Show big tanzania 9450

Africká trilógia: Safari v Tanzánii

02.Mar 2018 | 09:27
Autor: Dávid Haring
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: tanzánia

Kedže veľa ľudí nám písalo ohľadom nášho tripu do Tanzánie a chceli vedieť, prečo sme sa rozhodli práve pre túto krajinu, čo koľko stálo, kto nám organizoval celý trip a či sme išli cez cestovku…. atď, atď., tak sme sa rozhodli, že napíšeme blog o našom 15 dňovom pobyte v exotickej Tanzánii. Rozdelili sme ho do troch článkov. V prvom opisujeme safari, v druhom sever Tanzánie a v poslednom ostrov Zanzibar.


Celý nápad vznikol v mojej práci. Môj kolega pochádzal z Tanzánie, čo sa mi veľmi páčilo, keďže môj sen bolo navštíviť ostrov Zanzibar, ktorý je súčasťou Tanzánie. Začali sme sa o tom zhovárať, spomenul mi že ma kamaráta, ktorý organizuje safari. V tom momente som dostal chrobáka do hlavy a vedel som, že túto šancu musím využiť. Pozrel som letenky z Kodane. Boli za super cenu, a to rovno počas hlavnej sezóny. Už mi neostávalo nič iné, iba nahovoriť Lenku. Vyšlo to. V októbri sme si kúpili letenky a vo februári sme leteli.

My si radi organizujeme veci podľa seba a zapájame do výletov aktivity, ktoré nás zaujímajú. A preto sme si s rôznych zdrojov spísali odporúčania na aktivity, ktoré sme chceli vidieť a zažiť. Na celé dva týždne sme si pripravili celkom detailný plán. Podľa miesta našich aktivít sme si zabookovali ubytko a cez couchsurfing sme sa spojili s domácimi.

Letisko Kastrup v Kodani, pripravení na odlet do Qataru.


12.2.2017 Nastal náš deň. Leteli sme 6 hodín do Dohy, kdee sme čakali 3 hodiny na náš let do Dar es Salaam, ktorý taktiež trval 6 hodín. Samozrejme, Qatar nasadil najväčší "vergel" na let do Afriky, ale to nám absolútne nevadilo, pretože ich služby v economy class boli naozaj skvelé. Pristáli sme v Dar Es Salaam a ihneď, ako sme vyšli z letiska, čakali tam desiatky taxikárov. Každý na nás hukal a ponúkal nám odvoz, čo bolo vážne otravné. No to sme ešte nevedeli, čo nás čaká v iných končinách krajiny. Keďže sme boli unavení a nemali sme chuť hľadať autobusy, nakoniec nás jeden taxikár zlomil za vysokých 20USD, že nás hodí rovno pred naše ubytovanie. House of changes, ako sa náš hostel volal ponúkal ohromujúci výhľad na oceán a východ slnka. Keby tam náhodou zavítate, ponúknite majiteľa štampŕlikom domácej, poteší sa :)

14.2.2017 Bolo 7:00, taxík na letisko nás už čakal pred ubytovaním a vyrazili sme smer Kilimanjaro airport. Nie je nič zvláštne na tom, keď vám batožinu budú kontrolovať 2x a sem-tam vyhádžu aj celý kufor. Pasy a letenky vám prezrú aj 5x na desiatich metroch. Let na sever Tanzánie bol veľmi krátky, vystúpili sme len na 4 minúty do 34000 stôp a už sme aj klesali. Výhľad z lietadla bol prenádherný, pri pristávaní sme prvýkrát zahliadli aj Kilimanjaro. Ako v Dar es Salaam, aj tu nás čakali dotieraví taxikári. Náš cieľový bod bolo mesto Arusha ktoré sa nachádzalo asi 50km od letiska. Zlomili sme jedného taxikára nech nás za 15 USD zavieze do Arushe a vyšlo to. Potom sme ho celú cestu počúvali, za ako málo nás vezie a že na tom nič nezarobí.

Taxikár, ktorý nás zaviezol z letiska do Arushe a pomohol nám nájsť hostel


Cesta prebiehala celkom hladko, až pokým sme prišli do mesta Arusha, kde nastal problém číslo 1. pokuta. Nebol som zapásaný a najlepšie bolo, že auto žiadne pásy nemalo. Tak som sa snažil ukecať policajta, no nevyšlo to. Tanzánski policajti sú veľmi chamtiví na peniaze a dokážu vám dať pokutu za hocičo, len aby si zarobili.

