Trochu histórie
Na Nový Zéland sa ako prvý, podľa maorskej povesti, vydal moreplavec Kupe okolo roku 1000 n.l. Pochádzal z ostrovov dnešnej Francúzskej Polynésie (pôvodne Hawaiki). Maori, riadiac sa jeho navigačnými pokynmi, sa tu o 400 rokov neskôr usadili. Túto verziu potvrdzujú aj súčasní archeológovia, ktorí odhadujú prvé osídlenie ostrovov v 13 až 14 storočí. Medzi prvými osídlencami bol kvôli nedostatku jedla častý kanibalizmus. Neskôr našlo toto sympatické spestrenie jedálničku uplatnenie v medzi kmeňových pomstách a bojoch – zajatci sa proste uvarili a zjedli.
História novodobého objavovania odľahlého ostrovného mini – kontinentu, ako Novozélanďania svoju zem s obľubou nazývajú, nie je dlhá. Nový Zéland objavil v roku 1642 Abel Tasman, avšak až v roku 1769 zakotvila v zátoke Poverty Bay Cookova loď Endeavour. Po 14 mesiacoch plavby vtedy na breh vystúpili dvaja prírodovedci, Joseph Banks a Daniel Solander. Obidvaja pozbierali radu floristických a iných vzoriek pozoruhodnej novozélandskej bioty. Neboli avšak poslední a tak do európskych múzeí začali postupne prúdiť vzorky podivných zástupcov dosiaľ neznámej južnej flóry a hlavne fauny.
Na základe koží, získaných od lovcov tuleňov a následne zaslaných do Británie bol takto v roku 1813 popísaný podivný vták Kiwi a v roku 1838 na základe kostených pozostatkov aj vyhynutý vták Moa. O tri roky neskôr nasledoval objav Hatérie novozélandskej nazývanej aj Tuatara, je posledným žijúcim zástupcom dovtedy neznámeho radu plazov. V roku 1841 bol popísaný jediný nelietavý papagáj sveta – Kakapo soví. S tím ako podivných a navzájom odlišných druhov pribúdalo, zvyšovalo sa povedomie o jedinečnosti celých veľkých spoločenstiev rastlín a živočíchov, viazaných na rozsiahle celky pevniny.
Ďalším krokom vo výskume bola snaha o interpretáciu zistených odlišností. Touto prácou sa zaoberali Darwin s Wallanncem čo vyústilo k vytvoreniu teórie „ Evolúcia prirodzeným výberom" a neskôr Wegennerova Teória kontinentálneho driftu (1915).
Nový Zéland teda poslúžil ako jeden zo základných kameňov vznikajúcich hypotéz o postupných procesoch, formujúcich biodiverzitu. Jeho geologická minulosť ho k tejto roli priamo predurčila.
Jedinečná Aotearoa
Nový Zéland rečou Maorov Aotearoa – „zem dlhého bieleho oblaku", je jedným zo svetových centier endemizmu. Miera výskytu jedinečných životných foriem ju stavia na úroveň endemických ikon, ako sú Galapágy alebo Havajské ostrovy.
Miera endemizmu je tu všeobecne vysoká a dosť sa líši naprieč rôznymi skupinami. Na prvý pohľad zaujme rozdiel medzi endemickosťou živočíchov a rastlín. Drvivá väčšina hmyzej fauny Nového Zélandu (95% druhov) sa nevyskytuje nikde inde na svete.
Medzi stavovcami sú najviac endemické jaštery a žaby (100%), ďalej sladkovodné ryby (88%) a hniezdiace druhy vtákov (71% suchozemské druhy a 88% sladkovodné).
Paprade sú endemické na (46%) a orchidey (53%). Na Novom Zélande donedávna žili tri rady stavovcov jedinečné pre toto súostrovie a to: Haterie (2 druhy), Kiwi (5 druhov) a vyhynutí vtáci Moa (14 druhov).
Ďalším miestnym špecifikom je čeľaď netopierov. Dva druhy „hrabavého" netopiera Mystacinidae na Novom Zélande sú jediné pôvodné cicavce na tomto súostroví. Lovia korisť úplne iným spôsobom ako bežné netopiere, teda nie vo vzduchu, ale na zemi v lesnej hrabanke.
Biota Nového Zélandu skutočne vyzerá ako evolučný experiment úplne odlišný od zvyšku sveta.
Cesta na Nový Zéland
V zime roku 2014 som si kúpil letenku na Nový Zéland a spolu s kamarátom Petrom sme si zarezervovali taktiež auto tzv. Campervan na celé tri týždne. Dňa 10.1. 2015 sme odleteli z Prahy smerom na Auckland v medzipristátí v Singapure. Cesta trvala síce len 28 hodín letu ale bola dosť vyčerpávajúca. V Aucklande, najväčšom meste Nového Zélandu, sme dorazili o polnoci miestneho času. Našťastie sme si ešte pred odletom zarezervovali izbu na blízkom hoteli, tak som sa aspoň ako tak mohol zrelaxovať po dlhej ceste. Doobeda sme si boli vyzdvihnúť auto - Campervan čo je vlastne upravená veľká Toyota na možnosť spania vzadu spolu s umývadlom a varičom, kempingovými stoličkami a stolom. Na necelé tri týždne sa teda stala domovom a najdôležitejšou súčasťou tohto výletu. Po prevzatí auta sme si museli zvyknúť na jazdu vľavo a tiež automatické radenie, čo ako sa ukázalo nebol až taký problém. Po 2 dňoch už som jazdil po ľavej strane ako doma po pravej.
