od Funchalu na vyhliadku pri dedinke Ponta do Garajau, kde okrem už notoricky známeho výhľadu na útesy a modrý Atlantik sme mali možnosť sa odfotiť aj pri soche Ježiša Krista, ktorá je tej v Riu a Lisabone na vlas podobná avšak o dosť menšia. Pamätám si to ako dnes, keď teplomer auta ukazoval 37 stupňov Celzia a jediné východisko z toho tepla by asi bolo more, ale my odhodlaní spoznať čo najviac, sme sa namiesto toho radšej vybrali asi 25km severne od Funchalu na vyhliadku Eira do Serradov nadmorskej výške 1053 metrov, z ktorej bol nádherný výhľad na okolité hory a údolie Nun a tú pláž sme si nechali až nakoniec dňa. Posledný večer sme už typicky strávili pri víne, pive a my východo-európsky orientovaní aj pri nejakom tom pol decku. Nasledujúci deň nám neostávalo nič iné len zbaviť sa opice a pobrať sa na letisko Santa Catarina odkiaľ sa nám iba veľmi ťažko odchádzalo. Jediným pozitívom na našom odchode z ostrova bol fakt, že sme sa vracali nazad do nášho prímorského mesta Setúbal a naša Erasmus dovolenka mohla pokračovať ďalej. Za seba však môžem povedať, že Madeira vo mne zanechala krásne spomienky na prekrásne miesta a kopec úžasných zážitkov v spoločnosti skvelých ľudí. Ak sa teda pohrávate s myšlienkou aktívnej dovolenky na stále pomerne turistami nezaplnenom ostrove, tak Madeira je pre vás tá správna voľba.
PS: Ospravedlňujem sa za možno nekompletné info o ostrove, nakoľko sa o všetkom písať nedá a nakoľko som tam bol skoro 3 roky dozadu a človek si už všetko nepamätá J
Autor a foto: Richard Jančovič
www.mywaytotravel.com