Dorazili sme k miestu nášho ubytovania, a tu nastal problém č. 2. V potvrdeniach o bookingu bola lokalita ubytovania nesprávna a nikde žiadnej tabule s názvom. Tak náš taxikár zavolal do motela a všetko vybavil. Toto je ponaučenie aj pre vás, že vždy, keď cestujete, je dobre mať so sebou presnú a overenú adresu (GPS) a tel. číslo. Motel bol príjemný, nový, a personal milý. (Až na studenú vodu v sprche a tečúce WC, ale tak sme v Afrike... ) Popoludní nás čakala prechádzka po meste, kde sme zavítali do miestnej reštaurácie a dali sme si domáce pochúťky. Banány s mäsom a typické Ugali (buchta).

Tradičné tanzánske jedlo Ugali (buchta) a banány s mäsom, Arusha

15.2.2017 7:00 - pred motel prišiel obrovský Land Cruiser, naše safari auto. Náš sprievodca sa volal Abdul a strávili sme s ním nadchádzajúce tri dni, ktoré boli vážne skvelé! Naša prvá destinácia bol národný park Tarangire, ktorému sa aj hovorí park slonov. Z Arushe sme tam išli vyše dvoch hodín. Po ceste sme videli prvých Massaiov, tanzánskych domorodcov. Fotiť z auta sme ich mali zakázané, pretože ak zbadajú že ich niekto fotí, ihneď začnú po dotyčnom hádzať kamene. Vstúpili sme do národného parku, kde nás čakali mohutné baobaby a akácie. Boli prekrásne, zimomriavky po celom tele a to sme ešte len začali.

Mohutný baobab, typický strom v tropickej časti Afriky

Po niekoľkých km sme videli prvé stáda antilop, farebné vtáky a nejakú tú žirafu, celkom ďaleko od nás. Asi po hodine sme zazreli prvú sloniu rodinku. Samozrejme, že sme spravili hneď "milión fotiek". Náš sprievodca Abdul bol skvelý v tom, že ihneď ako niečo spozoroval, zastavil, zhasol motor a všetko nám pekne vysvetlil. Niekedy som až nechápal, ako mohol niektoré veci spozorovať. Bolo vidieť, že ho jeho práca baví. Vždy, keď sme niekde zastavili na dlhšie, vytiahol si knihu o zvieratách a čítal si. Videli sme obrovské termitiská, vyschnutú rieku, a potom to prišlo. Obrovské stádo slonov hneď vedľa nás. Zastavili sme, zhasli motor a pozerali tu krásu. Slony sa nachádzali asi 4m od nášho auta, kŕmili sa, ochlaďovali sa pieskom. Niečo neopísateľné.

Slonia rodinka, ktorá bola od nás asi 4 metre, národný park Tarangire

Po tejto skúsenosti sme zazreli aj prvé zebry, opice, divé prasatá, ktoré boli taktiež kúsok od nás. Na obed sme išli na jedno miesto, ktoré sa nachádzalo nad národným parkom. Tam sme si museli dávať pozor na kradnúce opice. Po neskoršom obede sme išli hľadať leoparda. Na jeho nájdenie bolo ideálne počasie, no bohužiaľ, nevyšlo to. Leopard sa dá nájsť veľmi ťažko a nám teda ostávalo dúfať, že ho spozorujeme počas ďalších 2 dní. Po safari sme išli do nášho kempu. Spali sme tam v stane a mali sme aj vlastného kuchára.

Bežiaca žirafa, národný park Tarangire

16.2.2017 Smer Chránená oblasť Ngorongoro, jeden z najväčších kráterov na svete. Nachádza sa tu najväčšia koncentrácia voľne žijúcich afrických zvierat a táto oblasť patrí do svetového dedičstva UNESCO. Cesta z kempu trvala približne dve hodiny. Ako sme sa približovali ku kráteru, spozorovali sme úplne odlišnú vegetáciu. Zem bola červená zo sopečných minerálov, tak isto aj stromy a kríky boli totálne odlišné. Dorazili sme k vstupnej bráne, kde sme ihneď spozorovali, že naozaj je to najnavštevovanejší národný park v Afrike, pretože tam bolo dosť turistov. Ako sme prešli za bránu národného parku, naskytol sa nám dychberúci pohľad zvrchu do krátera Ngorongoro. Absolútne som nečakal niečo tak nádherne. Dokázal by som sa tam pozerať celý deň a stále by mi bolo málo.

Kráter Ngorongoro

Abdul nám dal jasný príkaz. 5 minút a do auta, zvieratá nás čakajú. Kráter je 610 m hlboký a ma rozlohu 260 km². Ako sme zišli dole, čakali nás tam prvé stáda pakoňov, ktoré sa nachádzali len niekoľko metrov od nás. Ďalej sme videli stovky zebier, hyeny, šakaly, byvoly, ale na čo sme sa najviac tešili boli levy. Asi po dvoch hodinách brázdenia sme videli prvé levy, ktoré boli od nás snáď menej než 50m. Následne sme sa presunuli do tzv. hrošieho kúpaliska, kde bolo niekoľko desiatok hrochov - jedny z najnebezpečnejších zvierat Afriky - ktoré sa ovlažovali vo vode. Z hrošieho kúpaliska sme mali obrovské šťastie, videli sme pár nosorožcov.