Ešte v tento deň 12.1. sme navštívili blízku pláž známu ako Piha s dominantnou skalou nazývanou Lion Rock. Potom sme sa presunuli severnejšie na nemenej známu Muriwaibeach, ktorá je známa predovšetkým kolóniou Terejov (Gannetcolony). Tieto vodné vtáky vytvárajú obrovské kolónie, kde je možnosť pozorovať a sledovať kŕmenie mláďat, zásnubné tance, stavbu hniezda, na pomerne strmých útesoch. Náučný chodník je avšak ako aj inde veľmi dobre udržiavaný.
Na druhý deň sme sa vydali ďalej na sever do Waipoua Forest, ktorý je známy predovšetkým najväčšími, najmohutnejšími a samozrejme najstaršími Kauri stromami na Novom Zélande. V dôsledku odlesňovania a ťažby boli tieto stromy na väčšine územia úplne vyrúbané a posledné mohutné exempláre sa vyskytujú len fragmentovo predovšetkým práve v tejto oblasti. V súčasnosti sa našťastie v chránených oblastiach opäť zalesňujú a mladé kauri stromy sú na severnom ostrove na viacerých miestach. Vo WaipouaForest rastie najväčší a najstarší kauri - TaneMahuta, ktorý má podľa údajov okolo 2000 rokov, výšku 51,5 metra a obvod 13,8 metra! Keď som ho videl bol som úplne v nemom úžase tak ako aj ďalší návštevníci. Pripadal som si ako v chráme a každý kto tam bol len potichu obdivoval tohto obra. O niečo menší ale taktiež obdivuhodný bol jeho brat Yakas, ku ktorému sa dalo priblížiť až ku kmeňu a tak sa odfotiť. Tam sme stretli maorský pár.Taktiež prišli obdivovať tieto pre nich posvätné stromy. Na večer sme sa presunuli do kempu: Trouson Kiwi& Kauri Park, ktorý je výnimočný tým že je vlastne v blízkosti pôvodného kauri lesa. Pôvodné lesy v chránených oblastiach Nového Zélandu vypadajú úplne ako dažďové pralesy, takže sa nepodobajú na nič na čo je človek zvyknutý z Európy. Rastie v nich veľké množstvo papradín hlavne stromovitých, machy, epifitné rastliny v korunách stromov, liany, ihličnaté aj listnaté stromy bizarných tvarov a mohutných rozmerov. Trouson Kiwi&Kauri Park je zaujímavý aj tým že je tam možnosť vzhliadnuť nelietavého vtáka Kiwi – symbol Nového Zélandu. Je potreba ho ísť hľadať v noci nakoľko je aktívny až po zotmení. Mne sa ho síce nepodarilo vidieť, ale bol to aj tak veľký zážitok, keďže zvuky lesa sú úplne odlišné od všetkého čo som dovtedy poznal.
V tretí deň pobytu sa chystáme na polostrov Coromandel. Cestou naň sme sa zastavili na Hunua Falls- pekné a turistami dosť navštevované vodopády. Pokračujeme smerom na Coromandel. Jedna zo zaujímavých atrakcií polostrova je rozhodne úzkorozchodná železnička (Driving Creek Railwai & Potteries), ktorú si majiteľ veľkej súkromnej rezervácie – pôvodného lesa postavil svojpomocne. Pôvodne slúžila na vozenie hliny a v súčasnosti je celý areál prispôsobený pre turistov s krásnymi výhľadmi do okolia. Železnička nás vyviezla až na vrchol rezervácie, kde po ceste možno vidieť snahu o záchranu pôvodného lesa s mladými kauri stromami. Rozhodne najväčšími lákadlami polostrova sú nádherné – exoticky vyzerajúce pláže, na východnej strane polostrova. Jednou z nich bola aj trochu zabudnutá Otama Beach.
K ďalším plážam sme sa dostali v nasledujúci deň. Prvá pláž s názvom Catedral Cove je známa svojím vstupom – obrovským prírodným tunelom, cez ktorý sa prechádza. Biele skaly a piesok spolu s tyrkysovomodrým morom nápadne pripomínali nejakú exotickú karibskú oblasť. Ďalšia pláž Hot Water Beach, je zaujímavá možnosťou si vyhĺbiť v piesku vlastnú teplú vodu, ktorá je ohrievaná pod povrchom geotermálnymi ložiskami, je tam miestami cítiť zápach síry. Ku koncu dňa sme sa dostali z polostrova Coromandel, ku kempu Opal Hot Springs, v ktorom bola možnosť kúpania v termálnej vode priamo v kempe.
Kemp bol východiskovým bodom pre ďalší deň, k návšteve obce Matamata, kde je situovaný filmový Hobitín – Hobitton. Miesta kde sa natáčal Pán prsteňov, ale aj Hobit je po celom Novom Zélande viacero, avšak toto hobitie mestečko je najnavštevovanejšie. Odporúčam hlavne pre priaznivcov fantasy a Tolkiena, ku ktorým sa radím aj ja. V tento deň sme stihli aj ďalšie významné miesto severného ostrova a to vulkanickou činnosťou tlčúce sopečné srdce ostrova – oblasť Rotoroua. Prejsť všetky vulkanické atrakcie by zabralo niekoľko dní tak sme si vybrali len dve a to Whakarewarewa a Craters of theMoon. Whakarewarewa je miesto plné gejzírov, vriacej vody a bublajúceho bahna. Je to miesto kde je Maormi predstavovaná maorská kultúra, zvyky a tradičné remeslá. Ja som neodolal a skúsil som vynikajúce tradičné maorské jedlo tzv. Hangi, pripravované pravé v termálnej vodnej pare. Craters of theMoon je menšie - vulkanickou aktivitou činné miesto plné dymiacich kráterov a bublajúcich bahenných depresií.
