Ak radi turistikujete a hľadáte miesto, kde sa v lete schladiť, je Nórsko správnou voľbou. A to ešte o to viac, keďže tam z Budapešti lieta nízkorozpočtová letecká spoločnosť WizzAir. Za cca, 2,5 hodiny ste v Stavanger, ktoré je 3. najväčšie mesto Nórska a ideálny východiskový bod na túry ako Preikestolen a Kjerag, ktoré patria medzi najikonickejšie v Nórsku. Sezóna je od júna dokonca septembra, kedysú obe prístupné.

Keďže ja som už v máji mala vyčerpanú dovolenku skoro na celý rok, my sme sa museli uspokojiť len s predĺženým víkendom. Nakoniec nám to ale úplne stačilo, aj keď určite sa plánujeme ešte do Nórska vrátiť. Na jún sme našli obojsmerné letenky za cca. 70 EUR – odlet v piatok na obed a prílet v pondelok ráno. Čiže 2 plné dni na turistiku a ešte čas pobehať aj Stavanger a okolie. Do Budapešti sme išli autom, ktoré sme nechali priamo na letiskovom parkovisku (cca. 20 EUR na 4 dni).

Hneď na letisku nás už čakalo auto zo Sixt. Keďže sme boli väčšia partia, auto bola jasná voľba. Autobusy sú v Nórsku drahé, len za výlet zo Stavanger na Preikestolen treba rátať s 66 EUR na osobu, čo sme my zaplatili za auto na osobu na celý pobyt. Mali sme šťastie, lebo namiesto objednanej Mazdy nás čakal nový Jeep s plnou výbavou za rovnakú cenu. Aj keď po úzkych cestách smerom ku Kjeragu sme si priali mať radšej UP alebo podobné malé auto :P

Stavanger

Hneď po prílete sme sa išli poprechádzať do centra Stavangeru. Prekvapilo nás, že napriek slnečnému počasiu sme nikoho po ceste do mesta nestretli. Ulice boli prázdne, na zemi boli rozhádzané detské hračky a odhodené bicykle, čo pôsobilo dosť desivo:D. Mali sme teda rozpačité dojmy, ale centrum nás potom príjemné prekvapilo. Typické pre Stavanger sú úzke uličky, ktoré lemujú drevené biele domčeky z 18. a 19. storočia, ktoré sú súčasťou UNESCA (ulica Gamle).Ďalšiu dominantou mesta je najstaršia katedrála Domkirke, ktorá sa nachádza pri parku s fontánou v centre mesta..Na obed zbehnite do farebnej uličky ØvreHolmegate, ktorá patrí medzi najkrajšie v Stavanger.

Preikestolen

Preikestolen, známy aj ako skalná kazateľnica,patrí medzi najkrajšie vyhliadky v Nórsku. Samotná túra na vrchol plošiny a naspäť trvá približne 3-4 hodiny. Ideálne je sa tam vybrať hneď ráno, kým tam nie je veľa ľudí. Aj keď nie je túra dlhá, je relatívne náročná, keďže je tam prudké stúpanie. Zvládne to ale každý. Nám to trvalo ale oveľa dlhšie, pretože sme nevedeli prestať fotiť tie nádherné výhľady. Vždy keď sme mysleli, že to už nemôže byť krajšie, tak nás prekvapil ďalší úsek ešte s krajšou scenériou. Cestu späť na parkovisko sme si ešte spríjemnili Zipline-om.

Na cestu si zbaľte pevnú obuv, veľa pitia a niečo na jedenie. Nie je tam žiadna horská chata, jedine na parkovisku je reštaurácia, kde ale polievka stojí v prepočte 17 EUR.

Na Preikestolen sme sa vydali autom. Je možné tam ísť dvomi trasami – buď zo Stavanger trajektom do Tau a odtiaľ autom, alebo autom k Lauvik a odtiaľ asi 10 minút trajektom do Oanes a potom opäť autom až na parkovisko pri Preikestolen. My sme sa rozhodli pre druhú variantu, nakoľko nás vyšla lacnejšie. Trajekt chodí každých 30 min a celá cesta dokopy trajektom a autom trvala max. 1,5 hodiny. Za trajekt sme zaplatili (auto a 5 ľudí) približne 20 EUR za jednosmernú cestu. Parking v Preikestolen stál tiež okolo 20 EUR. Super na Nórsku je, že sa dá všetko platiť kartou. Nie je potrebné meniť peniaze, hotovosť sme vôbec nikde nepotrebovali.

Po ceste naspäť sme sa zastavili ešte pri vodopáde Månafossen. Výstup trvá od parkoviska približne 20 minút ale je opäť celkom náročný, keďže je to prudké stúpanie – najprv po schodoch a potom po skalách s reťazami.

Adrenalínový výstup na Kjerag (skala medzi utesmi)

Druhý deň skoro ráno sme sa vybrali na Kjerag – balvan zaseknutý medzi útesmi.Nakoniec sa nám ale nepodarilo vyraziť tak skoro ako sme plánovali, lebo som skončila na pohotovosti. Ponaučenie – krájať pečivo okolo šiestej ráno keď ešte polospíte nie je dobrý nápad. Nevzdali sme to a po hodine na pohotovosti a 5 štichoch na prste sme konečne vyrazili.

Výstup začína z parkoviska Kjerag. Cesta autom trvala približne 3 hodiny (vybrali sme cestu, ktorou sme sa vyhli trajektom). Za parkovisko sme platili opäť okolo 20 EUR. Maximálna rýchlosť na cestách je 80, takže sme miestami trochu trpeli. Ale už samotná cesta bola zážitok, hlavne ku koncu – úzke serpentíny, krásne scenérie, vodopády a ovečky všade pri ceste.

Výstup na Kjerag je náročný. Trvá približne 3 hodiny a začína prudkým stúpaním cez skaly zaistenými reťazami. Aj napriek tomu že sme tam boli v júni, bolo chladno a hore bol sneh, takže určite si pribaľte teplé oblečenie a pevnú turistickú obuv. Počas výstupu nie je žiadna horská chata, takže myslite na to, že potrebujete dostatok vody a niečo pod zub na doplnenie energie.

Prvá časť výstupu je najťažšia, ale ak zvládnete tú, tak je už zvyšok v pohode. Nám počas prvého úseku poprchalo, takže to bolo o to náročnejšie. Skaly sa šmýkali a bolo to miestami nepríjemné. Túra sa neodporúča počas dažďu ale my sme verili, že sa počasie umúdri, a aj sa tak našťastie stalo. Po náročnom výstupe sme boli opäť odmenení dychberúcimi výhľadmi na okolie.

Pred koncom sme stihli aj guľovačku v snehu a už nás čakala posledná výzva – postaviť sa na skalu medzi útesmi. Nakoniec sa na to z nás piatich odhodlal len jeden a ja som to nebola - ale ako výhovorka mi slúži aspoň rušné ráno na pohotovosti J. Zmohla som sa akurát tak oprieť sa nohami na skalu a urobiť si jednu rýchlu fotku. Bol to jeden z najadrenalínovejších zážitkov v mojom živote. Nemám strach z výšok ale toto bolo aj na mňa moc. Balvan je zaseknutý medzi dvomi útesmi na roklinou (skoro kilometer) a prístup na neho tiež nie je zrovna malina. Ešte horšie ako vyjsť na balvan,je sa z neho vrátiť späť. Aj keď sa ale na to neodhodláte, nevadí – samotný výstup je neskutočný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete.

Ak chcete pozrieť viac fotiek, pozrite môj [email protected]