Hrochy, ktoré takmer vôbec nevychádzajú z jazierka, Ngorongoro

V celom národnom parku je ich iba 20 a vo februári sa väčšinou schovávajú v pralese, takže šťastie bolo na našej strane. Keď sme dopozorovali tieto nádherne zvieratá, presunuli sme sa ďalej k pralesu, kde na nás čakalo asi 5 spiacich levov. Boli od nás približne 10m, z čoho sme boli celí bez seba. V pralese sme okrem úžasnej vegetácie videli množstvo rôznych druhov opíc. Slnko začalo pomaly zapadať, tak sme vyrazili do nášho kempu na večeru a išli sa pripravovať na posledný deň nášho Safari.

Lev, ktorý si hľadá úkryt pred slnkom, Ngorongoro


17.2.2017 smer národný park Lake Manyara. Cesta z kempu trvala len chvíľku, pretože sme bývali v jeho tesnej blízkosti. Tento národný park sa vyznačuje hlavne množstvom opíc a vtákov ako plameniaci a Silvery-cheeked hornbill, ktorý ma na zobáku roh. Po vstupe do parku nám cestu ihneď zablokovali desiatky opíc. Vyskakovali na auto, na každom metre sa množili, no sranda to pozerať. Po ceste sme videli zebry, žirafy, všade okolo nás lietali malarické komáre a muchy tse tse, ktoré sú veľmi nebezpečné. Tieto muchy sadajú hlavne na čiernu a tmavomodrú farbu, ktorú na safari neodporúčame obliekať.

Vták Silvery-cheeked hornbill, Lake Manyara

Len tak sme sa vozili po prašivých cestičkách, keď zrazu náš sprievodca zahliadol čerstvé levie lajno. Ihneď sme spomalili a pozorovali, či sa niekde objaví lev. Nič. Po hodine sme dorazili jazeru, ktoré bolo obrovské. Z toho bola ešte asi polovica vyschnutá. Vo veľkej diaľke sme videli tisícky plameniakov. Čas nás tlačil, pretože nás čakala 80 km cesta do mesta Moshi ktoré je za tmy veľmi nebezpečné. A tak sme ukončili našu púť po národných parkoch na severe Afriky. Naša bilancia je, že z takzvanej africkej veľkej päťky sme mali možnosť vidieť slony, byvoly, levy a nosorožce, no leopard nám ostáva na ďalšie safari niekedy v budúcnosti.

Kmeň Massaiov, tradičných tanzánskych domorodcov

Z jazera Manyara sme sa ešte na hodinku zastavili v kmeni Massaiov, kde nám ukázali ako žijú, ich zvyky. Predviedli nám aj uvítací tanec. O cca 15:00 sme dorazili do Arushe, zobrali miestny autobus ktorý sa vola Dala Dala. Bol úplne narvaný ľuďmi, čo je úplne typické pre africkú MHD. Cesta trvala asi dve hodiny a náš cieľ, neprísť po tme, sme nesplnili. Boli sme plne nabalení, všetky peniaze a doklady sme mali pri sebe, takže nás celkom chytil strach. A tu sa zrazu vynoril problém. Dorazili sme k nášmu hostelu, a samozrejme že na tej adrese nebol. Jeden okoloidúci nám povedal že sa asi pred týždňom premiestnili.

My sme na tie ubytka fakt nemali šťastie. Napokon nám dobrí ľudia pomohli, zohnali správne číslo na majiteľa hostela, ktorý pre nás prišiel. Keď sme prišli do hostela, nechápal som aký bol nádherný a na africké pomery luxusný. Mali sme v izbe klimatizáciu, obrovskú kúpelňu s teplou vodou, funkčné pripojenie k internetu a výhľad na Kilimanjaro, no paráda. Dali sme sprchu a išli sme spať.

Pamätná fotka so sprievodcom Abdulom a naším safari autom, Lake Manyara

O tom, ako náš trip na severe Tanzánie pokračoval ďalšie dni vám napíšeme v ďalšom článku. Dozviete sa, ako vyzerá africká základná škola, aj ako sme navštívili jazero na hraniciach s Keňou.


Autor a foto: Dávid Haring


Africká trilógia



Výhľad z nášho ubytovania v Dar Es Salaam


Výhľad na takmer vyschnutú rieku, národný park Tarangire


Cesta do krátera Ngorongoro


Pár nosorožcov osviežujúcich sa vo vode, Ngorongoro


Domorodkyňa pred svojím domom. Žije v ňom 4-5 členná rodina.